Hlavný hrdina knihy je mladý chlapec,
ktorému najlepší kamarát v minulosti zabil rodičov a pripravil ho tým o rodinu a domov. Ujali sa ho
ľudia z Programu, ktorí ho vycvičili a spravili z neho dokonalého
vojaka a stroj na zabíjanie, bez súcitu či strachu.
Dostane príkaz a on ho bez
akýchkoľvek pochybností vykoná. Niekto spravil niečo zlé a treba ho za to
potrestať. Nič viac, nič menej. K svojim obetiam sa najprv správa milo,
skamaráti sa s nim, a potom ich bez milosti zabije. Je to dokonalá
vražda, ktorá vypadá ako prirodzená smrť a šestnásťročný chlapec je mimo
podozrenia.
Už v prvých kapitolách som mala
podozrenie, že sa mi kniha bude páčiť. Zlý chlapec...to je moje. Otázne bolo, či
si status nemilosrdného udrží celú knihu.
Často sa stane, že myšlienka knihy je
super, ale v spracovaní sa to dokáže riadne pokaziť. Som rada, že toto nie
je ten prípad.
Z chlapca, ktorý príde o všetko
a nemá už čo stratiť, sa dá ľahko spraviť vojak bez emócií, ale stále je
to ľudská bytosť. Najväčšie nebezpečenstvo, ktoré mu na každej misií hrozilo,
boli emócie. Ľútosť, pochopenie, či láska, by všetko zničili. Raz to však prísť
muselo, len nikto nevedel kedy.
Jeho najnovšia úloha je, zbaviť sa
starostu New Yorku a jediná cesta ako sa k nemu dostať, je cez jeho
dcéru Sam a má na to nezvyčajne krátky čas.
V tomto momente nastal okamih
pravdy, kedy som sa začala obávať, aby sa autor nenechal uniesť a nespravil
mi zo zlého chlapca, zaľúbeného blázna, s búriacimi sa hormónmi. Čuduj sa
svet, nestalo sa tak.
Autor to zvládol bravúrne a chlapcovi
zachoval jeho tvár. Nebál sa riskovať a vystúpil
z davu autorov, ktorí zlyhali presne na tejto chybe.
I keď zmena v chlapcovom prípade
nastala a vyšli na povrch city, bola to túžba po rodine, domove a normálnom
živote. Sam sa mu síce vedela dostať pod kožu, ale som rada, že z toho autor
neurobil lásku, „žili spolu šťastne až kým nepomreli“a dal prednosť niečomu
ľudskejšiemu a uveriteľnejšiemu. Predsa len, je túžba po normálnom živote
reálnejšia, ako nehynúca láska po 3 dňoch.
Najlepšie na tom celom bolo, že do
poslednej strany som netušila, ako to naozaj dopadne a ako sa rozhodne. Okrem
toho, že celý dej bol šokujúci, ma dostalo najviac to, ako ukončil svoju misiu. Vau, klobúk dolu pred autorovou odvahou. Milujem nečakané konce.
Celý dej dopĺňal spôsob a štýl, akým
bola kniha napísaná.
Jednoduché vety, ale vždy s tými správnymi
slovami, dávali dôraz chlapcovej povahe. Neboli tam žiadne zbytočné myšlienky a úvahy,
pretože on sám taký nebol. Hneď bolo jasné, že to nepíše žena :) .
Na záver už len napíšem, že kniha sa mi
naozaj veľmi páčila. Ak to náhodou niekomu ešte po tomto článku nedošlo. Skvelý
dej a aj dobré spracovaný, výborná hlavná postava. Čo viac k tomu treba?
Určite ste si všimli, že som ani raz
nespomenula chlapcovo meno, ale ako už z názvu vyplýva, Chlapec nikto je vojak bez identity,
tak som sa rozhodla, že to zachovám, a vy sa k jeho identite budete
musieť prečítať.
Jedinou chybou, ktorú som postrehla, že
ešte nie je pokračovanie a ja by som ho tak zúfalo chcela. Dúfam, že sa ho
v slovenčine dočkáme.
Mimochodom, tá obálka je krásna a som rada, že Fortuna Libri zachovalo pôvodnú.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri. Ak máte o knihu záujem,
kúpiť si ju môžete TU.
Anotácia: Je to tínedžer bez identity a minulosti.
Dokonalý vojak, ktorý v každej situácii koná bez strachu, súcitu či hnevu. Málokto si ho všimne a nikto mu nevenuje pozornosť. Zrazu sa objaví v novej škole, v novom meste, s novým menom a nájde si niekoľkých priateľov. Keď člen rodiny jeho nového kamaráta umrie prirodzenou smrťou, misia je splnená. Odchádza za novým cieľom.Problém nastane, keď má za úlohu postarať sa o starostu New Yorku. Starosta mu pripomína otca a s jeho dcérou má veľa spoločného. Veľmi hlboko v ňom je totiž schované dieťa, ktorým kedysi bol, tínedžer, snívajúci o normálnych veciach, akými sú domov a rodičia, mladý muž, čo sa chce oslobodiť. Túži po týchto veciach natoľko, aby misiu sabotoval?