RECENZIA: Delírium (Lauren Oliverová)

Ťažko pochopiteľná – šokujúca – napínavá a vo svojej samotnej podstate veľmi nádherná... 

...takáto je kniha Delírium od Lauren Oliverovej, ktorá svojim príbehom donúti čitateľa zamyslieť sa nad najdôležitejším aspektom života, ktorým je LÁSKA!

Máme tu opäť ďalšiu dystopiu, ktorá sa odohráva v roku X-Y, a kde inde ako v našej milovanej, za veľkou mlákou ospevovanej Amerike. Tento krát sa ocitáme v Portlande, ktorý je zo všetkých strán obklopený elektrickými múrmi, a na poriadok dohliadajú takzvaní strážci a regulátori.

Hlavná hrdinka Lena žije v jednom dome so svojou tetou, strýkom a dvomi mladšími sesternicami,  má krátko pred osemnástymi narodeninami, po ktorých ju čaká zákrok, ktorý jej má navždy zmeniť život.

Láska je niečo, čo pozná každý z nás, a to v akejkoľvek forme, ktorá sa dá opísať nespočetným množstvom prívlastkov. V Delíriu ju ľudstvo lieči ako niečo chorobné a zvrátené, aby vymizla nenávisť a pomätenie zmyslov a život sa stal bezstarostným a jednoduchším. Pri čítaní môžete tak iba krútiť hlavou ako môžu také niečo vôbec dovoliť, aby na svete neexistovala.

Rovnako aj Lena, ktorá žila od narodenia podľa daných pravidiel a ani v najmenšom by si nevedela predstaviť, že to čo jej od malička vštepovali, by nemusela byť až tak celkom pravda, prichádza postupne na veci, ktoré sa priečia s jej zásadami.

Začiatok knihy je na môj vkus trocha pomalý, ale keďže je to prvý diel zo série, je to pochopiteľné. Čitateľ by sa mal dôverne zoznámiť s prostredím, v ktorom sa dej odohráva. Spoznať ľudí, ktorí v ňom vystupujú a zoznámiť sa s ich spletitými osudmi.

Pri takýchto príbehoch má spisovateľ neobmedzené možnosti, s ktorými môže pracovať a vytvárať tak niečo jedinečné.

Lauren Oliverová v tomto prípade využila niečo z nášho sveta dôverne známe, prítomné v každej jednej veci a osobe, ktorá nás na tomto svete obklopuje. Jej myšlienka – svet bez lásky – je zaujímavá, a v podstate okrem vymyslenej liečby v knihe nie je nič, s čím by sa môj mozog musel trápiť viac ako pár sekúnd.  Hlavní hrdinovia sú mi sympatickí, rovnako aj vedľajšie postavy, či už kladné alebo záporné. Dialógy sú nenútené, prirodzené a tak všetko pôsobí vierohodne.

Ľúbostná zápletka je v tomto prípade ako sladké pohladenie pre dušu v celej tejto spleti necitlivých "ľudských robotov".

Autorka tiež veľmi pekne vykreslila samotný Portland a jeho okolie. Páčila sa mi rozmanitosť pláží, kde sa odvíjala väčšia časť príbehu. Postupne ako dej napreduje, odkrývajú sa  tajomstvá a nastávajú zvraty, skočíte na dynamickú vlnu a  veziete až na samotný záver, pričom jediné po čom túžite je druhý diel. A to veľmi rýchlo!

Táto kniha je asi jediná v mojom živote, pri ktorej som sa s každou otočenou stránkou zamyslela nad tým, čo som vlastne prečítala (samozrejme, nepočítam školské učebnice). Na jednej strane som rozmýšľala ako by niečo také mohlo fungovať, a na druhej som si niekde v kútiku duše na malý moment položila otázku, či by to tak niekedy nebolo lepšie. Či by nebolo jednoduchšie ušetriť sa od trápenia a bolesti, od zúfalých činov a nočných plačov do vankúša. Ale trvalo to iba milisekundu, pretože o čom by bol potom život a ako bolo spomenuté v knihe – ako by sme mohli vedieť čo je šťastie, keby sme nepoznali hnev a trápenie.

Knihu nemôžem ohodnotiť inak ako 5 hviezdičkami. A čo s príbehom nesúvisí ale v mnohých prípadoch veľmi zaváži je preklad, a v tomto prípade ten náš slovenský bol vynikajúci a preto by som chcela touto formou vyjadriť moje potešenie vydavateľstvu CooBoo a zároveň sa poďakovať Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.

Túto skvelú knihu si môžete zakúpiť priamo cez albatrosmedia.sk.