RC: Som zlomená (Tahereh Mafi)

Anotácia: Juliette ušla do Bodu Omega. Je to miesto pre ľudí ako ona – pre ľudí, ktorí majú dar – zároveň to je aj hlavné stredisko odporu tých, čo sa vzbúrili. Konečne sa odpútala od nového systému, je voľná a nehrozí jej, že ju použijú ako zbraň. Konečne môže slobodne milovať Adama. No zdá sa, že Juliette sa nikdy nepodarí oslobodiť od jej smrteľného dotyku.
Ani od Warnera, ktorý chce Juliette viac, než si kedykoľvek vedela predstaviť. Prenasledovaná svojou minulosťou a vydesená svojou budúcnosťou Juliette vie, že v súčasnosti bude musieť urobiť rozhodnutia, ktoré jej zmenia život. Rozhodnutia, ktoré sa môžu týkať voľby medzi vlastným srdcom a Adamovým životom.

Ak sa chcete pustiť do čítania Som zlomená, určite už máte za sebou zvládnutý prvý diel. Tým pádom vám je známe, že kniha je veľmi výnimočná nie len svojím obsahom, ale aj štýlom písania. Výnimočnosť a inakosť nie je vždy prínosom. Niekedy je to výhoda a niekedy vás to zničí. A teraz nehovorím o Juliette, ale o samotnej knihe.

Tak ako aj v prvej časti aj tu som sa musela najprv dostať do tempa a štýlu knihy. I keď som na to už bola pripravená, aj tak som mala na začiatku problémy a príliš som sa nechytala a logicky ma to veľmi nebavilo. Najviac ma zabíjali zdĺhavé Juliettine myšlienky. Priznám sa, že niektoré boli naozaj krásne a zaujímavé, hlavne tie z jej zápisníka, ale aby každá hlúposť nad ktorou premýšľala bola rozpísaná na dve strany, bolo príliš. Si predstavte, že stretnete niekde na ulici známeho a najprv 10 min. uvažujete ako ho pozdravíte. Ahoj?, čau?, nazdar?, vitaj? + si ku každému pridajte nejaké odôvodnenie, prečo práve to oslovenie a hneď z toho je materiál na 3 strany v knihe, ktorý je totálne zbytočný a hlavne to čitateľa odrádza. To sa stávalo aj mne.  Než Juliette dokončila svoju maxi úvahu o ničom, ja som sa pri čítaní dvakrát stihla zamyslieť, čo mám na pláne zajtra a aké bude asi počasie, a na konci som už nemala ani potuchu, o čom to vlastne zasa točí.

Tie opisy by som aj dokázala prekusnúť, lebo som ich čakala, ale to že sa tam skoro do poloviny knihy nebude nič diať, som naozaj nečakala. Juliette ma svojím ľutovaním a ufňukaným správaním vytáčala a to nehovorím o tom ako všetko pred každý tajila. Povedala som si, nevadí, ak je protivná hlavná hrdinka, druhá polovička to vždy zachráni, a tak som vkladala všetky svoje nádeje na záchranu do Adama. Opäť chyba. Možno by sa to dalo  zachrániť, keby tam Adam je, ale autorka ho z príbehu akosi vynechávala. A ak sa tam sem-tam mihol, tak len na chvíľu a aj to si radšej mohla odpustiť. Spravila z neho totálneho slabocha. Vôbec som ho nespoznávala a stratil všetko svoje čaro. Zo začiatku bol ako kôpka nešťastia a samé tajomstvo. Neviem, kto sa v tú chvíľu viac ľutoval, on či ona. Keď sa odkrylo čo Adam pred Juliette zatajoval, bolo to ešte horšie. Každý chcel pomôcť tomu druhému a nakoniec z toho boli len samé presladené teatrálne rozhovory, čo nikam neviedli.

Ale aby som nebola len kritická. Kniha nebola vôbec taká zlá ako sa mohlo zatiaľ z môjho opisu zdať. Našťastie sa tam vyskytovali postavy ako Kenji a Warner. Kenji ako správny kamarát vždy vedel rozveseliť a navodiť dobrú náladu aj v tých najťažších chvíľach. No a Warner... ten naozaj prekvapil. Už v jednotke mal niečo do seba aj keď bol protivný, ale teraz...absolútne zatienil Adama. Akonáhle sa začalo v príbehu objavovať Warnerové meno, hneď začalo svitať na lepšie časy. Dej naberal na spáde a už to išlo jedna báseň. Prestala som vnímať všetky myšlienky a opisy, pretože ma zamestnávalo, Čo sa to tam sakra deje? a To nemôže myslieť vážne?! Na to, aká bola prvá polovica pomalá, druhá mi ubehla až príliš rýchlo. Udialo sa tam toľko šokujúcich vecí a zvratov, že som ich nestíhala vstrebávať. Možno, ak by to dávkovala postupne od začiatku, mohol byť výsledok aj hodnotenie lepšie.

Na začiatku čítania by som neverila, že by som mohla knihu ohodnotiť aspoň trocha kladne. Naozaj ma to nebavilo a silno som premýšľala, či to vôbec dočítam, ale som rada že som to nevzdala. Stálo to za to. Ak ste čítali prvý diel a páčil sa vám, určite sa pustite aj do tohto, stojí to za to. Ak už pre nič iné, aspoň kvôli Warnerovi. Ten chlapec ma dostal a ja sa už neviem dočkať pokračovania, kedy si ho budem môcť opäť vychutnať. Najviac ma na ňom dostala tá jeho surovosť zmiešaná z láskavosťou. Som zvedavá, čo sa z neho ešte vykľuje. Ale jedno viem isto...už žiaden Adam!

Takže hodnotím to na štyri*. Ten začiatok nemôžem prehliadnuť a už vôbec nie tie nudné časti, ale našťastie sa to potom zlepšilo. Aby som nezabudla. Ani tu nebudú chýbať prečiarknuté riadky ako aj predtým, len už nie v takom množstve.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros Media.