RC: Prímerie (Amanda Hocking)

Anotácia: Keď sa Wendy Everlyová dozvedela pravdu – že je podhodenec, dieťa, ktoré príslušníci mocného trolského kmeňa Trylovia vymenili hneď po narodení, uvedomila si, že jej život už nikdy nebude taký ako predtým.

Navyše vôbec netušila, aké úzke väzby ju spájajú s nepriateľskými Vitrami, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby ju získali. Nádej ochrániť Trylov pred hrozbou vojny má iba vtedy, ak ovládne svoje schopnosti a vydá sa za rovnako mocného príslušníka najvyššej šľachty. To však znamená definitívne sa vzdať zakázaného vzťahu s Finnom, svojím príťažlivým osobným strážcom, a zabudnúť na princa Vitrov Lokiho, ktorý ju čoraz väčšmi opantáva.

Wendy sa musí rozhodnúť medzi volaním srdca a zodpovednosťou voči ľudu, medzi láskou a povinnosťou. Ak si vyberie zle, môže stratiť všetko a všetkých...

Naozaj neviem ako opísať všetky svoje pocity z tejto knihy tak, aby ste to pochopili a nebolo to príliš mätúce. Sama tomu dobre nerozumiem, preto písanie tejto recenzie bude naozaj zaujímavé.
Som z toho úplne rozpoltená. Jednej mojej polovici sa kniha páčila a tá druhá je sklamaná. Kniha sa síce volá Prímerie, ale vo mne sa teda odohráva riadny boj.

Všetko, čo sa udialo v knihe malo svoje pre a proti, preto sa to pokúsim aj tak spísať. Myslím, že tak to bude najprehľadnejšie ako pre vás, tak aj pre mňa.

Wendy, tá konečne akoby dospela a začala si viac uvedomovať svoju úlohu a aké je jej poslanie naozaj dôležité. Konečne nemyslela len na seba a niektoré veci urobila z rozumu, lebo to tak bude najlepšie pre väčšinu.
Tiež mala svoje chvíľky, kedy by som jej dala pár faciek. Hlavne v tom milostnom živote. Wendy-Finn-Loki. Má to byť milostný trojuholník, ale ja som to autorke vôbec nezožrala. Tak, ako som si v prvom diely vzťah Finn a Wendy obľúbila, tu som sa len rozčuľovala. Na Finna bola stále naštvaná, že ju ignoruje a vôbec si neuvedomovala, aké to je preňho. Vo chvíli, keď s ním dlhšie nebola, tak si na neho ani nespomenula, len potom asi autorku napadlo, že by bolo dobre opäť ho spomenúť. Patrilo by sa, predsa je to hlavný hrdina, no nie? Ten vzťah mi prišiel neúprimný a nasilu. A o Lokim to platí dvojnásobne. Lokiho ako postavu som si zamilovala. Ako inak. Zlí chlapci to je moje, ale nejaké iskrenie alebo milostná zápletka s Wendy...nehrozí.

Príbeh o Tryloch. Super nápad. To je aj jeden z hlavných faktorov, pre ktoré som sa rozhodla po tejto sérií siahnuť. Niečo nové a neokukané, s čím sa dá pracovať na milión spôsobov. Po prvom diely, ktorý bol voľnejší, som mala pocit, že sa to ešte riadne rozbehne a autorka si dáva len načas.
Tento pocit ma rýchlo prešiel. V Prímerí bol naozaj pokoj. Až na ten pokus o únos na začiatku, sa tam dohromady nič závažné neudialo. Tréning - hádka s Finnom - hádka s Elorou a stále dookola. Dej plynul rýchlo a ľahko sa to čítalo, len som tam postrádala šťavu. Niečo, čo by ma nútilo obracať strany.

Na moje prekvapenie, som sa často pozastavovala nad tým, ako bola kniha písaná. Doteraz som si to až tak neuvedomovala, keďže som prvý diel Dedička čítala v originále. Ja opisy nemám rada, ale tu ich bolo až zúfalo málo. Veľmi jednoducho napísané na môj vkus, ale pre niekoho to môže byť plus. Keby mi niekto povie, že to napísala 14 ročná spisovateľka, tak mu to uverím, bez najmenších pochybností. Ako oddychovka je to ideálne.

Keď som si tu takto spísala všetky myšlienky a pocity, hneď sa mi ľahšie kniha hodnotí. Oproti jednotke to bolo slabšie. Vlastne, keď si to spätne premietnem, dalo by sa povedať, že boli na rovnakej úrovni, ale od pokračovania som mala väčšie očakávania a to sa mi nesplnilo. Preto, to slabšie hodnotenie. Dohodnime sa, že to bolo dobré.  Keby to hodnotím ako v škole, tak by to bolo za tri a presne sa mi to zhoduje aj s hviezdičkami 3*. Hádam nejaká tá akcia v treťom pokračovaní vypukne a konečne dostanem od série to, čo som celú dobu očakávala. ;)
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri a TU si môžete na ich stránkach knihu ihneď zakúpiť.

RECENZIA: Zasvätená (Cynthia Handová)

Anotácia:

Clara sa vzoprela svojmu poslaniu a rozhodla sa z horiaceho lesa zachrániť Tuckera. Odhalí však Christianovo tajomstvo: je tiež anjelom. Spojenie medzi Clarou a Christianom sa prehlbuje, ako keby ich k sebe viazalo osudové puto. Clara ale ľúbi Tuckera a rozhodne sa s ním zostať. Situáciu zhoršuje nová vízia, v ktorej sa Clara so svojimi blížnymi ocitá na pohrebe – zúfalo sa snaží zistiť, koho stratí.
Je možné zmeniť budúcnosť? Zachrániť toho, kto má zomrieť? Je možné beztrestne odmietnuť splnenie poslania?
Dokáže Clara bojovať s Čiernym krídlom, ktorý ju sleduje a zahaľuje svojím nekonečným smútkom?
Bude konečne Clara zasvätená do tajomstiev vlastného osudu, dozvie sa od svojej mamy všetko, čo jej zatiaľ bolo zatajované?
Clara musí byť statočná – temné sily sú stále nablízku...

Recenzia:

Keďže sa jedná o druhý diel zo série, moja recenzia bude viac menej porovnávanie medzi týmito dvoma knihami. Tiež by som ju neodporúčala čítať tým, ktorí nemajú jednotku za sebou kvôli spoilerom, a celkovo ani začínať čítať bez toho aby ste si prečítali prvý diel.

Nadpozemskú som si doslova zamilovala a mám ju preto prečítanú viac krát, pretože sa mi čítala veľmi ľahko, bola zábavná, romantická, vtipná, dej bol zaujímavý a všeobecne medzi knihami s anjelskou tématikou bola u mňa zaslúžene na prvom mieste.

Z toho dôvodu som bola druhým dielom – Zasvätenou sklamaná, pretože viete ako to už raz býva, keď sa na niečo veľmi moc tešíte... :(

Kniha celkovo bola dobrá, príbeh napredoval, mal zápletku, dejové zvraty, veľa nových postáv a v podstate všetko, čo má pokračovanie mať. V mojom prípade ide viac menej iba o fakt, že som tieto dve časti porovnávala a v mojej „analýze“ dostala Zasvätená menej bodov.

Clara – Tucker (ne)tvoria pár...

V knihe tvoria stále pár, takže čo by som viac chcela, nie?!... To je síce pravda, aj ma to tešilo, ibaže ich vzťah bol doslova nudný. Ich príbeh, spoznávanie jeden druhého, tie nevinné a rozkošné zárodky začínajúcej lásky boli v prvej časti to najkrajšie, čo ma na knihe zaujalo a kvôli čomu som si ju tak obľúbila. V Zasvätenej vystupovali spolu veľmi málo. Pripadalo mi to, akoby autorka týmito krátkymi chvíľami chcela iba čitateľovi zalepiť ústa, aby sa nepovedalo, že im nedala príležitosť byť spolu. Scény, v ktorých sa aj objavovali bok po boku boli plytké a nezáživné. Clara stále niečo tajila, mala svoje dilemy a Tucker bol neustále ponorený v knihách alebo chodieval na tréningy ródea. Až na pár svetlých a „akčných“ scén, ktoré prišli síce až na samotnom konci, ale ďakujme, že vôbec, by som bola normálne radšej, keby boli rozídutí a možno by tak celá tá napodobenina akože fungujúceho vzťahu bola zaujímavejšia.

Kto si a čo si spravila s vtipnou Clarou?

Nemôžem si pomôcť, ale Clara sa jednoducho zmenila a mne sa to vôbec nepáčilo. Predtým bola pre mňa postavou, ktorá sa určitým spôsobom vymykala štandardu naivných šestnástok v novom prostredí na novej strednej škole a svoje problémy zvládala bez zbytočných depresií a zúfalstva. Vedela si robiť žarty sama zo seba a celkovo bola vtipná tak, že si ju človek jednoducho zamiloval. Preto som sa čudovala, kde sa táto Clara z jednotky podela. Je pravda, že v pokračovaní niesla ťarchu z osudu jej rodiny a všetko, čo sa odohrávalo v jej živote a okolí bolo smutné a žalostné, v podstate sa na ňu valil jeden problém za druhým, ale dá sa zachovať charakter postavy aj v takýchto situáciach práve tým, že by to bolo všetko odľahčené jej zábavným vnútrajškom. Ak mám pravdu povedať, celkovo mi liezla na nervy!

Veľa veľa Christiana...

Pre niekoho možno super, pre mňa určite nie. K tomuto iba toľko, že v prvom dieli mi bola jeho postava nesympatická ale nejako som to neriešila, keďže ho skoro vôbec nebolo „vidieť“. V Zasvätenej bol prakticky na každej stránke, a aj keď nerobil nič zlé, niečo mi na ňom strašne nesedelo a jediné, čo som si po celý čas želala bolo, aby sa z neho vykľul nejaký temný démon, ktorého by poslali do pekla na večný odpočinok! Bohužiaľ, moje prosby neboli vyslyšané. :(

Wendy a Angela...

Dve najlepšie Claryne kamarátky, z ktorých som ja osobne mala omnoho radšej Wendy, pretože bola jednoduchá a milá. Clare pomáhala, pretože mala srdce na správnom mieste. Bola proste typ kamarátky, ktorý by ste chceli aj vy.

Angela bola fajn ale už v prvom diely som mala pocit, že keby Clara nebola anjelská bytosť, Angela by o niekoho takého ani nezakopla. V druhej časti sa začala prejavovať jej ambicióznosť, vodcovstvo a nadradenosť vo veľkom štýle, čo spôsobilo, že som jej postavu vďaka týmto veciam mala čoraz menej rada, až sa mi napokon sprotivila. A pritom mi bolo veľmi ľúto práve Wendy, ktorú autorka v druhej časti odstavila do úzadia.

Kniha bola čitateľná, mala novú zápletku a nové postavy, ale všetky tieto plusy neboli pre mňa dostatočné aby vynahradili negatíva, ktoré ma pri čítaní rozptyľovali. Moje celkové hodnotenie je 3*, takže oproti jednotke dosť pokleslo, ale napriek tomu sa veľmi teším na pokračovanie a verím, že tentokrát to bude stáť za to. 

Za knihu ďakujeme skvelej spoločnosti Albatros media. Po kliknutí SEM, si knihu môžete okamžite a výhodne kúpiť. ;)

RECENZIA: Pandemónium (Lauren Oliver)

Anotácia: Po úteku sa Lena ocitá v Divočine a musí sa zmieriť s faktom, že všetko, čo doposiaľ prežila, ľudia, ktorých poznala – to všetko je už len minulosťou a neexistuje žiadne predtým. Tam sa pripojí ku skupine Ilegálov, ktorí majú v úmysle preniknúť do sveta „na druhej strane“, kde sa zúčastnia veľkej ceremónie. Tú usporiadala ABD – Amerika bez delirie – organizácia hlásajúca nevyhnutnosť liečby. Keď na nej však Lena stretáva Juliana, jedného z hlavných rečníkov, chlapca zosobňujúceho všetky hodnoty ABD, ani len netuší, že sa ich osudy skrížia viac, než by si kedy pomyslela.

Pandemónium, je druhé pokračovanie knihy Delírium, z rovnomennej veľmi obľúbenej série, ale od svojej predchodkyne sa diametrálne odlišuje.
Odlišuje sa v povahách, postavách, príbehu, dokonca aj vnútorný dizajn  knihy je iný. Jediné, čo je v oboch prípadoch rovnaké, je kvalitné spracovanie a pútavý dej.

Všetky tieto odlišnosti mali za následok, že pri čítaní som mala pocit, akoby čítam úplne inú sériu a žiadne Delírium pred tým nebolo.
Nakoľko sa Lena nakazila deliria amor nervosou, aj jej správanie a zmýšľanie sa radikálne zmenilo. Už to nie je tá ustráchaná a zásadová Lena, ale jedna cieľavedomá a silná žena, ktorá si ide za svojim hlava-nehlava.
Mám rada takéto typy hlavných hrdiniek, a preto ma táto jej premena potešila.

Ďalšou zaujímavou zmenou bolo rozdelenie kapitol na Predtým a Potom.  V mnoho prípadoch, keď som sa stretla z niečim takýmto, to nedopadlo veľmi dobre. Vadilo mi, že v kapitolách, ktoré znázorňovali dej v budúcnosti, mi veľa prezradilo z deja, ktorý opisoval prítomnosť, a tak som nebola vlastne nijak prekvapená. Našťastie Pandemónium nie je ten prípad. Bolo to perfektne prepracované. Kapitoly nám dávkovali presne toľko, koľko mali. Plynule na seba nadväzovali a pekne sa dopĺňali. Jedno musím autorke nechať, že naozaj vie ako čitateľa držať v napätí, lebo tie kapitoly boli vždy šialene zakončené, kedy nedokážete prestať a prosto sa musíte dozvedieť viac.

V tomto príbehu sa dozvedáme viac faktov a krutých právd, ktoré sa skrývajú za bezbolestnou a dokonalou pretvárkou života bez lásky. Lena sa už od Alexa dozvedela, že život ktorý žije, nie je taký úžasný, ako jej celý život vštepovali do hlavy, ale až teraz, z pohľadu utečenca vidí, ako to v skutočnosti naozaj je.
Prvé prebudenie do reality nastane, keď sa Lena ocitne medzi Ilegálmi v divočine. Toto časové obdobie znázorňujú kapitoly Predtým. Život s Ilegálmi je naozaj ťažký a krutý a každý jeden deň, je boj o prežitie. Prostredie a spôsob života bol opísaný akoby si niečim takým autorka sama prešla. Bolo to naozaj vierohodné. Ilegáli boli zaujímavé postavy a rýchlo sa mi dostali pod kožu, i keď sa niektorí v podstate nijak zvlášť neprejavili, ale aj tak na mne zanechali dojem. Potom bolo dosť ťažké sa s nimi lúčiť, lebo Lauren sa naozaj nebála a dosť to tam preriedila. Mne umieranie postáv nevadí, práve naopak, mám rada nečakané zvraty, ale tu mi bolo v jednom prípade za tou osobou naozaj smutno.

Kapitoly Potom, nám už ukazovali ako sa Lena prepracovala z divočiny späť do mesta, kde spolu s Ilegálmi plnila tajnú misiu. Tu spoznávame Juliana, ktorý v príbehu ešte riadne zamieša kartami. Julian samozrejme žije v rozprávkovom svete, tak ako kedysi Lena. Napodiv som si Juliana hneď obľúbila, čo bolo zvláštne, lebo Alexa som mala fakt veľmi rada. Ale čo už. Ako som spomínala, autorka sa s postavami naozaj nekašle. V každom prípade som zvedavá, ako sa bude Julianova postava ďalej vyvíjať.

Aby som tu nehovorila len samú chválu, idem teraz troška kritizovať, i keď tu nie je moc čo. Asi jedinú a najväčšiu výhradu, ktorú mám a mala som ju aj v prípade Delíria je, že začiatky knihy sú príliš zdĺhavé a na môj vkus je tam príliš opisov. Autorka dáva niekedy dôraz na nepodstatné veci a dokáže to opisovať aj na tri strany a v tu chvíľu sa začínam nudiť. V prípade Delíria, ma nebavili dlhé opisy Portlandu, kde som spoznala všetky ulice a verím, že keby tam jedného dňa idem, určite nezablúdim. V Pandemóniu, to bolo skôr o opisoch pocitov a samé myšlienky, ale našli sa aj prípady, kedy išla Lena po vodu a trvalo jej to päť strán. To by nebolo až tak zlé, keby sa tam niečo dialo, ale ona išla naozaj len po tú vodu :).

Túto jednu chybičku Lauren vieme odpustiť a za celkový zážitok ju musím pochváliť, pretože kniha bola vynikajúca. Ale neodpustím jej ten koniec! Takto to ukončiť?! Kto ma teraz čakať na pokračovanie? Ach! Je pravda, že som celú dobu tušila, že sa to stane, len som čakala kedy a kde sa to stane. Ale keď už to naozaj prišlo, totálne ma to zničilo.
Takže 5* a všetci povinne prečítať!!! Spoločnosti Albatros media veľmi pekne ďakujem za poskytnutie výtlačku. Ak knihu ešte nemáte, treba to rýchlo napraviť a môžete tak urobiť priamo TU a ihneď si ju objednať. 

Tonko Varga odmeňuje :-)

Ahojte všetci a najmä, vy dievčatá. Ako ste prežili Veľkonočný pondelok? Mokro? Nič si z toho nerobte, nie ste sami. To je údel nás slovenských dievčat. Škoda, že ani tá zima a sneh šibačov neodradila.

Keďže včera nebol najpríjemnejší deň v roku, zlepšíme jednej z vás aspoň ten dnešný. A kto že to bude? To vám prezradíme o chvíľočku, najprv trocha zhodnotím priebeh celej súťaže.

Je mi jasné, že polovica čitateľov si tieto príhovory nečíta a druhú to nezaujíma, jediné, čo chcete vedieť, či práve vy, nieste ten víťaz .Ale v tomto prípade sa inak nedá. ;)

Veľkonočný príbeh Tonka Vargu nás nesmierne bavil vymýšľať a veľa sme sa pri ňom nasmiali. Dúfali sme, že aj vy budete mať z toho rovnaké pocity a moc nás potešila vaša kladná odozva. Musím povedať, že väčšinou ste našli rovnaké mená, ale objavovali sa aj také, ktoré sme tam nenašli ani my dve ;)

Dohromady ste našli 24 mien. Všetky som vyznačila v texte nižšie. Červeným som označila všetky tie, ktoré napísala výherkyňa a zelené sú ostatné, ktoré ste našli vy. Niektoré mená, ktoré ste napísali sme tu nedali, lebo k ním neboli uvedená názvy kníh a tak sme ich neuznali. Neuznávali sme ani také, ktoré sa skladali z dvoch písmen.
Ak sme na nejaké meno zabudli, vopred sa ospravedlňujeme. ;-)

Veľkonočný príbeh Tonka Vargu

Tonko Varga, ležal ráno v posteli a spomenul si, že je Veľká noc. "Ách, ja celá hlava deravá", bedákal Tonko Varga, pretože zabudol kúpiť korbáč a voňavku aby mohol ísť do obce dievčatá vyšibať. Ako tak rýchlo vstal z postele, zakopol o plný kýbel lakovaných vajíčok, ktoré tam odložila jeho mama. Pribehol za ňou do kuchyne a prosebne sa na ňu pozrel. "Mama, nájdi mi tri prúty, spravím si korbáč."Ona sa na neho usmiala a povedala, "áno, rada ti pomôžem, Tonko," a odišla von na záhradu. Medzitým našiel medzi maminými starými vecami voňavku, a už bol plne vyzbrojený na dievčatá v dedine. Keď konečne vyšiel z domu, v ruke držal korbáč z troch prútov a trasou cez les si krátil cestu do obce.
Neskôr večer po úspešnej šibačke, dostal Tonko chuť na jedno orosené pivo. Zastavil sa teda v miestnej krčme, kde sa konala oslava jeho suseda Joža. Na stole boli koláče, slané lupienky ale aj šťúchané zemiaky, kapusta a jeden pečený zajac. In da Club od 50 Centa hrala v pozadí a pri výčape stáli Tonkovi kamaráti. Zvítal sa s nimi a bol rád, že celý Veľkonočný pondelok takto dobre dopadol. :)

Už ste si možno stihli spočítať koľko mien našla výherkyňa. Ak nie, ja vám to teraz rada prezradím. Naša dnešná výherkyňa našla 16 mien, čo je úžasné! Klobúk dolu, toľko sme nenašli ani my dve ;) A teraz už ostáva prezradiť len posledné meno. To najdôležitejšie. Víťazkou Veľkonočného príbehu Tonka Vargu sa stáva.... JANKA F. Získava knihu Tahereh Mafi - Som roztrieštená, ktorú do súťaže venovala spoločnosť Albatros media.

Janku sme už informovali aj mailom. Ak sa do dvoch dní neozve, vyberieme niekoho iného.

GRATULUJEME !

RC: Všechny barvy Země (Beth Revis)

Ak si chcete prečítať anotáciu, kliknite na odkaz nižšie. Nedávala som ju sem, lebo obsahuje dôležité spoilery.

ANOTÁCIA

Vôbec netuším, ako mám napísať všetky pocity a dojmy z tejto knihy bez toho, aby som spoilerovala, keďže je to tretí a zároveň posledný diel série Vesmír, alebo v slovenčine, Naprieč vesmírom. Kvôli vám sa o to pokúsim.

O tom, že Beth Revis je veľká pani spisovateľka, netreba snáď ani písať, ale mne to nedá, pretože si to vo všetkej úcte zaslúži. To, čo dokázala vytvoriť vo svojich knihách je neuveriteľné a veľa spisovateľov jej môže len slepo závidieť. Beth ma v sebe presne ten faktor X, ktorý by dobrý spisovateľ mal mať a nedá sa naučiť. Je to schopnosť uchvátiť čitateľa hneď od prvej stránky a neprestať s tým, až kým nedočíta poslednú. Keď sa k tomu pridá dobre premyslený príbeh, úspech a spokojnosť je zaručená.

Začiatok bol presne taký, aký by mal byť. Príbeh sa pomaly, ale isto rozbiehal. Bol to dobrý priestor pre nás čitateľov, ale aj knižné postavy, zorientovať sa v novej situácií a oboznámiť sa s množstvom nových informácií. Tým nechcem povedať, že to bolo nudné. Ani náhodou. Tento začiatok vás len riadne nabudil aby ste pokračovali ďalej. Je to ako droga. Okúsite trochu, a potom musíte mať stále viac a viac.

V druhej tretine knihy ste už nemali šancu nad ničím premýšľať. Jedna katastrofa striedala ďalšiu. Keď ste si mysleli, že horšie to už byť nemôže, zrazu BUM, a ani neviete ako, a v tej chvíli ste zažili slabší infarkt. Ale vaše pocity zúfalstva pri čítaní, kedy ste netrpezlivo očakávali vysvetlenie, čo sa to deje a prečo, nie je nič v porovnaní s tým, čo zažívali knižné postavy. S nimi nemala autorka najmenšie zľutovanie. S každou jednou obeťou vaša nedočkavosť a zvedavosť vzrastala. Samé otázky, ale žiadne odpovede a všetko sa stále zamotávalo čím ďalej, tým viac. Nič ale nie je stratené, pokiaľ Amy a Syn stále bojujú.

Beth Revisová presne vedela ako príbeh dávkovať a posledná etapa knihy bola naozaj vražedná. A to doslova. Čo boli predtým slabšie infarkty, teraz už boli plnohodnotné zástavy srdca. V momente, kedy si uvedomíte, že už vám ostáva len pár strán a vy stále nepoznáte odpovede, vás zachváti panika ako sa toto celé skončí, a v tom sa to začne všetko vyjasňovať a pomaličky do seba zapadať. To ale nemení nič na tom, že vaše zástavy srdca prestanú. Ono sa to ešte zhorší, až prídete k bodu, kedy všetky vaše predstavy a možné scenáre o zakončený série totálne vybuchnú spolu s vaším srdcom.

Čo sa týka Amy a Syna, k tomu nie je moc čo dodať. Podľa mňa, si počas celej série držali svoj postoj a všetky ich činy korešpondovali s ich povahami. Ich milostný vzťah bol v celku zvláštny a iný ako vo väčšine prípadov, ale práve to sa mi na tom veľmi páčilo. I keď ich vzťah bol dosť podstatný, čo sa týka príbehu, nebolo to to najpodstatnejšie a najzaujímavejšie na knihe. Celý čas bola ich láska druhoradá a nezatieňovala  hlavnú myšlienku a podstatu tohto pútavého príbehu. 

Ako sa toto vesmírne dobrodružstvo nakoniec skončí, si už musíte prečítať a posúdiť sami. Ja som knihu prečítala už včera a ešte stále jej mám plnú hlavu a neviem sa rozhodnúť, čo si mám myslieť o konci. Autorka nám tam načrtla dve alternatívy a každá mala niečo do seba. Naozaj neviem posúdiť, ktorá je tá lepšia voľba. Aj keď chápem, prečo sa autorka rozhodla pre tú, ktorú si vybrala, ja by som možno išla aj do toho druhého rizika. Vy, čo ste to už čítali, určite viete na čo myslím. ;-)

Na koniec by som už len dodala, ak sa vám páčili predošlé diely, s týmto budete určite tiež spokojný a bola by hlúposť vynechať posledný diel. Sto-percent sa je na čo tešiť a zaručene to bude poriadne bláznivá jazda.

Ešte jedna vec, ktorú musím spomenúť. Chcem len poukázať na fakt, že jedno nemenované slovenské vydavateľstvo má veľkú smolu, že sériu nedovydávalo celú, pretože je naozaj kvalitná a jedna z najlepších aké som čítala. A týmto nadviažem na výborné české vydavateľstvo, CooBoo, ktoré sa nenechalo odradiť a sériu Vesmír preložilo. Za možnosť zrecenzovať túto skvelú knihu sa chcem poďakovať spoločnosti Albatros media. Ďakujem :-)