SOLITAIRE - Alice Osemanová

Najprv by som rada venovala pár slov obálke. Na obrázku to nie je tak dobre vidieť, ale veľmi sa mi páči ten výrazný krikľavo oranžový chrbát knihy. Kontrast s čiernym obalom vypadá fakt dobre. Ale aj srdce a nápisy sú vydarené a trefné.

Najmä veta, "Toto nie je žiadna love story", je 100% pravdivá.

V príbehu sa často spomínali knihy a riešilo sa, čo bolo ich hlavnou myšlienkou. Torine názory boli mierne povedané, odlišné a tvrdé. I keď som s ňou nie vždy súhlasila, musím povedať, že jej tvrdenia mali hlavu a pätu...čo sa kníh týka.
Každá kniha má, alebo by mala mať nejakú hlavnú myšlienku. Odkaz, ktorý chce povedať čitateľovi. Aj ja som sa pokúšala nájsť to posolstvo, ale nie som si istá, či som ho objavila.

Kartovú hru Solitaire všetci dobre poznáme, ale keď sa objaví neznámy, ktorý si tak necháva hovoriť, vtedy nikto nič netuší. A nie len tak hocikto, ale niekto dobre organizovaný a odhodlaný vykonať svoje dielo. Nič dobré sa od toho ale čakať nedá. Čo vypadá zo začiatku ako hra, môže sa skončiť tragicky.
Kto to má na svedomí? O čo Solitairu ide?
Tieto otázky si nekládli len knižné postavy, ale aj čitateľ. Je Solitaire hlavnou myšlienkou? Názov knihy, a v podstate všetko sa od toho odvíja. Možno sa mýlim, ale nie. V tomto ja posolstvo nevidím. Hlavná zápletka, to beriem, ale myšlienka, nie.

V prípade, že som vylúčila Solitaire, už mi tam veľa možností nezostáva. Ako sľubovala veta z obálky, žiadna love story sa nekonala. S určitosťou nejde teda ani o žiaden milostný príbeh. I keď... jemné, ale naozaj veľmi skromné náznaky tam boli. Kapesníčky však potrebovať nebudete.
Absencia ľúbostnej drámy sa mi páčila. V tínedžerských knihách je to zriedkavé.

Tori bola zaiste zvláštna a jedinečná postava. To ale nie je záruka, že sa kniha bude páčiť. Ak vám Tori od začiatku sadne, knihu si užijete. V opačnom prípade je to stratené.
U mňa to bol našťastie prvý prípad. Ja som si ju obľúbila hneď od prvej strany. Bola cynická, apatická, akoby bola neustále v depresií. Ja som tiež tak trochu introvert (niekedy) a niektoré jej stavy ľahostajnosti veľmi dobre poznám. Párkrát mi hovorila z duše. Lenže, Tori bola extra mimoň a niekedy to bolo už aj na mňa silní káva. Jej myšlienkové pochody som ešte ako-tak zvládala, ale chovanie už menej. Veľa toho nenahovorila, ale keď z nej niečo vypadlo, to vám ešte len boli blbosti. Akoby pristála z inej planéty. Riešila totálne hovadiny. "Sme alebo nie sme kamaráti?" Deti v škôlke sa tak dohadujú - "s tebou sa nehrám". V pár momentoch z toho vznikli celkom vtipné situácie. Prvá časť knihy bola fajn, v druhej už som z nej začínala aj ja pomaly ale isto dostávať depresiu.

V príbehu sa našla aj dobrá zmeska postáv. Podivín Michael, chorý brat Charlie, obľúbenkyňa Becky či "úžasný" Lucas. Na každom jednom by si psychológ zarobil. Čo vám budem hovoriť, klasické tínedžerské problémy.
V tom období je všetko veľmi intenzívne a najmä životne dôležité. Je na každom, ako sa s tým popasuje. Vážne mi tie časy niekedy chýbajú. ;)

Podľa všetkého to vypadá tak, že už mi ostáva len depresívna hlavná hrdinka, či všeobecná problematika dnešnej mládeže. Nevybrala by som si ani jedno z toho. Myslím si, že to posolstvo bolo ukryté niekde medzi tým. Ja som si z toho už veľmi veľa nevzala, keďže tieto problémy už idú mimo mňa, ale nie je to tak dávno, čo som bola pohltená vo víre puberty. Cez víkend bolo zo mňa párty dievča Becky a od pondelka offline Tori.

Takýchto kníh je treba viac a možno by som ešte aj pritvrdila. Nie vždy sa všetko skončí happy endom. Hlavne na strednej škole. Tá môže byť pre niektorých jedincov peklo.

Moje hodnotenie je dobré. Páčila sa mi odlišnosť celej knihy. V podstate sa tam veľa toho nenudilo, ale nebolo to nudné. Bolo to napísané jednoduchým štýlom, ktorý sa hodil k príbehu. Preto sa to aj rýchlo a dobre čítalo. Oceňujem inakosť hlavnej hrdinky a že sa neobjavila žiadna láska na prvý pohľad. Najväčšie výhrady mám k samotnému Solitairu. Prišlo mi to veľmi nereálne a prehnané. Hlavne dôvody, prečo Solitaire vznikol. Neviem, či dané dôvody by boli dostatočnou motiváciou spraviť niečo tak radikálne. A napriek tomu, že kniha nesie názov Solitaire, bolo ho tam pomenej. Skôr sa riešilo, kto s kým je alebo nie je kamarát. Koniec ma dostal úplne. To bolo totálne psycho a skutočne nepochopiteľné.

Zhrniem to tak, že kniha bola fajn, až na Solitaire. Čo je dosť paradox, keďže sa tak kniha volá. :D Solitaire odo mňa dostáva 3*.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Ak knihu ešte nevlastníte a chcete vlastniť, môžete tak spraviť TU.

Anotácia: Pokiaľ by vám to napadlo, toto nie je žiadna love story.

Volám sa Tori Springová. Rada spím a rada blogujem. Minulý rok – pred tým všetkým, čo sa stalo s Charliem a predtým, než som sa musela vysporiadať s maturitou a prihláškou na vysokú a faktom, že jedného dňa naozaj budem musieť začať s ľuďmi hovoriť – som mala priateľov. Všetko bolo úplne inak, ale to teraz skončilo.
Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden.
Viem, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je mi ukradnutý.
Naozaj.
Solitaire je skvelý debut mladej Alice Osemanovej, ktorej hlavná hrdinka Tori je cynická až do špiku kostí a autentická stredoškoláčka rovnako ako jej autorka.