augusta 27, 2014

Reťazový TAG

Sima z Only in dreams. ma nominovala do reťazového tagu. Bolo to už dávnejšie, ale samozrejme ja som to zistila až teraz. Ale aby sa nepovedalo, že sa nezapájam do spoločných vecí a ignorujem svoje kolegyne, dodatočne odpoviem na jej otázky, ale už nebudem nominovať ostatných.

O čo v Reťazovom tagu ide? O to, čo vo všetkých ostatných pred tým. :D
1. Poďakuj, tomu kto ťa nominoval
2. Napíš o sebe 11 faktov
3. Odpovedz na 11 otázok, ktoré si dostala
4. Nominuj 11 blogerov, aby spravili tento Tag a vymysli im otázky

Ďakujem Sime za nomináciu a som v šoku, že po tak dlhej pauze, ktorú som mala od blogovania, si na mňa ešte niekto spomenul ;)

11 faktov o mne? To je o 1 viac než zvyčajne :D Bude to ťažké, lebo už v minulých tagoch som všetko vyčerpala. Aby som si to uľahčila, nebudem písať všeobecné fakty, ale práve prebiehajúce.
  1. Momentálne sedím v robote a nemám nič iné na práci ako blogovať. (Hrozná pracovná morálka, však? :D)
  2. Kvôli tejto dnešnej pracovnej "vyťaženosti", som zmeškala knižný zraz v Trenčíne. Bližšie by to bolo asi už len u mňa v obývačka a ja tam nie som. STRAŠNÉ!!!
  3. Kniha ktorú teraz čítam sa volá Potrhaná křídla od Ruty Sepetysovej. Ruta opäť nesklamala :) Recenzia čoskoro.
  4. Vonku stále prší a ja nemám dáždnik. Už sa teším na cestu domov.
  5. O pár dní mám 25. narodeniny a chytajú ma mierne depresie. Podľa mňa sa stala chyba niekde na matrike a pridali mi 10 rokov :D
  6. Akoby nestačilo, že sa nervujem kvôli veku, ja som si musela vybaviť dovolenku u kamarátky v Anglicku. Čo je na tom divné? Vôbec nič, je to super, len keby tam nejdem letecky. Čo je zlé na lietaní? Neviem, pretože som ešte nikdy neletela! Pri mojom šťastí skončím niekde v Kambodži ;)
  7. Zaprisahala som sa, že budem šetriť na dovolenku, ale dnes som to nevydržala a kúpila som si dve knihy. Prekliate poštovné zadarmo.
  8.  Práve som sa rozprávala s nemeckým turistom asi 5 minút po nemecky. 
  9.  Po nemecky neviem okrem, danke a bitte nič :D
  10.  Vymýšľanie týchto odpovedí mi trvalo skoro 2 hodiny.
  11. Nie som schopná vymyslieť už ani slovo
1. Klasická kniha alebo E- kniha
Záleží to na okolnostiach. Vo všeobecnosti dávam prednosť klasickým knihám. Rada ich držím, rada si ich kupujem a zbožňujem pohľad na svoju knižnicu. E-kniha má tiež svoju váhu. Najmä, keď niekam cestujete, tak jej váha je nedoceniteľná :D
2. Na čom ste boli naposledy v kine
Naposledy z vlastnej iniciatívy som bola na Divergencií a nedávno som bola nedobrovoľne vyslaná s neterou a synovcom na Ako vycvičiť draka 2 ;)
3. Ktorá kniha vás poslednú dobu sklamala
Jój, to by som si musela najprv spomenúť čo som čítala. Najväčšie sklamanie bolo asi Iba jeden deň. Od toho som čakala veľmi veľa a nakoniec ma to nebavilo.
4. Bez čoho nevyjdete von z domu
Bez oblečenia. ;)
5. Ktorá spisovateľka alebo spisovateľ je podľa vás najlepší
To je ťažko povedať. V mladosti som považovala za bohyňu Rowlingovú a neverila som, že ma ešte niekto dokáže tak nadchnúť. Potom prišli Meadová, Clare, Gierová a iné. Teraz sa asi najviac teším na knihu od Johna Greena - Papierové mestá. Zbožňujem jeho tvorbu, tak verím, že nesklame.
6. Ktorá kniha vás poslednú dobu najviac rozosmiala
Veľa vtipných kníh som teraz nečítala, ale pobavila som sa pri Božskom bastardovi a Dublin Street.
7. Divergencia alebo Hry o život
Mám rada obe. Každá séria je iná a nerada ich porovnávam. Ale spracovanie celej série sa mi páčilo viac pri Hrách o život. Posledný diel divergencie ma trochu sklamal.
8. Ktorý knižný pár je vám najviac sympaticky
Adrian a ja...aha, to ešte nenapísali. Medzi jeden z najsilnejších a najintenzívnejších párov ktoré som mala možnosť čítať, patrí určite Tatiana a Alexander
9. Ktorý knižný pár je vám najmenej sympaticky
Kde začať? To by bolo na dlho, ale najviac ma asi rozčuľujú Nora a Patch.
10. Ktorú knihu by ste radi videli sfilmovanú?
Medený jazdec
11. Čo je váš sen?
Ktorý? :D Ja ich mám veľa. Najväčší sen je asi ten, aby sa mi splnili tie menšie. Momentálny sen je, aby som vymyslela tých 11 otázok o mne ;)

ČISTÝ (Julianna Baggottová)

Okolo knihy Čistý sa robila veľká kampaň, ktorá stavila na osvedčené meno Hunger Games. I keď samotná kniha z Hunger Games nemá absolútne nič spoločné okrem žánru, myslím, že takáto reklama spolu s krásnou obálkou, splnila svoju úlohu. Tiež som sa nechala zlomiť zvedavosťou a knihu som si prečítala.

Čistý spĺňa hneď niekoľko základných vecí, ktoré by mala mať dobrá kniha.
Prvý a asi najdôležitejší je originálny dej. Vymyslieť niečo iné nové a zároveň pútavé je veľmi ťažké a málokomu sa to podarí. Julianne sa to podarilo.
Svet aký ho poznáme dnes, dala zničiť upravenými bombami a z toho mála čo zostalo, spravila veľký príbeh.
Krajina, zvieratá a aj ľudia, všetci boli výbuchmi poznačení-zdegenerovaní. Nedalo sa nič vypestovať. Zvieratá boli zmutované a čím ďalej sa množili, mutácia len postupovala. Z ľudí, ktorí prežili sa stali mrzáci alebo monštrá. Prežiť v takomto svete je boj, ale stále existuje možnosť, že sa to niekedy zlepší. Prídu čistí a všetkých zachránia.

Nie len originálny dej, ale aj pútavý. Od začiatku som mala hlavu plnú otázok a zúfalo som sa chcela dozvedieť odpovede. Čo sa to stalo? Prečo sa zachránila len skupina vyvolených? Prečo už dávno ostatným nepomohli? Odpovede som sa postupne dozvedala, ale spolu s nimi prichádzali ďalšie otázniky.
Zvyčajne sa v týchto dystopických príbehoch vytvoria nejaké systémy na čele s jedným človekom čo všetko ovláda, je krutý, nemá zľutovania a všetci mu to tolerujú. (Skoro ako dnes :D ) Až kým sa nenájde odvážlivec, ktorý sa postaví na odpor.
Aj Čistý by sa tak dal zhrnúť, ale predsa to bolo trochu iné. Hlavní hrdinovia mali svoj cieľ a nebola to záchrana ľudstva, ani nechceli revolúciu, lenže tak nejako nemali na výber.

Ako sa hovorí, nič nie je dokonalé. Originalita a pútavosť ešte nie je záruka, že to bude skvelé. Moja túžba po odpovediach sa miestami zadrhávala. Opisy v príbehu boli viac než vítané, pretože fantázia autorky bola nekonečná, ale škrípalo to v myšlienkach postáv. Je fajn vedieť čo si postavy myslia, alebo čo majú v pláne, ale niekedy je lepšie nechať čitateľa aby na to prišiel sám, alebo si spojitosti domyslel. Pre lepšie vysvetlenie sem dám jeden príklad z knihy a dúfam, že to nebudete brať ako spoiler.
Jednu postavu odvezú niekam autom a ona nebude tušiť kam, a prečo to robia. To je priestor pre čitateľa, aby začal uvažovať nad alternatívami čo sa bude diať, a potom následne príde prekvapenie. Tu nanešťastie na to nebol priestor. Aj keď som dostala nejaké nápovedy čo sa bude diať, z dialógu ktorý sa odohrával v aute, následne to postava všetko analyzovala a sama vytvárala všetky scenáre. A keď k tomu všetkému prirátame opis krajiny cez ktorú prechádzali, bol z toho (ničoho) materiál na jednu kapitolu. Než som na čokoľvek stihla prísť sama postavy mi to povedali.
Pripadalo mi to, ako keby si chcela byť autorka istá tým, že nám všetko docvakne a touto cestou si to chcela poistiť.

V týchto momentoch autorka strácala moju pozornosť a musela som knihu na chvíľu odložiť, pretože ma to nebavilo. Na môj vkus sa tam až príliš často striedali tieto úseky. V jednu chvíľu prišiel nával informácií a všetko do seba zapadlo, a hneď na to hluché miesto. Do kategórie hluchých miest by som zaradila aj niektoré kapitoly, napr. ako už spomínaná s autom. Je pravda, že aj tieto kapitoly majú svoj význam a neboli napísané zbytočne, ale v moment keď ich čítate, nie sú vôbec zaujímavé.

Hrdinov príbehu nebudem extra rozoberať. Charaktery postáv autorka zvládla dobre. Každý mal svoju osobnosť, ale v tomto príbehu to až takú rolu nezohralo. Dôraz sa kladie skôr na problematiku spoločnosti, než osobnostné problémy. Výnimočné na tejto knihe bola aj doba, kedy sa dej odohrával. Bolo to len niekoľko rokov po katastrofe, ktorá zničila svet. Náš svet. Počas čítania ma stále prenasledoval nepríjemný pocit toho, že všetko toto nešťastie je vážne možné a môže sa kedykoľvek stať. Pretože, podobné udalosti, i keď omnoho v menšom rozsahu, sa už stali. Atómové bomby a podobné veci. Julianna Baggottová, nie náhodou napísala práve takýto príbeh. Aj ona chcela poukázať na dôsledky týchto činov a aby sme na to nezabúdali. Možno aj preto, sa s postavami v knihe nemaznala a vytvorila im skutočne nepekné, zdegenerované telá. Ťažko sa mi to predstavovalo, a neviem či by som chcela takýto príbeh niekedy vidieť ako film.

Na objektívne posúdenie knihy som si nechala pár dní po prečítaní. Nevedela som prísť na to, nakoľko sa mi kniha páčila, vzhľadom na problémy, ktoré som mala pri čítaní. Keď si na knihu spomeniem z odstupom času, tak sa mi väčšinou vybavia len tie pozitívne pocity. Takže áno, kniha bola dobrá. Ten dej vás dostane, či chcete alebo nie. Možno vás to nestrhne tak, ako sľubovala propagácia pre fanúšikov Hunger Games, ale patrí to medzi tie lepšie dystópie, ktoré som čítala. Tú placku hore na obale by som zmenila na "Pre fanúšikov dystópie" a bolo by to v poriadku. Ak máte radi tento žáner, určite knihu nevynechajte.

Viac o knihe sa dozviete TU
Ak by ste si chceli knihu zakúpiť môžete TU
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...