Z tejto série, kde je láska chorobou som neskutočne zmätená. Prvé dva diely super a potom Rekviem,...čo sa to s tebou stalo Lauren?
Predchádzajúce dve knihy boli veľmi jedinečné a zaujímavé svojou odlišnosťou. V Delíriu sme sa oboznamovali so svetom bez lásky, v Pandemóniu už sa za lásku a slobodu bojovalo. Akoby tieto dva diely neboli z jednej série. Zato Rekviem, už by som sem bez problémov zaradila, ba čo viac, povedala by som, že sú to nejaké zatúlané kapitoly, ktoré chýbajú k Pandemóniu.
Rekviem je opäť kapitolovo rozdelený, tentoraz z pohľadu Leny a Hany. Musím sa priznať, že kapitoly z pohľadu Hany sa mi páčili a čítali lepšie. Škoda, že boli kratšie ako tie Lenine. Lena bola stále v Divočine a jej príbeh sa ničím od Pandemónia neodlišoval. Maximálne, ma akurát viac rozčuľovala. Na dlhé rozbehy v knihách som už od Lauren zvyknutá, a aj tie jej zdĺhavé opisy už som prekusla, pretože to vedela vždy dobre zladiť s výborným dejom. Teraz jej to však nevyšlo. Život v Divočine bol síce tvrdý a krutý, ale už aj nudný. Ani trojuholník, Lena - Julian - Alex, tomu nedodali šťavu. Lena ma svojím neustálim fňukaním rozčuľovala a ja byť jedným alebo druhým, sa na ňu vykašlem. Julian okolo nej skákal a robil možné aj nemožné, aby sa jej zavďačil a konečne zapadol medzi ostatných, naopak Alex, sa správal ako pubertálny zdutý zasran. No a užívajte si knihu, keď vás tam všetci rozčuľujú.
Zato Hana, to už bolo o niečom inom. Hana si prešla liečbou a mala sa stať ženou, vplyvného muža,
budúceho starostu mesta. Očakávalo sa od nej, že bude vzorom pre všetkých obyvateľov. Jednoducho pani dokonalá. Páčilo sa mi, ako Hana bojovala sama so sebou, keď zistila, že liečba v jej prípade nezabrala 100%. Je ťažké žiť životom vyliečených a tváriť sa, že láska neexistuje, keď sa vám stále vynárajú spomienky na prvý bozk s chlapcom, či silné puto s najlepšou kamarátkou. Každý jej čin bol prekvapením nie len pre ňu samotnú, ale aj pre mňa.
Väčšinou, po dlhšom začiatku to Lauren vždy rozbalila naplno. V knihe Rekviem, to rozbalila až na samotnom konci. Až vtedy to začalo pripomínať tú skvelú sériu Delírium, ktorú poznám. Akcia, napätie, nečakané zvraty, emócie všetkého druhu, proste radosť čítať, pokiaľ som neotočila poslednú stranu a zistila som, že tam už ďalej nič nie je. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto nebol koniec série. Mám pocit, akoby to skončilo v tom najlepšom a zbytok sa dozvieme v pokračovaní. Podľa môjho názoru, sa tam hlavná podstata tej knihy, vôbec nevyriešila. Keď som sa do tejto série púšťala, moje očakávania na happyend a myslím, že nie len moje,boli, že sa zruší tá nezmyselná liečba a ľudia budú opäť voľní. Chyba. Možno, to autorka nechala naschvál také otvorené, aby sme si každý domysleli svoj koniec. V každom prípade, takéto ukončenie sa mi ani trochu nepáčilo. Aspoň, že ukončila ten ľúbostný trojuholník a Lena si konečne vybrala, i keď, to bolo tiež veľmi slabo spracované.
Myslím, že moje hodnotenie nikoho neprekvapí, kto si prečítal celý článok. Veľké sklamanie. Naozaj. Dávam 3* a nezachránil to ani podarený kúsok na konci. Ale, keď to zhrniem, dve výborné knihy a jedna nepodarená, nie je až tak zlá bilancia série. Lepšie, nepodarený posledný diel ako prvý. Ten posledný, si tak, či tak, každý kúpy, keď chce vedieť koniec a nikto nebude riešiť, či to je dobré alebo zlé.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media. Knihu si môžete zakúpiť priamo na ich stránkach TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára