Rád temnoty (Philippa Gregory)

1. diel
Kacír a bosorka
Anotácia


2. diel
Deti búrky

Anotácia: LUCA S IZOLDOU SA OCITNÚ UPROSTRED OBROVSKÉHO CHAOSU. AK CHCÚ PREŽIŤ, MUSIA SA SPOLIEHAŤ JEDEN NA DRUHÉHO A NA SVOJICH PRIATEĽOV ISHRAQ A FREIZEHO.
Taliansko roku 1453. Luca s Izoldou sa dostávajú do malej rybárskej dediny, v ktorej sa nečakane strhne sled nepochopiteľných a desivých udalostí a Lucovou úlohou je odhaliť ich. Spoločné putovanie po kresťanskom svete mladých ľudí čoraz väčšmi zbližuje. Namiesto pokojnej plavby do Splitu ich čaká stretnutie s detskou križiackou výpravou a tajomným Johannom, obrovská prívalová vlna a vyšetrovanie detí búrky, čiže čarodejníc, čo na dedinu privolali záhubu. V druhej knihe série Rád temnoty sa stupňuje napätie a tajomstvá vychádzajú na svetlo sveta.

Mojím najväčším problémom v tejto sérií bolo, a asi aj vždy bude, všadeprítomné náboženstvo. Viem, že v 15st. to tak bolo a že ľudia nič iné nepoznali, nemali dostatok informácií, aby si to mohli racionálne vysvetliť, a tak si všetko vysvetľovali po svojom, len sa mi do toho ťažko vžíva. 15st. nebude asi moje správne obdobie a do budúcnosti aspoň viem, že by som sa takýmto príbehom mala vyhýbať.

Moja šálka kávy to nie je, ale kto má rád takéto príbehy a páčil sa mu prvý diel, táto kniha ho určite poteší. Takým ako ja, čo ich prvý diel nenadchol, môžem povedať len jedno, skúste dať sérií šancu. Naozaj tam bolo zlepšenie a ak to bude takto pokračovať, ešte možno budeme prekvapení. Nezaberie vám to ani veľa času, keďže kniha sa ľahko číta pre jej veľké písmená a nie je ani príliš hrubá.

Deti búrky, je druhá kniha zo série Rád temnoty. Táto séria určite nepatrí k mojim favoritom. Ak mám byť úprimná, keby nemám doma hneď aj druhý diel, neviem, či by som sa niekedy rozhodla po ňom siahnuť. Prečítala som si ho a na moje prekvapenie, to bolo o čosi lepšie ako Kacír a bosorka. Dokonca si trúfam povedať, že ma to zaujalo natoľko, že som zvedavá ako to bude pokračovať.

Začiatok knihy nebol veľmi odlišný od prvého dielu. V podstate sa tam nič nedialo a ak aj áno, bolo to také nemastné-neslané.

Potom sa však udialo pár desivých udalostí a príbeh dostal zaujímavý spád. Prišlo to, v čo som už prestávala dúfať. Tieto nové udalosti a skutočnosti vo mne prebudili zvedavosť a vyvolali emócie, ako sa u každej poriadnej knihy patrí. Postavy sa začali prejavovať a otvárať. Ukázal sa ich charakter a konečne som si mohla urobiť svoj názor. Dokonca, mi jednej postavy bolo aj ľúto a to som ani netušila, že som si ju tak obľúbila.

Príjemným osviežením bolo pár nových postáv, ktoré sa v knihe objavili a poriadne zamiešali kartami. Vďaka tomu, to aspoň nebolo také jednotvárna a plytké ako v predchádzajúcom diely.

Ako som už spomínala, postavy sa začali prejavovať. Niektoré ma prekvapili, iné ma rozčuľovali. Každý sa tam oháňal Bohom a tvárili sa ako svätí, a práve takí, sa chovali ako najväčší pokrytci.

Luca Vero bol jeden z tých pokrytcov. Prišiel vyšetrovať a mal by byť nestranný. On však stále myslel len na seba, i keď to nebolo možno úmyselné, ale aj tak. Ako môže jeden človek súdiť všetkých a on sám si robí čo sa mu zachce a nikto mu na to nič nepovie?

Izolda bola taká istá ako Luca. Tvárila sa ako neviniatko, a pritom bola ufňukané decko, zaslepené svojou pýchou.

Jediní, ktorí tam mali zdravú dávku rozumu, boli Ishraq a Freize. Bez nich dvoch by bol „úžasný“ Luca len zvedavý chlapčisko, čo do všetkého strká nos a nič by sám nezvládol a Izolda, len rozmaznaná slečinka, ktorá by sa bez pomoci stratila aj vo vlastnej izbe.

Príchod osmanského veliteľa Radu Beja, priniesol knihe druhý dych. Z neustáleho suchého vyšetrovania a obviňovania z bosoráctva, nastal zvrat a začali sa riešiť ozajstné problémy, kde je pravda a komu možno naozaj dôverovať. To sa však prihodilo až na samotnom konci, takže odhaľovanie týchto zaujímavých skutočností, sa pravdepodobne dozvieme až v treťom pokračovaní, ktoré bude niesť názov Mačacie zlato.

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri. Ak máte o knihu záujem môžete si ju zakúpiť TU.