RC: TEMNÉ DIERY (Carrie Ryan)

Anotácia: Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske? 
Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?

Temné diery, je tretia a zároveň posledná kniha série Les kostí. Ako jedna z mála sérií, si táto držala svoj status kvalitne spracovaných všetkých troch kníh. I keď voči tomuto poslednému by som pár výhrad našla.

Tri knihy, tri rôzne príbehy so spoločným cieľom - utiecť nezastaviteľnému a túžba prežiť neprežiteľné.

Po odhodlanej a zvedavej Mary, či statočnej a krásnej Gabry, spoznávame sebestačnú a tvrdohlavú Annah. Ako jej predchodkyne aj Annah sa musela popasovať s krutým svetom plným živých mŕtvol, neustále prahnúcich po čerstvej krvi. Mala to však o poznanie ťažšie, pretože bola na to dlho úplne sama. A verte, že vo svete, kde neexistujú žiadne istoty, neexistuje nik, komu sa dá dôverovať a vodne v noci na vás z každej strany číha smrť, to vôbec nie je ľahké. A hlavne, ak ste mladé dievča poznačené jazvami, ktoré ľudí odpudzujú.

Neviem prečo, ale na začiatku som sa strašne pomaly posúvala v knihe. Akosi som sa nemohla prinútiť knihu plynule čítať a stále som ju odkladala. Povzbudzovala som sa len tým, že som si vravela - je to predsa Ryanova a jej zombíci. To sa musí rozbehnúť. A mala som pravdu. Iba to prišlo trocha neskôr, než som čakala. 
Najviac ma asi rozčuľovali pasáže, kde bola Annah sama s Catcherom a v hlave mala milión myšlienok a otázok ale jeho sa nič neopýtala, len bola ticho a domýšľala si. Keď si to predstavím, že by som sa ocitla niekde s niekým koho nepoznám a on o mne vie viac, než by cudzinec mal, tak by som ho zavalila tisíckou otázok a neskončila by som, kým by mi to nevysvetlil. Takže, tej priamej reči by sa tam hodilo naozaj viac a práve v situáciach, akých sa ocitali oni.

Na to, že to bolo vyvrcholenie, som od príbehu čakala niečo viac. Nechápte ma zle. Mne sa kniha páčila. Sériu ako takú, mám veľmi rada a nedám na ňu dopustiť. To, čo tu kritizujem, sú len chybičky krásy, nie veľké nedostatky. To len na upresnenie :)
Vráťme sa k príbehu. V podstate tam išlo o to, čo vždy. Dostať sa z bodu A, do bodu B, a vyhnúť sa strašnej smrti a iným nástrahám, ktoré sa postupne objavovali. Ten čas, kedy sa nachádzali na ostrove u regútov bol trochu...ako to len nazvať...nezáživný? 
1. deň: Annah niekam išla - niekoho stretla - niekto jej ublížil - sľúbili jej, že už sa to nestane. 
2. deň: Annah niekam išla - niekoho stretla - niekto jej ublížil - sľúbili jej, že už sa to nestane.
A takto by som mohla ešte dlho pokračovať, ale nepamätám si koľko presne času tam strávila. Ale aby som Carrie nekrivdila, tie nepríjemné a nechutné situácie dokáže opísať bravúrne. V tom je naozaj majsterka a v okamihoch, kedy išlo do tuhého, my chodil mráz po chrbte. 

Keď sa dej začal chýliť ku koncu, už som bola na 100% chytená v spároch zombíkov a knihu som nedokázala odložiť. Vo chvíli, ako započal útek sa môj dych a srdce zastavilo a celú tú dlhú cestu počas úteku som sa nadýchla, keď už to bolo naozaj nevyhnutné a mne sa začalo stmievať pred očami. Údery srdca mi vynechávali ešte dlho po prečítaní. Prvá fáza úteku bola trochu šokujúca a možno z časti aj komická, ale milé oživenie. Ale čo nasledovalo potom, bol ten pravý adrenalín, na ktorý som v sérií Les kostí zvyknutá, a na ktorý som tak dlho čakala.
Koniec ma trocha sklamal. Viem si predstaviť taký koniec, že by ľudstvo zaniklo, alebo len pár strán o tom, ako niekde pokračovali od znova. Takto useknuté, ako to nechala autorka mi pripadalo, že si nechala otvorené vrátka, keby sa rozhodla pokračovať. Ďalší diel si viem predstaviť a ani by som sa nebránila ešte jednej adrenalínovej jazde s nemŕtvymi.

Aby som len nekritizovala, tento článok ukončím pozitívom. Ťažko uveriť, že v takom svete beznádeje a smútku, kde každý deň je len boj o prežitie, existuje niečo ako láska. A predsa to tam autorka dokázala zakomponovať tak, aby to nevyznelo smiešne ale primerane k okolnostiam. Ja som jej to vždy uverila. 

Na záver už len toľko, že knihu a nie len túto, ale celú sériu by si mal každý povinne prečítať. Je to naozaj zážitok. Môj najobľúbenejší diel bolo Pobrežie hrôzy, ale ostatné nad kvalitou nijako nezaostávajú. Možno to nedáva zmysel po tom, čo som tu celú dobu písala, ale ako som už povedala, boli to len detaily. Preto odporúčam, nie, ja prikazujem prečítať!
I keď detaily, ale predsa chybičky, musím to ohodnotiť, aj keď s ťažkým srdcom 4*. A to len z dôvodu, že by to nebolo voči predchádzajúcim dielom fér.