Smrť prenasleduje Darkovu akadémiu aj do starobylého mesta Istanbul, kam sa tento semester presťahovala.Štipendistka Cassie Bellová je ohromená krásou mesta, ale nemá čas si ju vychutnávať. Zmieta sa medzi starou láskou a novým vzťahom. Musí si vybrať medzi privilegovaným svetom Vyvolených a oddanosťou k svojim najlepším priateľom. Cassie stojí pred osudovým rozhodnutím, ktoré jej môže zmeniť život raz a navždy. Medzitým sa mestom prikráda vrah a podozrenie môže padnúť na kohokoľvek....
Možno je to len mnou, možno tým množstvom kníh, ktoré som čítala a mám s čím porovnávať, možno nebola dobra konštelácia hviezd, pre čítanie tejto knihy a možno je to naozaj v tomto prípade krok späť.
Opäť sa nachádzame v prostredí luxusnej Darkovej akadémie, ktorá sa tentoraz presunula do exotického Istanbulu. Keď si Cassie začala myslieť, že je konečne pokoj a má možnosť začať normálne žiť - "normálne" vrámci Vyvolených - zistí, že jej to zrejme nie je súdené a bude sa musieť znova potýkať so zlom a desivými tajomstvami, ktorých odhalenie vás môže stáť život.
Akadémia, ktorá je každý semester v inej krajine. Na škole tlupa Vyvolených - nadprirodzených stvorení, pred ktorými majú všetci rešpekt a nik nevie, čo sú zač. Každý si tam robí čo chce. A riaditeľ celej školy je najväčšia podivnosť zo všetkých. Prečo by preboha dával niekto svoje dieťa na takúto divnú školu? Už len to stretnutie s riaditeľom, by ma asi odhovorilo a nehovorím ani o tom, čo všetko sa tam už odohralo. Neviem ako vy, ale mne to celé príde neskutočné a neuveriteľné. Ja viem, je to vymyslený príbeh o bytostiach, ktoré neexistujú. Prečo by som v tom mala hľadať logiku? Ale každý príbeh predsa stojí na nejakom základe. Aj obyčajný príbeh o Červenej čiapočke má svoju logiku. Rozprávajúci vlk všetkých zje - príde poľovník - rozreže mu bruchu - všetkých zachráni - vlkovi tam nahádže kamene a tie ho nakoniec prevalia do studne. Je to len rozprávka pre deti, ale má to zaujímavý dej, zápletku, napätie, happyend a hlavne pointu, ktorá má zmysel. Nemôžem si pomôcť, ale mne v tejto sérií stále niečo chýba. Pripadá mi to, ako keby mala autorka počas písania zatiahnutú ručnú brzdu a bráni jej to ísť na plný plyn. Neviem sa s vyvolenými a celým prostredím akadémie vžiť. Jednoducho povedané, nerozumiem tomu. Asi som dobre nepochopila, čo sú Vyvolení zač, inak si to neviem vysvetliť.
Cassie sa správa miestami rozumne, miestami nechápem jej správanie. Akoby mala dve tváre a autorka sa nevie rozhodnúť, ktorá Cassie sa jej viac páči. A to teraz nemyslím ducha Cassie, s ktorým pravidelne bojuje, ale jej osobné zmýšľanie. Najviac ma rozčuľovala v prípade Isabelli, kedy od nej stále očakávala, že zabudne na Jakea, akoby sa nič nestalo a ona sama stále myslela na toho divného Ranjita. Ranjit! To je kapitola sama o sebe. Toho chalana nemám rada už od prvého momentu, kedy sa v sérií objavil. On je tiež jeden z prípadov, keď neviem, kde si ho mám zaradiť. Do akej kategórie. Akoby nemal vlastnú osobnosť. Ničím ma nezaujal. A toto sa mi stalo u viacerých postáv. Pochopila by som to pri vedľajších, ale nie pri hlavných postavách. Vedľajšie sú paradoxne viac zaujímavé ako samotná Cassie a Ranjit. Taká Isabella, Jake či Richard, si ma získali hneď. Aj milostný vzťah Cassie a Ranjita pôsobil umelo a nasilu. V Rozdelených dušiach bola tá výhoda, že sa rozišli a Ranjit sa v knihe skoro vôbec nevyskytoval. Celkom sa mi začalo pozdávať, že Cassie si konečne uvedomila existenciu aj iných chlapcov ako Ranjit, a tak sa nám tu začína črtať dobrý začiatok na milostný trojuholník.
Aby som len nekritizovala, prejdem na to, čo sa mi na tejto sérií páči. Je písaná jednoducho a vecne. Ničím sa tam autorka zbytočne nezdržiava a neobkecáva. Ide priamo k veci. Konkrétne, v Rozdelených dušiach sa mi páčil záver knihy, ktorý bol naozaj prekvapujúci, či priam šokujúci. A tu aj končím s chválou.
Keď som sa do série púšťala, bola som plná očakávaní. Nápad s Vyvolenými ma oslovil a chcela som sa dozvedieť viac. Bohužiaľ, teraz mi to pripadá ako autorkina premrhaná šanca. Asi sa budem opäť opakovať, ale príbeh je veľmi chaotický a ako celok mi nedáva zmysel. Príde mi to, akoby to autorka nemala dopredu vôbec premyslené a príbeh vymýšľala za pochodu. Čo ju napadne to tam dá a nijako nerieši detaily a súvislosti. Veľmi slabo využitý potenciál Vyvolených a ich samotné bytie. I keď sme mali možnosť v tomto diely nazrieť trocha do ich histórie, ani tak som im viac neporozumela. Pri tejto histórií mi napadla jedna myšlienka. Prečo vlastne Vyvolení chodia stále do školy, keď majú v sebe tých starých duchov. Veď oni hádam všetko už musia vedieť a hlavne o tej histórií? Či?
Už to radšej ukončím, lebo aj tak stále točím len o tom istom a idem to zhodnotiť. Druhý diel sa mi páčil zatiaľ najviac a Rozdelené duše poklesli na úroveň prvého dielu, i keď musím uznať, že dejovo to bolo o čosi záživnejšie ako jednotka. Komu by som to doporučila prečítať? Určite tým, čo čítali ostatné diely a zaujali ich. Moje hodnotenie sú 3*.
Za poskytnutie knihy ďakujeme vydavateľstvu FRAGMENT :)
Pekná recenzia 8)
OdpovedaťOdstrániťU mňa je to naopak 8D 1. diel ma sklamal a ďalšie sú pre mňa lepšie a lepšie 8) Mne sa táto časť páčila najviac, ten koniec bol fakt veľké prekvapko, no aj celý priebeh sa mi páčil 8)
Viem, viem. Na GR sme sa už o tom bavili ;) Dúfam, že tak ako ma prekvapil 2.diel, ktorý sa mi páčil, ma prekvapí aj vyvrcholenie série. Bola by to pekná bodka na záver. :)
Odstrániť