RC: Čo sa stalo Mare Dyerovej? (Michelle Hodkin)

Anotácia: Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje. 

Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu... má pred očami úmrtia ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než k nim dôjde. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď už si je istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať len tak na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Príbeh o Mare bol veľkým prekvapením ako vizuálne, tak aj obsahovo.

Na YA knihy používam dvojitý meter. Musíme si otvorene priznať, že niektoré knihy pre mladistvých by som bez problémov nechala čítať moju šesťročnú neter a naopak, niektoré  by som označila ako 18+.

Po všetkých dobrých recenziách vychvaľujúcich Maru až do nebies, som sa nastavila na režim pre to staršie publikum. Alebo som skôr tajne dúfala, aby to nebol čajíček, ale aspoň malé pivo. To čo som naozaj dostala ma prekvapilo.

Začnem pekne poporiadku. Obálka. Určite ste to už počuli stokrát a ja vám to poviem sto prvýkrát. Tá obálka je nádherná, úžasná a dokonalá. Než som knihu vôbec otvorila, najprv som na ňu dvadsať minút čumela ako puk a hladkala ten príjemný materiál na povrchu. To niekto vidieť, tak by som tu dnes zaručene nič nepísala, ale niekde v ústave vyrábala popolníky z hliny.

Ako som na ňu tak čumela, názov knihy sa mi už začínal dostávať do povedomia a musela som ísť zistiť, čo sa to tej Mare také stalo, že o tom každý všade píše.

Už zo samotnej anotácie je každému jasné, že pôjde o ducharinu, čo je z veľkej časti dôvod, prečo som sa do knihy pustila. Príbehy o duchoch môžem a nezáleží, či je to Casper alebo Krvavá Mary. Keď som sa dostala do pasáže, kedy Mara mala svoju prvú vidinu ako niekto zomrie, bolo mi jasné, že toto určite nebude príbeh o Casperovi. 

Ako som už spomínala vyššie, nie je to žiadna rozprávka. V knihe sa nachádza veľa zaujímavých psycho situácií, pri ktorých mi chodil mráz po chrbte a to ani nehovoriac o tom, ako vierohodne boli opisované mŕtvoly. Tie psycho situácie som niekedy úplne nepochopila a neviem, či to bola len moja nechápavosť, alebo to naozaj nebolo doriešené. Trochu dúfam, že sa mi tie veci vyjasnia v pokračovaní, inak budem musieť prehodnotiť svoj kladný názor na sériu.

Aby nebol príbeh len depresívny, autorka to oživila sarkastickým humorom hlavných a vedľajších postáv. Mara mi od začiatku sadla, i keď mala svoje muchy, ale kto nie. Horšie to bolo s "úžasným" Noahom. Tak ako väčšina čitateliek, aj ja som milovníčkou zlých chlapcov. Autori kníh sú si ich popularitou vedomí, a preto ich vsunú skoro všade. Aj Michelle mala tieto úmysli a tak stvorila Noaha. Lenže, ku mne sa táto jej myšlienka celkom nedostala. Mohli mi jeho krásu akokoľvek opisovať, ale ma neočaril. Dokonca nepomohla ani povesť sukničkára. Jednoducho, mi to nesedelo s jeho správaním. Bol až moc milý. Podstatne je, že ma nerozčuľoval, tak to ostatné dokážem prekusnúť. Viac ako Noah, mi prirástli k srdcu Mariny bratia. Podarená rodinka, to sa im musí nechať.

Čo sa stalo Mare sa dozvieme ku koncu knihy, kedy sa začnú diať zaujímavé zvraty. Čo sa jej stalo, si myslím, že nebolo až také prekvapenie. Odpoveď my bola jasná už po prvých kapitolách, skôr som si kládla inú otázku - prečo Mara? Predpokladám, že odpoveď na túto otázku sa dozviem v pokračovaní s názvom Kto je Mara Dyerová?, na ktoré sa už veľmi teším. Čo sa jej stalo nebolo síce prekvapenie, ale určite bol prekvapivý koniec. Otvorené konce by mali zakázať :D Je mi jasné, že napínavý koniec pri sérií je lákadlom na pokračovanie, ale kto ma na to toľko čakať ;)

Okrem toho, že príbeh bol dobrý, musím vyzdvihnúť aj skvelú prácu prekladateľky. Vidno, že si v Slovarte dali záležať a pekne sa s prekladom pohrali. Jediná vec, ktorá mi pri čítaní vadila a bila do očí, je slovné spojenie "ani keby". Dosť som si to všímala, lebo v hovorovej reči sa to veľmi nepoužíva, teda aspoň nie tu na západnom Slovensku, kde bývam. Keby je to tam párkrát, nič nepoviem, ale na môj vkus to tam bolo až príliš. Ak sa nemýlim, tak to prekladala tá istá ako aj Upírsku akadémiu, kde som si to tiež všimla. Inak klobúk dolu. Skvelá práca. 

Na záver len toľko, že mi kniha sadla a určite si ju musíte prečítať. Kniha sa čítala sama a je to aj vďaka výbornému prekladu. Našlo sa tam pár chybičiek, ale v konečnom výsledku veľmi dobré. Dávam 4* a pokiaľ sa mi vyplnia tie zmätená miesta, môže to byť v pokračovaní plný počet. Ak knihu ešte nemáte, najvyšší čas to napraviť. Stačí zájsť SEM.