Recenzia: Krvavá ruža - Andrea Cremer

Krvavá ruža je tretia a zároveň posledná časť trilógie Nočný tieň, čím uzatvára príbeh Cally Torovej a jej svet plný Strážcov, Stopárov a Ochrancov.  Ak by som to mala zhrnúť od samotného začiatku tejto série, tak musím povedať, že každá jedna kniha ma bavila čím ďalej, tým viac. V Nočnom tieni som sa  pomaly zoznamovala so všetkými faktami a zákonmi jednotlivých svoriek a často som sa musela veľmi sústrediť na množstvo informácií, aby som všetkému správne pochopila. Preto sa mi Prekliatie vlkov páčilo oveľa viac (keďže som už vedela, ktorá bije!), a čo sa týka trojky... pre mňa to bol naozaj pekný záver.  Než som sa pustila do Krvavej ruže, čítala som množstvo negatívnych názorov a začala som mať obavy, že sa dostaví sklamanie a tak som záveru nedávala veľké nádeje. Opak je ale pravdou, a z tohto dôvodu som sa rozhodla napísať recenziu, aby som o trošku vylepšila jej status :D 

Dej sa  začínal presne v mieste, kde bol v druhom dieli ukončený, vojna medzi Stopármi a Ochrancami sa rozbiehala v plnom prúde. Od prvej strany naberal na dynamickosti a toto napätie a akciu si udržal po celý čas až do konca. V knihe neboli hluché miesta, pretože sa neustále niečo dialo, či už sa jednalo o samotné boje alebo išlo o situácie, pri ktorých postavy v príbehu viedli svoje vlastné - vnútorné  bitky.  Zvlášť, čo sa týkalo Cally, ktorá sa ako alfa samica snažila v tejto vojne viesť svoju svorku tým správnym smerom a ochraňovať ju, čo nebolo vôbec  ľahké, keď mala po boku Shaya aj Rena  zároveň. Mnohým čitateľom prekážala práve jej nerozhodnosť, čo sa týchto dvoch týkalo, ale podľa mňa bola rozhodnutá už dávno, iba pokladala nadchádzajúcu hrozbu zo strany Ochrancov za dôležitejšiu ako jej ľúbostný život. Rovnako som bola potešená, že sa tu tentokrát Ren vyskytoval takmer neustále, mám taký pocit, že bol vo viac kapitolách ako Shay. Vedľajšie postavy dostali tiež veľký priestor na vyvíjanie svojich charakterov a vzájomných vzťahov, najviac sa mi páčil Connor, ktorý dodával knihe nádych humoru a odľahčoval tým samotné napätie v deji. Osviežením boli aj neustále zmeny prostredia, každá kapitola mala svoje čaro, napínavosť a nečakané zvraty, kde viac krát prišlo k stratám na životoch.

Podľa môjho názoru sa autorke tretí diel naozaj vydaril, celý príbeh bol pre mňa veľmi pútavý a vôbec nie som sklamaná nad jeho koncom, podľa mňa bol nádherný. A tiež ho urobila dosť prekvapivým, pretože keď už som si myslela, že je po všetkom, prišiel ďalší šok, čo spôsobilo dosť veľký zvrat. Určite by som nebola až taká nadšená, keby mám čítať ďalší happy-end v podobe „šťastní až naveky“!

A pre porovnanie, musím povedať, že ukončenie tejto série sa mi páčilo oveľa viac ako séria Vlci z Mercy Falls od Maggie Stiefvaterovej, kde ostal záver na môj vkus až priveľmi otvorený rovnako ako moje ústa, keď som hľadala po epilógu ďalšie strany!

Je mi jasné, že mnohí s mojím názorom nebudete súhlasiť, ale ja som po dočítaní  jednoducho mala akúsi potrebu trošičku obhájiť túto knihu nejaký PEKNÝ PÍSANÝM SLOVOM... :D

Moje hodnotenie 5*

- Anndy -