RECENZIA: Ticho (Becca Fitzpatricková)

Anotácia: Zavrhnutý anjel, temná minulosť a láska bez hraníc, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou.
Nedorozumenie medzi Patchom a Norou je zažehnané. Spoločne prekonali tajomstvo zviazané s Patchovou temnou minulosťou, zmierili dva doteraz nezmieriteľné svety a čelili bolestným skúškam viery a nádeje. To všetko pre lásku, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou. Patch a Nora, vyzbrojení len svojou bezpodmienečnou dôverou k tomu druhému, sa vrhajú do zúfalého boja a pokúšajú sa zastaviť zločinca, ktorý má moc navždy zničiť všetko, o čo sa snažili, dokonca aj ich vzájomnú lásku.

TICHO. Aký krásny a výstižný názov. Autorka vedela prečo túto knihu tak nazvala. To je prosba pre všetkých jej čitateľov a fanúšikov, aby radšej o nej pomlčali.

Ticho je tretie pokračovanie obľúbenej série Zavrhnutý. Pôvodne mala byť táto séria len trilógia, ale po veľkom úspechu a neutíchajúcich prosbách fanúšikov, ktorí sa ešte nechceli rozlúčiť s nebezpečne sexi Patchom a tvrdohlavou Norou, boli ich prosby vypočuté a autorka sa rozhodla, že to o jeden diel predĺži. A práve tento dobrosrdečný čin bol kameňom úrazu.

K takýmto situáciám sa najviac hodí príslovie "V najlepšom treba prestať". Škoda, že sa tým autorka neriadila.

Ticho nie je žiadnou novinkou na trhu a určite ste o knihe čo to počuli, preto sa nebudem príliš rozpisovať, aj tak by som vám nič nové nepovedala.

Ťažko sa mi kniha hodnotí, lebo neviem nakoľko ju mám brať vážne. Neviem, či to nebol len hlúpy v tip z autorkinej strany za to, že musela pokračovať v príbehu, ktorý plánovala ukončiť, alebo naozaj nevedela nájsť iný spôsob ako dej natiahnuť. Nech je to akokoľvek, ja budem dúfať, že to je len vtip a vo štvrtom a (pevne verím) záverečnom diely, sa nám autorka predvedie v plnej sile na akú sme zvyknutí. 

Tento diel nám v podstate nepriniesol nič nové z dejového hľadiska, ale na druhej strane to môžeme brať ako príjemnú rekapituláciu celého príbehu pred tým, než príde veľké Finále. V prvej polovici, kde Nora trpí amnéziou, sú dlhé a nudné pasáže, ako sa Nora ľutuje a stále dookola premýšľa o tom, ako je to možné a snaží sa nájsť odpovede. Sem, tam, sa objaví náznak zaujímavej situácie, ale potom do toho zasiahne Nora a na môj vkus sa správa nepochopiteľne, vzhľadom na to, že si nič nepamätá. Druhá polovica už sa približuje niečomu, čo sa dá nazvať zaujímavý dej. Nora si konečne spomína a na scéne sa objavuje Patch, ktorého si zas môžeme poriadne užiť. Potom prichádza na rad chytenie zloducha, na ktoré čakáme celú knihu a to sa skončí skôr, než sa to začalo. Kým si stačíte uvedomiť, že je po všetkom, čítate poďakovanie.

Najväčším paradoxom celej knihy je, že mala vyše 400 strán, obsahovo nestála za nič a predsa som ju dokázala prečítať za pár hodín. Je pravda, že kniha je dosť na hrubo písaná, preto sa rýchlejšie číta, ale aj tak,...písať tak dlho o tých istých nezmysloch a dokázať, aby to bolo príjemne čitateľné, nie je žiadna sranda, to sa musí autorke nechať.

Knihu som ohodnotila 3*. A to len preto, lebo oceňujem, že aj keď kniha bola naozaj o ničom, bola aspoň dobre napísaná. Odporúčania nebudem dávať, aj tak je to zbytočné. Ten, kto čítal prvé dva, si tretí prečíta len s povinnosti, aby sa dopracoval k štvorke a je jedno, či je kniha dobrá alebo zlá. Tak som to urobila aj ja. A ten, kto nečítal ani prvý diel, tomu to môže byť jedno. :)