Bestie je zvíře ( Peternelle van Arsdale )

Anotácia: Jako dítě se Alys rýmovačkám o Bestii smála a strach, který vyvolávaly příběhy o čarodějnicích, ji mrazil jen příjemně. Pak ale jednoho dne přišly. Ty dvě. A s celou vesnicí a dosavadním bezstarostným životem byl konec. Spolu s ostatními dětmi prchá Alys do sousedního Defaidu, kde ji čeká těžké dospívání ve světě svázaném ne-úprosnými pravidly. Defaid i jeho okolí zachvacuje panika před tím, co má prý na svědomí tajemná Bestie. Jenže utrpení, které si lidé dokážou působit navzájem, si s tím nadpřirozeným v ničem nezadá. A Alys navíc cítí, že má k hvozdu a Bestii podivně blízko.

Tajomná obálka, tajomná anotácia, čo iné by sa dalo očakávať než poriadne tajomný príbeh plný napätia.

OMYL! 

Bestie je zvíře bolo veľkým sklamaním. Knihu som čítala už pred niekoľkými mesiacmi a až do dnešného dňa som nenašla tie správne slová ako opísať môj názor na knihu. Myslím, že ani teraz neviem, či poznám tie správne slová, ale čím ďalej odkladám tento článok, tým viac sa mi vytráca o čom kniha bola. Nanešťastie veľa sa v príbehu neodohralo, takže nemám moc čo zabudnúť.

Kniha začala celkom sľubne. Boli sme pri zrode dvoch sestier, ktoré z pomsty zabili celú dedinu a nechali žiť len deti mladšie 16 rokov. Sestry Angelika a Benedikta boli pojedačky duší.

Ďalej príbeh pokračuje malou 7 ročnou Alys. Tá je jednou z detí, ktoré pojedačky duší nechali žiť. Všetky deti

prichýli neďaleká dedinka. Z obavy pred pojedačkami nechajú nové deti celú noc strážiť dedinu.

Dej zostal na mŕtvom bode. Polovicu knihy sa nedialo vôbec nič a tú druhú sa sem-tam niečo odohralo, ale ako čitateľovi mi to bolo úplne jedno.

Alys bola vždy iná ako ostatné deti. Bolo to z nej cítiť. Chápem, že ju autorka chcela odlíšiť od ostatných, ale stalo sa, že Alys bola nezaujímavá. To sa všetko odrazilo na príbehu. Dievča nevykazovalo žiadne emócie a tým pádom bolo aj mne všetko jedno. Žiadna ľútosť alebo súcit. Ničoho sa nebála, a tak som sa mohla rozlúčiť aj s tajomným príbehom. Dúfala som, že sa niečo zmení keď Alys trocha dospeje. Ale či mala 7 alebo 15, bolo to stále o tom istom. Dokonca, ani jej chovanie a zmýšľanie sa vekom nijako nezmenilo.

Pri čítaní ma držala len zvedavosť, čo je Beštia, čo sú pojedačky duší a prečo je Alys taká aká je. Aj v tomto prípade prišlo sklamanie. Na žiadnu z týchto otázok som nedostala odpoveď. Dobre, ukázala sa pravda o Alys, ale to vyvolalo zasa iné otázky a na tie som už odpoveď nedostala. Kniha je pomenovaná po Beštií, ale tá bola pre príbeh bezpredmetná. Keby sa to volá Pojedačky duší, malo by to väčšiu logiku.

Zvyčajne pomôže, ak sa do príbehu vtiahne trochu lásky. Aj tu sa objavil nejaký náznak niečoho. Neviem to definovať. Stalo sa to rýchlo a náhle a ako obyčajne, bez akýchkoľvek emócií. Jedna z tých lások na prvý pohľad. Úplne absurdné. 

Kniha je pomerne hrubá a keď vezmeme do úvahy, že dej sa odohral možno tak na 20 stranách, je celkom obdivuhodné, že dokázala autorka vyplniť ďalších 340 nudnou omáčkou.

Nie, táto kniha nebola dobrou voľbou. Obal, anotácia a knižný trailer je asi jediné zaujímavé okolo knihy.

Je tu aj možnosť, že som knihu nepochopila, ale to si nemyslím. Jednoduchý dej, jednoducho napísaný. Myslím, že nemal žiadne skryté posolstvá. Bol to len nevydarený pokus prísť s niečím novým.