RECENZIA: Nikto nie je bez viny (Kiersten Whiteová)

Anotácia: Evie konečne vedie normálny život, po ktorom vždy túžila. Prekvapí ju však zistenie, že byť obyčajná môže byť dosť nudné. Práve v okamihu, keď zatúži po starých dňoch v Medzinárodnej agentúre na kontrolovanie nadprirodzených bytostí, dostane šancu opäť pre ňu pracovať. V zúfalej túžbe odpočinúť si od neustálej normálnosti s tým súhlasí. Keď však jednu katastrofálnu misiu strieda ďalšia, začína rozmýšľať, či to bolo správne rozhodnutie.

A keď sa objaví jej bývalý priateľ z Ríše víl Reth a prezradí jej informácie o jej minulosti, Evie zistí, že sa schyľuje k boju medzi dvormi víl, ktorý by mohol vyústiť do chaosu celého nadprirodzeného sveta. A spornou víťaznou trofejou je ona sama...

Kde začať?...najlepšie od začiatku, však?

Na začiatok by som povedala, že kniha (séria) je určená mladšiemu publiku. Tým však nechcem povedať, že tí starší sa v tom nenájdu. 100 ľudí 100 chutí. Kniha je nenáročná, oddychová a to padne dobre v každom veku. Ale ak máte radi knihy, kde sa milenci dostanú ďalej ako k prechádzkam za ručičku a v prípade hnevu si vedia poriadne a bez cenzúry verbálne uľaviť, toto nie je pre vás to pravé čítanie.

Nikto nie je bez viny, je už druhým pokračovaním zo série Zlodejka duší. Obe knihy sú na rovnakej úrovni, čo je v poriadku. Keď sa dej nezlepšoval, aspoň sa nezhoršil. 

Dej pekne nadväzoval  na koniec predošlého, čo bolo tiež v poriadku, lebo ma to rýchlo dostalo do deja, ktorý som si po dlhšej prestávke veľmi nepamätala.

Hlavná hrdinka Evie sa vôbec nezmenila. Čo v tomto prípade nebolo až tak v poriadku, lebo ona mi nesadla už na začiatku. Myslela som, že po nedávnych udalostiach trocha dospeje, ale stále mi prišla ako egosita.

Jedinou silnou stránkou Evie, sú jej občasné pohotové vtipné hlášky, ktoré ma dobre pobavili, najmä pri rozhovore s Jackom.

Jack, je novou postavou, ktorá sa v príbehu objaví a ja som si ho od prvej chvíle obľúbila. Bol tak správne bláznivý, miestami protivný a to dobre oživilo atmosféru deja.

Chvíľu som sa obávala, že autorka si vymyslela strašnú vec v podobe štvoruholníka, ale našťastie nič také sa nekonalo. To by bolo už naozaj moc. Reth s Landom úplne stačia. Na druhej strane, štvoruholník sa nekonal, ale ani mladú rozkvitajúcu lásku medzi Evie a Lendom sme si príliš neužili. Land bol mierne odstrčený na druhú koľaj, alebo v tomto prípade vysokú školu, čo ma po prvom diely až tak nepotešilo. Aspoň, že Reth nesklamal. V tomto príbehu sú víly tie zlé, ale ja na Retha nedám dopustiť.

Tieto typy  kníh (príbehov) nevynikajú prílišnou originalitou a sú často predvídateľné a tu to nebolo inak. Ale aspoň ste nemuseli príliš namáhať vašu ľavú hemisféru rozmýšľaním, kto je vinníkom a mohli ste si príjemne oddýchnuť. ;-)

Príbeh nepatrí medzi najlepšie aké som kedy čítala, ale bol pútavo napísaný. To musím naozaj pochváliť. Kniha sa dobre a rýchlo čítala. I keď, aj tu by som našla pár chybičiek. Prvým rušivým prvkom, bol slangový štýl, kedy ma niektoré výrazy rozčuľovali a časté opakovanie myšlienok a opisy toho istého. Keďže je to písane z jedného pohľadu a to Evie, preto som to opakovanie a veci s tým spojené prikladala k jej naivnej a mierne hlúpučkej povahe.

Celkový dojem z knihy je dobrý. Určite by som bola nadšenejšia keby mám 12, ale na odreagovanie a skrátenie dlhej chvíľky to ušlo. Doporučujem čítať tým, ktorým sa prvý diel páčil. Určite ich zaujme aj tento.