RECENZIA: Krídla (Aprilynne Pikeová)

Anotácia: „KRÍDLA od Aprilynne Pikovej je pozoruhodný debut. Dôvtipnosti mytológie sa vyrovná len neobyčajný pôvab, s akým sa odvíja dej príbehu.“ – Stephenie Meyerová, autorka ságy Súmrak.

Tento výnimočný príbeh plný kúziel a intríg, lásky a nebezpečenstva navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila sa tvárou k zrkadlu a ako zhypnotizovaná upierala zrak na čudesné útvary, ktoré sa jej vznášali vedľa hlavy. Vyzerali skoro ako krídla.
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ju to svojou krásou.

V prvom rade by som chcela všetkých, ktorí knihu nečítali a chystajú sa na to upozorniť, aby sa neriadili anotáciou, pretože tá mi pripadala, akoby patrila k inej knihe. Kúzel minimum, intrigy som tam ani nepostrehla, alebo aspoň nie to, čo si ja pod pojmom intrigy predstavujem. Láska tam svojím spôsobom bola, ale len taká light. Jediné, čo sa v anotácií približuje realite, je nebezpečenstvo ktorého sme sa dočkali na konci a úplné iné a nové pojatie víl aké som doteraz počula.

Príbeh je o mladučkom pätnásť ročnom dievčati, ktoré práve zisťuje, že nie je tak celkom ľudská bytosť. Rodičia o tom samozrejme nič nevedia, pretože je adoptovaná a jediný kto jej pomáha sa s celou touto situáciu vysporiadať, je jej najlepší kamarát - miláčik dievčat s peknou tváričkou a možný kandidát na budúci milostný vzťah.

Lauren, je presne taká, aká by podľa mňa mala byť každá víla a to očarujúco krásna. Preto niet divu, že si ju okamžite všimne nie jeden chlapec a medzi nimi aj miláčik školy - neodolateľný David. To by bolo všetko v poriadku, keby mi David na začiatku nepripadal ako triedny pošuk. On bol prvý s kým sa Lauren v novej škole zoznámila a ja som stále čakala, kedy sa tam objaví ten pravý vyvolený a ono sa nakoniec ukáže, že už tam dávno je. A ja hlupaňa som naivne čakala, kedy do pána vyvoleného vrazí na školskej chodbe a bude z toho láska na prvý pohľad, alebo podobná klišoidná scéna ako celý ten príbeh, ale nič z toho.

Zachránila to až postava Tamaniho, ktorý bol tiež víla ako ona a ten, kto zasvätil Lauren do ich vílieho sveta. Tamani sa už viac podobal na môjho márne očakávaného pána vyvoleného, ale či bude mať na sladučkého Davida sa ešte uvidí. Tamani ma zaujal tým, že bol niečo ako víly muž - predsa len je to niečo lepšie než miláčik školy - a tiež  mal, ako taký, zmysel pre humor. A nesmiem zabudnúť, bol to bojovník odhodlaný za Lauren položiť život. No, čo viac by sme si my dievčatá ešte mohli priať :D
Ako dej plynul a Lauren mala hneď dvoch kamarátov, zhodou okolností dvoch chlapcov so sexi kukučom, prišla jedna "nečakaná" vec a to milostný trojuholník. Koho si len vybrať, to je otázka?

Príde vám to ako klišé, alebo príbeh čo ste už čítali. Áno? Niet divu, ono to tak aj je. Tiež som od začiatku krútila nad tou tuctovou záležitosťou hlavu, ale možno sa mi budete diviť, bolo to celkom dobré a ako celok s tou vílou atmosférou to fungovalo.
Na to, prečo sa mi kniha páčila, mám jedno veľmi jednoduché vysvetlenie. Dostalo ma to originálne pojatie víl a ich sveta. Nič také som doteraz nepočula. Preto som bola zvedavá, čo s tým zaujímavým námetom autorka vykúzli. A keď sme pri tých kúzlach, autorka mohla do deja zakomponovať viac mágie a kúzel, ktoré k vílam neodmysliteľne patria a tým by ho aj oživila.
Oživila myslím preto, lebo sa tam skoro celú dobu nič extra nedialo, až ku koncu som sa trochu prebrala, keď nastal zvrat a z vlečúceho sa príbehu, išlo naozaj o život a nie len o jeden.

Na môj vkus je kniha príliš detinská a doporučila by som ju skôr pre mladších čitateľov. Koniec koncov, im určená aj je, to len ja si stále neuvedomujem, že už dlho nie som násťročná. Preto, keď to zoberiem z toho širokého uhlu pohľadu, kniha je dobrá a stojí za prečítanie.
Ak aj vy patríte k tým starším čitateľom, ktorí sa stále cítia akoby mali sladkých 16 a radi čítajú o naivných prvých láskach, toto je presný prototyp toho, čo potrebujete. Ak však máte radi zaľúbené príbehy so všetkým, čo k tomu patrí a plné napätia, to si radšej nechajte zájsť chuť. Tu sa ďalej ako k puse nedopracujete, aj keby moc chcete.

Túto knihu, by som zhodnotila ako peknú rozprávku na dobrú noc. Keď vás nebude baviť, aspoň vás môže príjemné uspať. Kniha sa dobre a ľahko číta, lebo je veľmi jednoducho písaná a môžete sa pri nej výborne odreagovať a nad ničím nerozmýšľať. O tom, že kniha je veľmi jednoduchá svedčí aj fakt, že ja som to prečítala pred pár dňami a teraz, keď som išla písať tento článok som zistila, že si vôbec nepamätám ani ako sa volali hlavné postavy.

Hodnotím ju teda 3* , ale s tým, že beriem do úvahy, pre akú kategóriu je podľa mňa určená. :D