RC: HOTEL V PARÍŽI (Emma Marsová)

Netajím sa tým, že mám rada knihy s podobným charakterom. Veľa čitateľov nimi opovrhuje, vraj sú to braky bez deja atď. Nejdem teraz nikoho presviedčať o opaku. Nie sú to najlepšie literárne diela to určite, ale ako na rýchle a oddychové čítanie na ne nedám dopustiť.
Preto, keď sa objavila na trhu táto kniha, ihneď som po nej skočila. Zaujala ma anotáciou a aj obálka je dobre premyslená.  Všetky tri časti trilógie zdobí iná časť ženského tela, ale keď ich spojíte, vznikne vám silueta ženy.
Okrem obálky, vás určite upúta aj hrúbka knihy. S počtom strán 624, rozhodne nepatrí medzi žiadne rýchlovky a to ja môžem. Čím hrubšia kniha, tým lepšie.
A tak som sa do nej pustila. Nadšená, zvedavá a plná očakávaní.

Po prvých stranách nadšenie vyprchalo, ale stále ostávala zvedavosť a očakávania. Na začiatku to bolo trochu zmätočné. Príbeh skákal z jedného dátumu do druhého. Poviete si, no a čo, každá kniha je zo začiatku trochu mätúca, keď sa ešte neorientujete v príbehu. Nakoniec sa to ustálilo. Už som vedela kto, čo, kde a prečo. Show sa môže začať. Strana 200 a ja stále čakám na tú show.

Po prvotnom nadšení odišlo aj očakávanie. Čítala som veľa kníh, dobrých aj zlých, ale s takouto hlúpou hlavnou hrdinkou som sa ešte nestretla. Keby je len hlúpa, to by som nejako prekusla, ale aspoň by mala osobnosť, niečo špecifické. Postava Annabelle bola veľmi zle napísaná. A vôbec, postavy v tejto knihe boli nepresvedčivé, nedomyslené a bez charakteru. Proste, nezaujímavé a ona ešte aj hlúpa. Vražedná kombinácia pre čitateľa.
Rozčuľovalo ma na nej úplne všetko. Čo robila, ako rozmýšľala, aj to čo hovorila. No najviac, ma vedeli dostať jej dedukčné schopnosti. Dokázala si vyvodiť neskutočné veci, že aj Sherlock Holmes by jej mohol závidieť. Dostala anonymný papierik s pár nezmyselnými vetami a ona hneď vedela, čo tým autor myslel a čo od nej chcel. Napísali by ste múka, cukor, mlieko, vajcia, soľ a ona by okamžite vedela, že chcete tvarohové palacinky so šľahačkou a čokoládovou polevou.

Anonymné papieriky. No, to je ďalšia "parádna" vec. Annabelle/ Elle robí spoločníčku. Čo je lepší výraz pre šľapku. Má bohatších klientov a lepšie vzdelanie, ale náplň práce rovnaká. Lenže hovoriť o sexe s kamarátkou, tiež spoločníčkou, ju pohoršuje. Tvári sa stále ako nevinnosť sama, ale tej práce sa vzdať nechce, i keď má možnosť. Samozrejme, pred chorou mamou a ostatnými svoje povolanie tají. Veď, kto by sa tým už len chválil. Kryje sa tým, že chce preraziť v masmédiách, čo naozaj chce. Aké to šťastie, že jej snúbenec, je čírou náhodou, jeden z najúspešnejších mužov v tomto priemysle.
Okrem netradičnej práce, dostáva Elle aj netradičnú poštu. Anonym jej posiela veľmi intímne a osobné lístočky. Veľakrát sú to naozaj zarážajúce veci, ktoré by mohol poznať len niekto, kto vás naozaj dobré pozná.
Stať sa to mne, možno by to bolo najprv vzrušujúce a lichotivé, ale časom asi desivé. Zrejme by som to išla nahlásiť a nie si ich zakladať do diára. Nápad dobrý a originálny, to beriem, ale trochu prehnaný.

Ako som už spomenula, Elle si našla bohatého a vplyvného muža. Nič iné by som ani nečakala. Táto kombinácia je veľmi obľúbená u spisovateliek a čo si budeme hovoriť, ono to vždy funguje. Vlastne, nie vždy. Tu nie. Keď vás nezaujme jedna hlavná postava, jej druhá polovička to zvyčajne zachráni. Nestalo sa tak. A to mala autorka dokonca dve príležitosti, priniesť do príbehu Pána dokonalého.
David (snúbenec) bol opisovaný ako vplyvný a sebavedomý muž, no na mňa pôsobil len ako naivný slaboch a suchár.
Jeho brat Louis, ktorého si Annabelle získala a on jej takisto nebol ľahostajný, už pôsobil o niečo mužnejšie, ale vôbec nie sympaticky a príťažlivo. Bol arogantný, slizký a s tými jeho neustálymi výkladmi histórie a úvahami, ma privádzal do šialenstva.

Keby niet týchto historických kecov a množstva opisov, kniha mohla byť o polovicu kratšia. Dve - tri zaujímavosti by boli v poriadku, dokonca vhodné, ale toľko informácií o kadejakých osobnostiach sú zbytočné. Tiež, nepotrebujem detailné opisy uličiek a domov, okolo ktorých Elle prechádza. Autorka si dala veľkú námahu s tým, aby všetko dopodrobna opísala. Fajn, niekto to má rád, ale ja nie.

Ak ste sa dostali až sem, je vám jasné, že sa mi kniha nepáčila. Zlé postavy, príbeh o ničom a zbytočne zdĺhavé. Veľké sklamanie. Je to škoda, lebo si myslím, že potenciál by tam bol. Dievča v zlej situácií zachráni muž jej snov, v jednom z najromatickejších miest sveta. Z jedného princa sú rázom dvaja a ľúbostný trojuholník ako vyšitý je na svete. Popoluška by jej mohla závidieť.
Žiaľ, autorka to nezvládla, ale nehovorím, že je to úplne stratený prípad. Nápady má, len ich treba rozvinúť. Páčila sa mi myšlienka s hotelovou izbou, či záhada okolo papierikov. To je vlastne jediné, čo ma držalo pri čítaní. Kto to píše? Z prvotného nadšenia, očakávania a zvedavosti ostala už len zvedavosť. Koniec knihy nebol nijakým prekvapením. Aj keď to skončilo v podstate otvorené, neviem si celkom predstaviť, o čom budú ďalšie 2 diely. Show na ktorú som čakala sa nedostavila. Sem - tam svetlé momenty, ale nič viac.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Ak máte o knihu záujem môžete si ju kúpiť TU.


Anotácia: Prvý diel erotickej trilógie je francúzskou „odpoveďou“ na Päťdesiat odtieňov sivej. Šarmantná Francúzka Annabelle chce skončiť s prácou spoločníčky, pretože sa bude vydávať. Jej budúci manžel David je vplyvný a bohatý muž a o jej práci nič netuší. Na poslednej schôdzke Annabelle s hrôzou zistí, že jej klientom je charizmatický Louis, Davidov brat. Po tomto stretnutí dostáva pozvania na intímne stretnutia do hotela Charmes, kde je každá izba venovaná nejakej známej francúzskej kurtizáne, a musí splniť niektorú z erotických predstáv neznámeho milenca, ktorý úzkostlivo skrýva svoju totožnosť. Je to Louis? Čo by na to povedal budúci manžel?! Šteklivý román Hotel v Paríži: izba č. 1 je dokonalou kombináciou romantiky a erotiky. Zaplaví všetky zmysly horúcimi predstavami, ktoré strhnú do hlbín nepreskúmanej rozkoše. Kto by nepodľahol...?