Recenzia: PASCA (Lauren DeStefano)

Anotácia: KEDY MUSÍM UMRIEŤ?

Ľudstvo sa stalo časovanou genetickou bombou.
Nechcem zomrieť tak skoro!
Naozaj musí ľudstvo vymrieť?
Táto knižka vás vydesí, a zároveň dojme k slzám.
Pohľad do budúcnosti, o ktorej by ste radšej nič nevedeli.
Napínavé šokujúce i romantické čítanie,
ktoré prináša nečakané rozuzlenie.Nebudete sa môcť dočkať druhého dielu s názvom Horúčka.

Pasca od Lauren DeStefano, bola jedna z mojich najočakávanejších kníh roku 2012. Už dávno som túžila si ju prečítať, bohužiaľ ja a cudzie jazyky sa nekamarátime, preto som bola nadšená, keď som zistila, že nakladateľstvo Fortuna Libri sa rozhodlo ju preložiť do slovenčiny. Od tej chvíle, ako som sa to dozvedela, som knihe zohrievala čestné miesto na poličke.

Kniha ma v prvom momente zaujala svojou  nádhernou obálkou, ktorá ma svojou prepracovanosťou a zaujímavým motívom akoby vábila a nútila prečítať si ju. Vo Fortuna Libri urobili dobre, keď zachovali pôvodnú obálku a nesnažili sa experimentovať s niečím vlastným a riskovať tak, že by kniha stratila svoje čaro. Samozrejme, obálka nie je to jediné, čo ma presvedčilo si ju prečítať. Ako vždy, keď objavím zaujímavú knihu, idem si o nej zistiť pár info. A bola som milo prekvapená, keď som na GR našla dobré ohlasy a z knihy, čo dobre vyzerá, sa rázom stala kniha, čo si musím prečítať.

Môj sen sa stal skutočnosťou. Nie len, že sa práve na ňu pozerám ako sa vyníma na svojom čestnom mieste, ale KONEČNE som si ju PREČÍTALA.

Moje veľké očakávania od knihy sa v zásade naplnili, ale sú naštrbené pár detailmi, ktoré by u iných kníh mohli spôsobiť úplnú katastrofu. V Pasci však nie.

Názov, Záhrada večnosti, knihu perfektne vystihuje, ale ja som si ho súkromne premenovala na "Záhada večnosti". Celá kniha, vrátane príbehu, bola pre mňa tak trochu záhada, ktorú pravdepodobne nikdy nevyriešim. Ako som už vyššie spomínala, postrádala som tam pár detailov, ktoré sa vám budem teraz snažiť vysvetliť.

Predstavte si svet, kde ľudia nepoznajú rakovinu, AIDS a iné hrôzostrašné slová, ktoré by najradšej nikto nikdy nepočul. Doba sa už natoľko posunula, že ľudia na toto všetko vymysleli liek. Ľudia dokážu veľké veci, keď chcú, ale dve veci nedokázali zmeniť. Jedna z nich je vojna, ktorá zničila celý svet a ten už nie je taký, ako ho teraz poznáme. Ostala len krajina s najsilnejšou a najvyspelejšou technikou, Severná Amerika. (Ako inak :-D ) O našej malej a krásnej Európe a ostatných kontinentoch sa ľudia môžu dočítať už len v knihách a to tiež, len ak majú o to záujem a hlavne čas. A práve ČAS, je tá druhá vec, ktorú nedokážu zmeniť. Na to, aby to dokázali, ho majú príliš málo. Všetkými lekárskymi pokusmi a genetickými mutáciami, aby vynašli liek na nevyliečiteľné choroby a postihnutia ľudí, stvorili inú a ešte horšiu chorobou ako všetky, ktoré sme poznali doteraz. Nikto už nebol chorý, ale v stanovený čas jednoducho umrel. Ženy sa dožívali dvadsiatich rokov a muži dvadsaťpäť. Tak si asi viete predstaviť, aké to malo následky a čo všetko za tu dobu museli stihnúť.

Ženy sa unášali pre pánov a využívali na rozširovanie populácie. Aj keď, niektoré sa za ženy ešte nedali považovať.

Rhine mala rovnaký osud. Bola unesená vo svojich šestnástich rokoch pre jedného mladíka z vyššej vrstvy, presne na tieto účeli. 

Znie vám to zaujímavo? Áno, však? Aj mne. 

Teraz sa už dostávam k "záhade". Aj keď je kniha zaujímavá a to všetko, chýbala mi tam akcia, napätie a tie dych vyrážajúce momenty. Áno, kniha bola svojím príbehom desivá a aj dojemná, ako sľubuje anotácia na obale, ale nenútila ma vracať sa k určitým pasážam a premýšľať nad jej skutočnosťami. Dej sa točil stále okolo tehotenstva, lieku a úteku. Čo by bolo na prvý pohľad pochopiteľné, ale potom, keď spoznáte podmienky a životný štýl, akým bola Rhine vystavená, vám to už tak pochopiteľné nepríde. Aspoň mne nie. Žiť v luxuse a mať všetko po čom túžim a okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi? Myslím si, že príjemnejšie strávené posledné štyri roky života, by som si v tej dobe ani nevedela predstaviť, aj keď by som musela väčšinu času tráviť ako vo väzení, bez šance kedykoľvek odísť. Kam už by som asi tak išla? Čo sa týka akcie a napätia. Ono by tam aj bolo, len trochu nevýrazné. Autorka nevedela tieto pasáže dobre opísať a priebeh bol príliš predvídateľný.

Musím ale vyzdvihnúť iné prednosti, ktorými autorka vyniká. Cez to všetko nevydarené, dokázala autorka napísať celý príbeh štýlom, ktorý ma nútil pokračovať v čítaní a dozvedieť sa, ako sa to celé skončí. Čo je dôležité, lebo mnoho autoriek toto nedokáže a môžu mať príbeh akokoľvek dobrý. 

Ak ste sa dostali až sem, môže celý tento článok na vás pôsobiť ako negatívna kritika, ale nenechajte sa zmiasť. Kniha ako celok sa mi páčila, príjemne sa mi čítala a teším sa na pokračovanie. Určite doporučujem všetkým, ktorí majú tento druh postapokalyptických príbehov radi, aby si knihu prečítali. Ak nebudete mať také veľké a náročné očakávania ako ja, knihu si obľúbite. 

Moje hodnotenie: Pravdou je, že kniha sa mi páčila, ale nemôžem prehliadnuť niektoré skutočnosti, ktoré som tu spomínala a preto dávam 4*. Mám proste rada prekvapenia a tu som si ich veľa neužila ;-)
Tiež by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu za poskytnutie recenzného výtlačku.

Tu aj menšia ochutnávka v podobe knižného traileru.