Neviem čo som od tejto knihy čakala, ale určite nie to, čo som dostala. Nemyslím to v zlom. Priznávam, že som si pred čítaním nespravila domácu úlohu ako zvyčajne a o knihe som si nič nezisťovala, takže som išla naslepo. Čakala som démonov, nejaké tie čary, ale víly rozhodne nie. Točilo sa tam všetko prevažne okolo víl, ale spestrime si to trochu, dajme tam rovno všetku háveď ktorá existuje a vznikne Čierna labuť vzlieta. Aspoň som sa trafila do démonov a čarov.
Rodinné tajomstvo - Garet je súčasťou veľkého poslania, ktoré sa v jej rodine dedí z matky na dcéru. Ona o tom samozrejme nemala ani tušenie. Šok, však? Môžete trikrát hádať prečo to nevedela. Presne tak. Jej milujúca matka ju chcela od toho všetkého uchrániť. Prečo? Prečo sa takto začína každý druhý príbeh? To už vážne došla každému inšpirácia? Nemôže byť aspoň raz hlavný hrdina pripravený, alebo aspoň oboznámený s dôležitosťou poslania? Určite by dej bol viac uveriteľný a nie, že Garet o ničom celý život netušila a zrazu sa dozvie, že existujú víly, upíri a iné podivné bytosti a ona medzi ne patrí a nech toho nie je málo, musí zachrániť svet so svojimi schopnosťami, o ktorých ani nevie. Aby to nebolo také ľahké, musí to zvládnuť za sedem dní. Brnkačka, nie?
Viete, čo ma na tom celom najviac dožiera? Že to Garet vôbec neprišlo divné a jednoducho sa pustila do zachraňovania. Áno, sem tam mala pochybnosti, ale to len aby sa nepovedalo. Keď si predstavím, že by sa niečo také stalo mne, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by som skončila na psychine v Pezinku, alebo druhá alternatíva, že by som sa zavrela doma a tam by som pol dňa revala a ľutovala sa. Možno až potom by som dokázala rozmýšľať nad tým, či je vážne možné, aby existovali nadprirodzené bytosti, alebo či nemám ísť radšej do toho Pezinku. A ten svet by som určite nestihla zachrániť, lebo by som sa k tej myšlienke ani nedostala, pretože by len týždeň trvalo, kým by som strávila tie bytosti a pri upírovi by som sa asi zdržala trocha dlhšie.
Ale ja nie som Garet, našťastie, a svet ma tým pádom stále šancu na záchranu. Na Garet bola zaujímavá ešte jedna vec. Často si dokázala vydedukovať také veci, že som musela dobrú chvíľu premýšľať, ako na to vôbec prišla a v prípadoch, kedy som si vedela veci domyslieť aj ja, ona bola úplne zabrzdená. Ale inak bola Garet fajn. Taká klasická dospelá hrdinka. Aspoň sa nemusela zaťažovať svojím predčasne skončeným detstvom a ako násťročná zachraňovať svet a svoju "životnú lásku". Bolo príjemné opäť vidieť, že sa niekto zaoberá aj problémom, kde vziať na chleba.
Oberón (kráľ víl) - Opäť Oberón? To neexistuje žiadne iné meno pre vílieho kráľa? Je mi jasné, že autori vychádzajú z nejakých povestí, príbehov atď., a to meno si nevymysleli, len som myslela, že by nebolo na škodu to niekedy obmeniť a namiesto Oberóna, tam dať už jeho potomka alebo tak niečo. Predsa, žiadny vládca nežije večne, však? Ani v upírskych príbehoch nie je zakaždým Drákula.
Sexi upír - Upír?! Vážne? Už len keď počujem to slovo sa mi dvíha žalúdok. Toto by som ako výhradu nebrala, je to len môj osobný problém. Vám ešte nevadí, že vždy úbohú bezbrannú ženu/dievča zachraňuje "zlý" a tajomný sexi upír? Ak niekomu ešte upíri prídu sexi, Budiš, ale ja medzi nich nepatrím. Možno, keď sú niečím zaujímavý, ale to nie je Willov prípad. Autorka sa snažila o ilúziu tajomného mladíka s kopou tajomstiev a šarmantným správaním, ale ku mne sa to akosi nedostalo a Willova postava išla mimo mňa. Dôkazom toho je aj, že som knihu prečítala len pred dvoma dnami a už som si nevedela spomenúť na jeho meno.
Čo som zatiaľ napísala bolo viac-menej kritické, ale kniha vo všeobecnosti nebola zlá. Odhliadnuc od tých klišé záležitostí, ktoré som už spomínala, bol príbeh pútaví. Páčilo sa mi prepojenie nadprirodzeného sveta a umenia. Naozaj zaujímavý nápad a myšlienka.
Na koniec ešte jedna pripomienka ohľadom opisov v knihe. Tu neviem, či mám autorku pochváliť alebo skritizovať. Na jednej strane som bola rada, že ich tam nebolo zbytočne veľa a zdĺhavých, ale na tej druhej, sa mi jej opisy nepáčili. Mala taký zvláštny štýl, že som často nevedela rozoznať, kedy sa jej niečo zdalo alebo to už bola skutočnosť. Pravdepodobne ste nepochopili, čo sa tu snažím povedať, ale neviem to lepšie vysvetliť. Skúste si to prečítať a určite pochopíte.
Cez všetko zlé, čo som napísala, knihu neodsudzujem a môžem povedať, že ma zaujala a určite sa pustím aj do pokračovania. Ak sa neviete rozhodnúť, čo si prečítať, skúste Čierna labuť vzlieta, tam máte naozaj všehochuť.
Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.
Mňa to stále akosi neláka. Čítala som už aj recenziu u Moon a podľa mňa je to taký priemer, ale v poslednom čase na také nemám chuť.
OdpovedaťOdstrániťA s tými vílami máš úplnú pravdu. Všade je Oberon, Titania a podobne. Ešte šťastie, že ja som si do príbehu žiadneho Oberona nedala, lebo to by som to asi rovno vyhodila do koša.
Knihu som si chcela prečítať hlavne preto, lebo to nebolo po dlhej dobe YA. Rada si sem-tam prečítam niečo s dospelákmi, ale vždy sa rýchlo a rada vraciam k YA, lebo mi to príde viac nabité emóciami a spontánnejšie.
OdstrániťJéééj a ty píšeš nejaký príbeh? Tipnem si, o vílach?