RC: Očarená nocou (Amy Plum)

Anotácia: Šestnásťročná Kate Mercierová žije pokojným a normálnym životom, kým jej pri nehode nezomrú obaja rodičia. Presťahuje sa aj so staršou sestrou do Paríža a pred bolesťou zo straty rodičov sa utieka do sveta kníh a francúzskeho umenia. Potom ale stretne Vincenta, ktorého údelom je bojovať proti zlým silám a nasadzovať vlastný život za záchranu ľudstva. Kate sa ocitá na osudovej križovatke. Má sa svojej lásky vzdať alebo ju nasledovať?

Táto kniha vo mne vzbudzuje veľa protichodných pocitov. Na jednej strane zaujímavá a na druhej nudná. Ako je to možné? Tiež som tomu neverila, ale dá sa to. Hneď sa k tomu dostanem, ale pekne poporiadku.

Očarená nocou. Prečo tento názov? Nerozumiem, aký to má súvis s knihou. V tomto prípade by som brala určite originál Die for Me. Ten hovorí za všetko. Pôvodná obálka by sa mi páčila tiež viac, ale aj táto má niečo do seba a myslím, že je v celku vydarená, narozdiel od toho nepochopiteľného názvu.

Kniha má klasicky pomalší rozbeh, kedy spoznávame hlavnú postavu, ktorá príbeh rozpráva. Tu to bola smutná a zasnená Kate, ktorá prišla o svojich rodičov. Z jej smútku ju vyslobodilo stretnutie so záhadným a krásnym mladíkom Vincentom. Ukáže sa, že Vincent nie je tak celkom človek a ich zakázaná láska si bude musieť prejsť veľa skúškami.

Ak existuje nejaká predpísaná šablóna, ako napísať YA fantasy romancu, tak sa jej autorka do botky riadila. Jediné, čo si tam zmenila je, že si dosadila svoj vlastný nadprirodzený druh. Niekto má upírov, démonov či vlkolakov, Amy si vytvorila revenantov. To je nejaký podivný druh zombíkov. Keď už môžeme mať nádherných trblietajúcich upírov, prečo neurobiť neodolateľných zombiov, však?
A to je asi tak všetko, čo bolo na knihe zaujímavé a odlišné od zvyšku YA literatúry.

Definícia slova klišé sa dá ľahko nájsť a teraz ako názorná ukážka sa môže používať táto kniha. Tu nebol tuctový len ten romantický príbeh zakázanej lásky, ale úplne všetko.
Všetky postavy boli nevýrazné a ich charaktery strašne silené.
Kate bola natoľko obyčajná, že i keď som knihu dočítala len včera, tak dnes, predtým než som išla písať tento článok, som zistila, že si vôbec nepamätám jej meno. To sa mi naozaj ešte nestalo a už som čítala kadečo. Síce nezaujala, ale aspoň mi neliezla nijakým spôsobom na nervy.
Vincent. Pri ňom sa autorka snažila pravdepodobne dosiahnuť tajomný a neodolateľný dojem, ale zlyhala na plnej čiare. Nielenže nebol neodolateľný a už vôbec nie tajomný, bol skôr presladený a otravný. Pán dokonalý až moc.
A ich vzťah? Fúú, tak to bola sila. Absolútne nezaujímavé a vôbec som im to neverila.

Začiatok knihy bol trochu pomaly, povedala som si dobre, to sa stáva, lenže ten začiatok trval skoro celú knihu. Žiadna zaujímavosť a dejový zvrat, len sme sa dozvedali všetko o rvenantoch. Jediná "napínavá" situácia nastala až na konci, a aj to bolo predvídateľné ako celý priebeh. Priebeh knihy bol tak okázalý, že v každej situácií ste si mohli dopredu ľahko domyslieť, aké to bude mať následky. Proste, v knihe nebolo nič, čo by ma nútilo otáčať stránky.

I keď som teraz napísala možno samú kritiku, nehodnotila som knihu až tak prísne. To je to protichodné, o čom som hovorila na začiatku. Očarená nocou nebola zlá kniha, len sa ľahko medzi všetkými svojho druhu stráca. Verím tomu, že ak by som ju čítala na začiatku svojej čitateľskej mánie, tak by ma možno aj očarila. V zásade tam nebolo nič, čo by ma rozčuľovalo a vadilo mi. Ak by to autorka trochu rozhýbala a Vincentovi ubrala trochu na dokonalosti, malo by to ešte nádej preraziť.
Najviac ma potešilo, že príbeh knihy bol ukončený, a ak by som sa už nerozhodla pokračovať, nič z príbehu by mi nechýbalo. Lenže ako sa poznám, nemám rada nedokončené série, a tak si určite prečítam aj zvyšok.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.