RECENZIA: Pandemónium (Lauren Oliver)

Anotácia: Po úteku sa Lena ocitá v Divočine a musí sa zmieriť s faktom, že všetko, čo doposiaľ prežila, ľudia, ktorých poznala – to všetko je už len minulosťou a neexistuje žiadne predtým. Tam sa pripojí ku skupine Ilegálov, ktorí majú v úmysle preniknúť do sveta „na druhej strane“, kde sa zúčastnia veľkej ceremónie. Tú usporiadala ABD – Amerika bez delirie – organizácia hlásajúca nevyhnutnosť liečby. Keď na nej však Lena stretáva Juliana, jedného z hlavných rečníkov, chlapca zosobňujúceho všetky hodnoty ABD, ani len netuší, že sa ich osudy skrížia viac, než by si kedy pomyslela.

Pandemónium, je druhé pokračovanie knihy Delírium, z rovnomennej veľmi obľúbenej série, ale od svojej predchodkyne sa diametrálne odlišuje.
Odlišuje sa v povahách, postavách, príbehu, dokonca aj vnútorný dizajn  knihy je iný. Jediné, čo je v oboch prípadoch rovnaké, je kvalitné spracovanie a pútavý dej.

Všetky tieto odlišnosti mali za následok, že pri čítaní som mala pocit, akoby čítam úplne inú sériu a žiadne Delírium pred tým nebolo.
Nakoľko sa Lena nakazila deliria amor nervosou, aj jej správanie a zmýšľanie sa radikálne zmenilo. Už to nie je tá ustráchaná a zásadová Lena, ale jedna cieľavedomá a silná žena, ktorá si ide za svojim hlava-nehlava.
Mám rada takéto typy hlavných hrdiniek, a preto ma táto jej premena potešila.

Ďalšou zaujímavou zmenou bolo rozdelenie kapitol na Predtým a Potom.  V mnoho prípadoch, keď som sa stretla z niečim takýmto, to nedopadlo veľmi dobre. Vadilo mi, že v kapitolách, ktoré znázorňovali dej v budúcnosti, mi veľa prezradilo z deja, ktorý opisoval prítomnosť, a tak som nebola vlastne nijak prekvapená. Našťastie Pandemónium nie je ten prípad. Bolo to perfektne prepracované. Kapitoly nám dávkovali presne toľko, koľko mali. Plynule na seba nadväzovali a pekne sa dopĺňali. Jedno musím autorke nechať, že naozaj vie ako čitateľa držať v napätí, lebo tie kapitoly boli vždy šialene zakončené, kedy nedokážete prestať a prosto sa musíte dozvedieť viac.

V tomto príbehu sa dozvedáme viac faktov a krutých právd, ktoré sa skrývajú za bezbolestnou a dokonalou pretvárkou života bez lásky. Lena sa už od Alexa dozvedela, že život ktorý žije, nie je taký úžasný, ako jej celý život vštepovali do hlavy, ale až teraz, z pohľadu utečenca vidí, ako to v skutočnosti naozaj je.
Prvé prebudenie do reality nastane, keď sa Lena ocitne medzi Ilegálmi v divočine. Toto časové obdobie znázorňujú kapitoly Predtým. Život s Ilegálmi je naozaj ťažký a krutý a každý jeden deň, je boj o prežitie. Prostredie a spôsob života bol opísaný akoby si niečim takým autorka sama prešla. Bolo to naozaj vierohodné. Ilegáli boli zaujímavé postavy a rýchlo sa mi dostali pod kožu, i keď sa niektorí v podstate nijak zvlášť neprejavili, ale aj tak na mne zanechali dojem. Potom bolo dosť ťažké sa s nimi lúčiť, lebo Lauren sa naozaj nebála a dosť to tam preriedila. Mne umieranie postáv nevadí, práve naopak, mám rada nečakané zvraty, ale tu mi bolo v jednom prípade za tou osobou naozaj smutno.

Kapitoly Potom, nám už ukazovali ako sa Lena prepracovala z divočiny späť do mesta, kde spolu s Ilegálmi plnila tajnú misiu. Tu spoznávame Juliana, ktorý v príbehu ešte riadne zamieša kartami. Julian samozrejme žije v rozprávkovom svete, tak ako kedysi Lena. Napodiv som si Juliana hneď obľúbila, čo bolo zvláštne, lebo Alexa som mala fakt veľmi rada. Ale čo už. Ako som spomínala, autorka sa s postavami naozaj nekašle. V každom prípade som zvedavá, ako sa bude Julianova postava ďalej vyvíjať.

Aby som tu nehovorila len samú chválu, idem teraz troška kritizovať, i keď tu nie je moc čo. Asi jedinú a najväčšiu výhradu, ktorú mám a mala som ju aj v prípade Delíria je, že začiatky knihy sú príliš zdĺhavé a na môj vkus je tam príliš opisov. Autorka dáva niekedy dôraz na nepodstatné veci a dokáže to opisovať aj na tri strany a v tu chvíľu sa začínam nudiť. V prípade Delíria, ma nebavili dlhé opisy Portlandu, kde som spoznala všetky ulice a verím, že keby tam jedného dňa idem, určite nezablúdim. V Pandemóniu, to bolo skôr o opisoch pocitov a samé myšlienky, ale našli sa aj prípady, kedy išla Lena po vodu a trvalo jej to päť strán. To by nebolo až tak zlé, keby sa tam niečo dialo, ale ona išla naozaj len po tú vodu :).

Túto jednu chybičku Lauren vieme odpustiť a za celkový zážitok ju musím pochváliť, pretože kniha bola vynikajúca. Ale neodpustím jej ten koniec! Takto to ukončiť?! Kto ma teraz čakať na pokračovanie? Ach! Je pravda, že som celú dobu tušila, že sa to stane, len som čakala kedy a kde sa to stane. Ale keď už to naozaj prišlo, totálne ma to zničilo.
Takže 5* a všetci povinne prečítať!!! Spoločnosti Albatros media veľmi pekne ďakujem za poskytnutie výtlačku. Ak knihu ešte nemáte, treba to rýchlo napraviť a môžete tak urobiť priamo TU a ihneď si ju objednať.