Anna Elliotová - kniha vs. film (Jane Austen)

Za knihu ďakujem eshopu Knihy pre každého

Pred nedávnom som sa pustila do klasiky od Jane Austenovej - Anna Elliotová. Chcela som trocha zmeny od kníh, ktoré bežne čítam a upriamiť pozornosť na klasiku mi prišiel ako dobrý nápad. Od Jane Austenovej to bola prvá kniha, ktorú som prečítala. Mám doma aj Pýcha a predsudok, Rozum a cit, ale tie príbehy poznám, i keď som ich nečítala. Vybrala som si Annu Elliotovú, lebo jej príbeh mi bol neznámy.
Môžem povedať, že kniha bola určite zážitok a veľké prekvapenie. Neviem však povedať, či v dobrom alebo v zlom. Asi z každého niečo.

Príbeh ako taký bol krásny, ale nestotožnila som sa so štýlom písania aký si autorka zvolila. Celá kniha pôsobila veľmi chladne a monotónne.
Taký pekný romantický príbeh a vôbec žiadne emócie. To bola obrovská škoda. Jediný svetlý moment, kedy sa mi zatajil dych a poskočilo srdiečko bolo skoro až na konci knihy, keď Anna dostala dopis od kapitána Wentwortha. Konečne sa u Anny aj u kapitána objavil záblesk emócií a prestali pôsobiť ako stroje. Všetky vedľajšie postavy boli prepracované, len dve hlavné Anna a Wenthworth, boli dva obrovské nudné otázniky. Snaha priblížiť Annu čitateľovi tu bola. Anna mala byť inteligentná a citlivá, ale všetko to boli len prázdne slová na papieri. Prečítala som si to, ale ďalej sa to ku mne nedostalo. Rovnako by tam mohlo byť napísané, že bola sériový vrah a vôbec by som si to nevšimla.

I keď to bolo chladné ako psí čumák, nevedela som sa od knihy odtrhnúť. Niečo ma neustále nútilo otáčať jednu stranu za druhou, až kým nebol koniec. Dokonca ešte teraz, dlho potom ako som knihu dočítala, na ňu často myslím. Vryla sa mi pod kožu, čo by som nikdy nepovedala. Doba v ktorej Anna žila ma vždy fascinovala. Takéto dobové príbehy majú proste svoje čaro. Žiť by som vtedy určite nechcela, ale nezaškodilo by, keby nám v dnešnej dobe ostalo trochu slušného správania ako tomu bolo vtedy. Rešpekt a pokora by nikomu neuškodili.

Príbeh ma natoľko zaujal, že som sa s ním po prečítaní nechcela rozlúčiť a hneď som si pustila film natočený podľa tejto knihy.
Nikdy by som nepovedala, že to niekedy poviem, ale filmové spracovanie Anne Elliotovej pristalo viac ako kniha. Postavy dostali život a príbeh úplne iný rozmer. Narozdiel od knihy, tu dostali osobnosť aj Anna a Wenthworth. Samozrejme, že film nebol presnou kópiou knihy, ale v tomto prípade mi to nevadilo. Všetky dejové zmeny boli vítané. Zapasovalo mi aj herecké obsadenie. Annu som si predstavovala rozhodne inak, ale nemôžem povedať, že by mi herečka vadila. Veľkým prekvapením bol pán Elliot, ktorého si zahral Tobias Menzies, známi zo seriálu Outlander, ako kapitán "Black Jack" Randall. Ten seriál milujem a on je tam skvelý.

Moje prvé zoznámenie s Jane Austenovou dopadlo trocha nečakane. Bola som rovnako očarená ako aj sklamaná. Nechápem, ako je to vôbec možné. Rozhodla som sa prečítať ešte jedno dielo od tejto autorky a zistiť, či to bol len ojedinelý úkaz, alebo sa to bude opakovať.
Ako ste na tom s Jane vy? Ktoré knihy ste od nej čítali? Páčili sa vám?

Ak by ste mali o knihu záujem, odporúčam navštíviť Knihy pre každého, kde Annu Elliotovú, ale aj iné knihy od autorky, nájdete za skvelé ceny.