Mechanická princezná (Cassandra Clare)

Anotácia: Nad londýnskym Inštitútom sa zmráka. Mortmain pripravuje útok na Tieňolovcov: chce ich zničiť pomocou Pekelných strojov – armády neľútostných automatonov. Na dokončenie svojho plánu potrebuje už len jedno: Tessu Grayovú. 

Tieňolovci sa snažia objaviť Mortmaina, skôr než vyšle armádu do útoku. Keď však Mortmain unesie Tessu, Jem a Will, ktorí si obaja robia nároky na jej srdce a lásku, sú ochotní urobiť čokoľvek na jej zachránu. Tessa si uvedomuje, že jediný, kto jej môže pomôcť, je ona sama. Ale dokáže sa jedno obyčajné dievča postaviť celej armáde Pekelných strojov?

S týmto článkom som si dávala dosť načas, a ani tak mi to nepomohlo si v hlave usporiadať všetky myšlienky a pocity z knihy tak, aby som sa v tom vyznala.

U mňa je všeobecne známe, že som veľkým fanúšikom série Pekelné stroje. Dokonca ju mám radšej ako pôvodné Nástroje smrteľníkov. Mám rada atmosféru starého Londýna, vtedajšie vystupovanie ľudí a ich spôsob komunikácie a hlavne, čo si budeme nahovárať, zbožňujem pána "úžasného" Willa Herondalea.

Keď píšem recenzie na knihy obvykle sa držím svojej zaužívanej osnovy, ktorá mi vyhovuje, ale pri tomto článku s tým mám menší problém. Teraz by som normálne asi napísala pár slov k deju, ale momentálne mám skutočne problém dostať zo seba niečo, aspoň trochu k veci a aby som nič neprezradila, lebo nie som fanúšikom spoilerov v recenziách.
V prvom rade je treba povedať, že Cassandra opäť nesklamala a predviedla sa vo veľkom štýle, ako sme u nej zvyknutí. Je to PANI spisovateľka, a to ako dokáže prepliesť všetky dejové línie je neskutočné. V jej knihách nie je čas a ani priestor na nudu a Mechanická princezná nebola výnimkou.
Nie len, že dokáže spraviť bravúrne akciu, popritom dokáže v úplne nečakaných a nevhodných situáciach vymyslieť romantické scény, či milostné vzťahy. Tých pár nových, ktoré tam vzniknú, pekne vyšperkujú príbeh.

Že je v jej knihách more akcie, už je viac menej než isté, ale najočakávanejšou situáciu a jej vyriešením nebolo nič iné, ako milostný trojuholník Will - Tessa - Jem. A aj s touto úlohou sa popasovala ako Pani.
V tomto bode sa fanúšikovia rozchádzali na dve fanúšikovské základne. Jedni fandili Willovi a druhí Jemovi.
Netreba hovoriť, že ja som bola vždy team Will, ale keď si v predchádzajúcej časti vybrala Jema, dokázala som sa s tým zmieriť.
Jem nebol zlý, ale chýbala mu tá iskra a energia, ktorú mal Will a najviac som nerozumela, kto už by dal prednosť zodpovednému slušňákovi, pred očarujúcim "zlým" chlapcom. ;D Ja rozhodne nie. Čo by to bolo za vzťah, bez trochy chaosu a drámy?
Och, a tie Willové uštipačné poznámky a básničky proste milujem, i keď nemôžem povedať, že by mu Jem celkom obstojne nenahrával.

Mechanická princezná je už tretím a posledným dielom zo série Pekelné stroje, a tak je jasné, že na konci sa čakalo veľkolepé vyvrcholenie a zakončenie. Musím povedať, že to zakončenie bolo poriadne...ŠOKUJÚCE! Stále sa však neviem rozhodnúť, či sa mi páčilo alebo nie.

Jednou veľkou neznámou bolo, ako sa to vyrieši s Jemovou chorobou. Ako vyriešila Cassandra túto otázku bolo dobré. Bolo to dôstojné a malo to svoje opodstatnenie.
Ďalšou neznámou, na ktorú sme boli všetci zvedaví bolo, kto alebo čo je Tessa? Ja som si v hlave splietala rôzne možnosti, ale to čo si vymyslela autorka, ma zas raz dostalo. Výborná práca. Všetko do seba pekne zapadalo. Od Tessinho mechanického anjela, cez Mortmaina, až po automatonov.
A nakoniec, ten najväčší otáznik. Will alebo Jem? V tomto prípade sa chcela Cassandra zavďačiť asi obom fanúšikovským táborom, a preto spravila kompromis, aby ani jedna strana neostala sklamaná. A tu prichádza moja zmätenosť, pretože neviem, či už to nebolo na mňa moc. Možno by bolo lepšie zamerať sa len na jedného a to naplno a druhého nechať tak, nech už by to bol ktorýkoľvek. Ale oceňujem tú myšlienku a to, že na niečo také vôbec prišla.

Čo viac dodať? Kto nečítal, treba to rýchlo napraviť. Pekelné stroje určite stoja za vašu pozornosť. Myslím, že to bolo dobré a dôstojné zakončenie série, i keď ten epilóg už bol na mňa asi príliš, ale s tým dokážem žiť. ;)