RECENZIA: Horúčka (Lauren DeStefano)

Anotácia: Rhine s Gabrielom síce utiekli zo sídla, ale zlo im stále dýcha na chrbát. 
Po úteku sa dostanú do ďalšej pasce – do zvráteného lunaparku, v ktorom stará kupliarka dozerá na svoje dievčatá. Rhine a Gabriel sú odhodlaní dostať sa na Manhattan – do bezpečia k Rhininmu dvojčaťu Rowanovi. Cesta tam je však dlhá a plná nástrah. Vo svete, kde sa mladé ženy dožívajú len dvadsať rokov a mladí muži umierajú ako dvadsaťpäťroční, je čas nesmierne cenný. Najhoršie však je, že sa im nepodarí uniknúť Rhininmu svokrovi Vaughnovi, ktorý si zaumienil za každú cenu priviesť Rhine naspäť do sídla.V pokračovaní mrazivého románu Pasca od Lauren DeStefano sa Rhine musí rozhodnúť, koľko je ochotná obetovať pre slobodu, lebo teraz jej naozaj ide o všetko.

Horúčka je druhým pokračovaním série Záhrada večnosti. Po prečítaní prvého dielu Pasca, ktorý určite nebol to najlepšie čo som kedy čítala, som od pokračovania nemala veľké očakávania. Skôr by som povedala, že som tajne dúfala, aby sa to ďalším dielom zlepšilo a posunulo to sériu o level vyššie. Z každej strany som počúvala dobré ohlasy a aj to, že určite to bude lepšie, čo ma potešilo, ale aj tak som po knihe siahla s malou dušičkou. Predsa, aj na prvý diel boli úžasné recenzie a ako to dopadlo, však?
Našťastie moje inštinkty ani tento raz nesklamali. Horúčka bola na takej istej priemernej úrovni ako jej predchodkyňa. Nepresvedčilo ma to, aby som túto sériu začala brať ako jednu z tých lepších, ku ktorým sa budem rada vracať. 

Neviem čím to bude, že keď som si čítala recenzie na túto knihu, boli vo väčšine pozitívne a ešte lepšie ako na prvý diel. Samozrejme, určite sú takí ktorým sa kniha naozaj  páči, veď je to normálne, každí máme iný vkus. A možno je naozaj taká dobrá a len ja som divná. To som už ale trochu odbočila. Čo som chcela povedať je, že kniha ma nijako nenadchla, ale na druhú stranu ani nesklamala. Môžem povedať, že sa to drží stále na rovnakej úrovni. Keď už sa to nezlepšilo, aspoň že sa to nezhoršilo. Aj to je pozitívum.

Ak ste čítali prvý diel viete, že je to o krutom svete v budúcnosti, kde mladí ľudia umierajú vo veku 20 a 25 rokov v závislosti od pohlavia. Paradoxne, muži sa dožívajú toho väčšieho veku. V tomto krátkom veku musia mladí veľa vecí stihnúť a jedna z najdôležitejších je udržovať populáciu. V skratke, rodiť deti od kedy sa len dá a potom sa snažiť nájsť liek. Osobne si nedokážem a ani nechcem takýto život predstaviť. Keď pomyslím, že ja už by som bola v tej dobe pár rokov po smrti a už by som mala byť niekoľko násobná mama a kto vie čo ešte, až sa mi srdce zastavuje. Veď ja ani teraz poriadne neviem, čo vlastne chcem a nie to vedieť a stihnúť to do 20tich rokov. Hrozné. Vráťme sa ale k príbehu.

Rihne s Gabrielom sú stále na úteku po tom, čo ušli zo sídla aby sa stali slobodnými a opäť sa stretli so svojou rodinou, respektíve s Rhininým bratom. Útek však bol asi  to najľahšie, čo ich postretlo. Na ceste za bratom zažijú ešte veľa dobrodružstiev a prekážok a že tie prekážky budú obrovské.

Nič ma tak nedokáže zamrzieť, ako keď kniha s obrovským potenciálom je zle spracovaná, alebo napísaná. Toto bol presne ten prípad zlého napísania. Všetky zaujímavé a napínavé scény, o ktoré nebolo núdze, boli nezáživné, nudné a jednoducho vás neupútali a pri tom to boli situácie, pri ktorých vám malo vyrážať dych, liezť mráz po chrbte a nútiť vás čítať ďalej. To sa však nestalo. Vety boli jednoduché, akoby len sucho opisovali situáciu a často bez emócií. 
To, že mi hlavná hrdinka Rhine liezla absolútne na nervy, tu ani nebudem rozpisovať, iba by som sa zbytočne rozčúlila. Skoro nikdy som nerozumela jej zmýšľaniu a často sa mi stávalo, že pri čítaní som sa strácala v deji pri jej myšlienkach a nevedela som, či to blúzni, alebo sa to vážne deje. Je dosť pravdepodobné, že to tak je robené naschvál, aby to urobilo dej viac autentickým, ale mne to prišlo skôr rušivé, akoby to bolo prínosom pre knihu. A ak to tak nemalo byť, potom musím povedať, že ten preklad bol naozaj zlý. Hádam to bude ten prvý prípad.

Na začiatku knihy sa Rhine a Gabriel dostali do zvlášť nepríjemnej situácie, čo ma potešilo. Znie to hrozne, ale je to tak. Nie že by som bola nejaký magor, čo má rád, keď ľudia trpia, či už vymyslení, alebo ozajstní, ale potešilo ma, že tam bude určite nejaká dobrá akcia a strhujúci dej. No, už asi tušíte, že to podľa mojich predstáv nedopadlo. Celú dobu som čakala len na to, kedy sa už konečne niekam pohnú a začne sa nová situácia, ktorá by ma strhla a vrátila späť k príbehu a už som to konečne dočítala. Keď tá chvíľa nastala, prišlo to tak rýchlo, že som si to ani nestačila uvedomiť. A takto to išlo stále počas celej knihy. Zo zaujímavého sa stala  nikdy nekončiaca nuda.
Koniec knihy to len zavŕšil. Je zvláštne, že koniec knihy sa mi páčil asi najviac a pritom to bol prototyp zmesi všetkého, čo som doteraz knihe vytkla. Chaos v Rhininých myšlienkach, neuveriteľne vlečúci dej a žiadna akcia. Možno to bolo tým, že už som bola taká natešená, že sa dostávam nakoniec, až sa mi to začalo páčiť, alebo to zapríčinilo pár nových informácií a zvratov, ktoré ma prekvapili a chcela som sa dozvedieť viac. Stalo sa to v čo som už ani nedúfala. Niečo sa začalo diať. 
Koniec a nie len koniec, ale celá kniha bola zbytočne natiahnutá. Keby bola o polovicu kratšia bolo by to možno zaujímavejšie a určite by to obsiahlo všetko, čo v knihe bolo opísané a toľko by to nenudilo.

Všimla som si ešte jednej zvláštnej veci. Po tom ako som sa bavila s ľuďmi, čo knihu čítali v slovenčine a tými, ktorí ju čítali v originále, alebo aj v češtine, je veľký rozdiel. V češtine a v originále má kniha dobré  ohlasy a v slovenčine to už je horšie. Preto si dovoľujem povedať, že niečo na tom nepodarenom preklade asi bude.

Moje hodnotenie: Možno vás to prekvapí po toľkej kritike, ale ohodnotila som knihu ako dobrú. Napriek tomu všetkému zlému by som si neodpustila, keby som taký skvelý námet, akým táto séria nepochybne je, zavrhla. Autorke sa nedá uprieť, že si svoj strašný svet vymyslela dokonale. Preto 3* a uvidím, či to do tretice bude lepšie.

Ešte malá ochutnávka :D