RECENZIA: Prozření (Anna Godbersen)

Anotácia: Závěrečný díl série Luxus Prozření sleduje životy sester Hollandových, Elizabeth a Diany, jejich přítelkyně/sokyně Penelopy a Liny – služky, jíž se podařilo proniknout mezi newyorskou smetánku. 
Elizabeth začne postupně odhalovat tajemství smrti svého otce, která úzce souvisí s jejím současným manželem; Diana se vydá za Henrym, jenž se spolu s Teddym přihlásil do armády, a cestou za ním se dozví mnoho věcí o sobě samé; zhrzená Penelopa pokračuje ve svých intrikách; a Lina se touží provdat do vyšších kruhů… Bude jim přát štěstí? Čeká tyto dívky společenský pád, nebo jejich hvězda zazáří ještě jasněji? 

NOVÉ ZAČÁTKY. ŠOKUJÍCÍ ODHALENÍ. NEČEKANÉ KONCE. 

Pre tých, čo nečítali predchádzajúce diely, sa tu budú vyskytovať spoilery. ;)

Nie je žiadnou novinkou, že zbožňujem sériu Luxus. Už niekoľkokrát som tu o nej na blogu básnila, či už v recenziách alebo v Knižnej zoznamke.

Na posledný diel série Prozření, som sa tešila ako malé dieťa na novú hračku. Keď mi už konečne prišla domov, ihneď som sa do nej pustila a než som išla večer spať, dočítavala som posledné riadky.

Tak dlho som na to čakala a tak rýchlo to bolo preč. Ani som si ju poriadne nestihla užiť. Prečo som si to nerozložila aspoň na dva dni, aby som mohla dôkladne vstrebať všetky emócie, ktoré mi kniha ponúka? Prečo? Lebo ma kniha okamžite pohltila a ja som ju nedokázala odložiť. 

Už je to pár dní, možno týždňov, čo som knihu prečítala a stále neviem vstrebať ten koniec. Ja vlastne ani neviem, či sa mi ten koniec páčil.

Séria Luxus ako taká, bola nenáročná, bez výraznejšej akcie. Išlo tam naozaj len o tie zvrátené vzťahy bohatých, intrigy a lásku mladých ľudí. Pri čítaní každého dielu som vedela, čo od neho môžem očakávať a v Prozření tomu nebolo inak. Kniha si držala svoj štandard ako jej predchodkyne, až kým som sa nedostala na koniec. Tam mi autorka pripravila taký šok, až mi srdce vynechalo niekoľko úderov a dýchať som začala, až keď sa mi zahmlievalo pred očami. Ale to bolo na konci, takže nebudem predbiehať, všetko pekne poporiadku a dostanem sa aj k tomu.

Ako vždy bol príbeh písaný z pohľadu piatich hlavných hrdinov, ktorých životné príbehy boli navzájom úzko popreplietané.

Carolina / Lina

Slúžka, čo mala vyše šťastia ako rozumu. Ako zázrakom sa dostala k bohatstvu, o ktorom sa bežným ľuďom ani len nesníva. Bola na výslní, tak ako si to vždy priala a nemusela sa už na nikoho spoliehať a pred nikým sa ponižovať. Peniaze už síce mala, ale taktiež mala aj  veľké tajomstvo o svojom pôvode. Ako udržať takéto tajomstvo, keď o ňom vie až príliš veľa ľudí? Zachránia ju peniaze? A hlavne teraz, keď postavenie a uznanie je to najmenej, o čo môže prísť. Tu sa dozvieme, či je láska silnejšia ako peniaze.

Elizabeth

Táto dievčina mi pripadala zo všetkých postáv najmenej výrazná, čo je paradox, pretože si v živote zažila zo všetkých najviac. Život sa s ňou nemaznal. Výber medzi láskou a rodinou, strata milovaného človeka, svadba s povinnosti, a potom odhalenie krutej pravdy, ktorá bola spúšťačom tejto nešťastnej série tragédií. Aspoň, že cez to všetko zlé, by sa dalo povedať, že jej príbeh mal šťastný koniec.

Penelopa

Tá bola naopak velice výraznou postavou. Napáchala toľko zla a nič jej nebolo sväté. Ale všetko sa každému raz vráti a ani ju trest neminie. V poslednom diely nemala veľké slovo a ani jej (ne)slávne intrigy už nedostali priestor, zato si vyslúžila spoločenskú katastrofu, o ktorú si už dlho koledovala. A z toho malého víťazstva, ktoré prišlo na konci, sa už nedokázala ani tešiť.

Diana a Henry

Moji dvaja miláčikovia. Po tom, ako sa Diana rozhodla utiecť a vydať sa hľadať svojho Henryho, som bola v očakávaní, kedy sa stretnú a budú spolu. Ich spoločné chvíle som zbožňovala. Bolo mi jasné, že to pekné medzi nimi nemôže trvať večne a nastanú komplikácie ako vždy a aj sa tak stalo. Opäť sa ocitnú v tom víre klebiet, politiky a spoločenskej etikety. Ako si s tým poradia, už musíte zistiť sami. Naozaj to stojí za to.

A teraz už spomínaný, kritický stav na konci. Každú z týchto postáv, čakalo nejaké zakončenie a vyvrcholenie ich cesty za tým, čo si vysnívali. Väčšinou dopadli tak, ako som očakávala, poprípade inak, ale stále to bolo pochopiteľné. Našlo sa tam jedno zakončenie, ktoré ako som vravela, bolo viac než šokujúce. Čakala som všetko, ale toto naozaj nie. Nemôžem povedať, či to bolo zlé alebo dobré. Jednoducho to bol šok, ktorý som ešte doteraz nestrávila. Nemôžem napísať viac, i keď by som chcela a ešte ako, to mi verte, ale nepripravím vás o tento zážitok. 

Určite si túto sériu prečítajte. Ak by som mala možnosť absolvovať túto jazdu Luxusom nanovo, idem do toho. Možno vás trocha navnadí TENTO článok a aj vy podľahnete New Yorku v r.1900, plnom krásnych šiat a večierkov.

Nemôžem inak a hodnotím plným počtom.

Ak Prozření ešte nemáte, musíte môžete si ho zakúpiť v internetovom kníhkupectve ABC knihy spolu s ostatnými dielmi tejto série. :-)

Recenzia: Rudá jako rubín (Kerstin Gier)

Anotácia: Žít v rodině, která je samé tajemství, není pro šestnáctiletou Gwendolyn zrovna snadné. Jednoho dne se s ní zatočí svět a ona se rázem ocitne ve známé ulici, jenže téměř sto let před svým narozením. Vzápětí pochopí, že tím největším rodinným tajemstvím je ona sama. Zbývá jí ale ještě pochopit, jaké nebezpečí člověku hrozí, když se zamiluje napříč časem.

Skôr než sa začnem rozplývať nad knihou, musím poukázať na úžasnú obálku knihy! Na obrázku to tak nevidno, ani ja som si ju nijak extra nevšímala, až kým sa mi nedostala do ruky. Naživo je dokonalá. A to nehovorím o tom, čo vás čaká, keď dáte dole ten ružový obal. Na knihe je vytlačený ten istý motív, len tie postavičky sú ružové na bielom podklade. Som sa nevedela vynadívať.
....len toľko som chcela :)

V poslednej dobe som prečítala veľa skvelých kníh. Kvalitných, ale smutných kníh. Dystopických a prepracovaných kníh, ktoré sa mi už zlievajú dohromady. O nadprirodzených bytostiach a ich zakázaných láskach s ľuďmi, ale táto bola presne podľa môjho gusta. Nebola dokonalá. Mala svoje muchy, ale predsa spĺňala pre mňa všetky 3 faktory, ktoré mám na knihe rada.

1. FAKTOR:
Určite humor. Mám rada, keď sú postavy zábavné. Dobrý sarkastický humor nikdy nič nepokazí. Vždy príbeh príjemne oživí a odľahčí. Aj keď je dej vážny alebo strašidelný, je fajn, keď tam autor vsunie nejakú kvalitnú hlášku a hneď to je o niečom inom. Samozrejme, sú knihy, v ktorých sa to nehodí, ale v týchto YA knihách sa to akosi žiada.

2. FAKTOR:

Zaujímavé postavy. Gwendolyn si ma hneď získala. Žiadna hlúpa husička. Úplne normálne dievča, až na tú jednú maličkosť s cestovaním v čase. Prekvapujúco nebola ani žiaden outsider, čo je ďalšie plus. A tá jej kamarátka Leslie! Hotový Columbo. Dúfam, že v ostatných knihách dostane kamoška viac priestoru, lebo je naozaj trieda. Gideon je klasa. Chutný chlapec, na začiatku chladný a odmeraný panáčik, čo si myslí, že sám spasí svet. Postupne začína rozmŕzať, keď sa mu začne Gwendolyn dostávať pod kožu. Na mňa zatiaľ extra dojem neurobil. Ničím mi k srdcu neprirástol, ale verím, že sa to zmení. Nechcem povedať, že by sa mi jeho postava nepáčila, len je zatiaľ prototypom knižného hrdinu bez vlastnej osobnosti.
Ostatné postavy, sú tiež perfektne premyslené a každá má svoje osobitné čaro. Hlavne rodina Gwndolyn. ;)
Ach, ako by som len mohla zabudnúť! Bol tam len párkrát, ale zabodoval. Duch James. Správňak a sympaťák :)

3. FAKTOR:
Je nepochybne dobrý príbeh. Pri knihách, čo majú viac dielov, je vždy cítiť podľa prvej knihy ako mal autor príbeh premyslený. Niekedy, keď má autor v pláne spraviť len jednu knihu a na jej konci zistí, že by mohol spraviť aj pokračovanie, tak na rýchlo vymýšľa zápletku. To má za následok veľa nezrovnalostí a hluchých miest. Iné je, keď autor má celý príbeh presne premyslený a rozložený na určitý počet dielov. Samozrejme, v prípade mnohodielných sérií to nejde, ale vedia si to zariadiť tak, aby si nechali otvorené vrátka a pripravili si podklady na pokračovanie. Rudá jako rubín, je druhý prípad. Nečítala som ešte druhý diel, ale už teraz viem, že to bude dobré. Je to príbeh o cestovaní v čase, takže je logické, že to musí byť dobre premyslené, lebo v tomto prípade všetko so všetkým súvisí. Je to veľmi nebezpečná téma, kde sa dá urobiť mnoho prešľapov. Skrátene. Chcela som povedať len toľko, že sa mi páči dej, ktorý vypadá byť kvalitne spracovaný. :)


Vážne netuším, prečo som sa ku knihe dostala až teraz. Už som ju mala v merku dlhší čas, ale aj cez samé dobré recenzie, som sa jej poctivo vyhýbala. Chyba! Ak aj vy uvažujete, že si ju prečítate, tak to aj urobte. Ja som sa do toho pustila len zo zvedavosti a nedokázala som ju odložiť. Zhltla som ju za pár hodín. Teraz už čakám nedočkavo na druhý diel. ;)
Obvykle si v knihe nevšímam, respektíve neriešim, mená postáv, ale tu mi to bilo do očí. Ešte som nevidela pokope toľko mien začínajúcich na G. Neviem, či to bol zámer, alebo má len autorka rada toto písmeno, v každom prípade, ma to trošku plietlo.
Dlhšie som sa dostávala do celého procesu okolo cestovania v čase a čo sú tí cestovatelia vlastne zač, ale ani samotná Gwendolyn nevedela o nič viac ako čitateľ, takže sme sa postupne dozvedali všetko počas príbehu. V knihe je ešte veľa tajomstiev, ktoré treba odhaliť, určite sa je na čo tešiť.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Knihu si môžete zakúpiť priamo TU na ich stránkach.

Ak by ste náhodou nevedeli, (o čom pochybujem) podľa knihy je spracovaný film RUBINROT, ktorý sa v našich kinách nehral. Ja som ho ešte nevidela, tak ak ste ho videli, poteší ma ak sa o svoje dojmi podelíte v komentoch.

Tu je malá ochutnávka:

Recenzia: SOM ROZTRIEŠTENÁ (Tahereh Mafi)

Anotácia: Juliette trávi stovky dní zatvorená v betónovej cele, ďaleko od všetkých, bez možnosti komunikácie, bez dotyku druhého človeka, zavrhnutá a sama. Pre svojich blízkych, spolužiakov a rodičov predstavuje hrozbu, ktorú je treba pred svetom ukrývať. Keď sa jej niekto dotkne, začnú sa diať veci. Čudné veci. Zlé veci. Smrteľné veci. Nikto nevie, prečo je Juliettin dotyk smrteľný, no nový systém s ňou má veľké plány – chce ju použiť ako svoju zbraň a jej ničivú silu sa chystá využiť v prospech skazeného sveta. Avšak Juliettina predstava je celkom iná. Jej dotyk je jej silou, no na to, ako s ňou naložiť príde až po tom, čo do jej opusteného života vstúpi Adam – chlapec s tetovaním vtáka na hrudi, ktorý sa po celú dobu zjavuje v Juliettiných snoch – a odhalí jej svet, o ktorom doposiaľ ani len netušila...

Poznáte ten pocit, keď vás kniha vôbec nebaví a vy namiesto toho, aby ste si užívali zaujímavý dej, myslíte pri čítaní na to, čo budete celý deň robiť, poprípade aký ste mali deň, alebo na všetky "neodkladné" záležitosti, ktoré treba urobiť zrovna teraz a hrozne vás "mrzí," že nemôžete pokračovať v čítaní? Ja určite, už sa mi to párkrát stalo. 
Pri čítaní tejto knihy som mala pocit, že to bude presne taký prípad. Než som si začala poriadne v hlave vymýšľať všetky nezmyselné povinnosti, ktoré treba ešte urobiť, ani neviem ako a dostala som sa do štádia, že jednoducho nemôžem prestať, lebo ma to začalo baviť.

Začiatok knihy mi dal naozaj zabrať. Nudné, zdĺhavé a zbytočné. Teraz, keď už mám knihu prečítanú, je mi jasné, že autorka sa potrebovala len nejako dostať do deja a rozbehnúť to. A keď je hlavná hrdinka zavretá sama v jednej miestnosti, veľa akcie nám nepripraví. Na druhej strane, to neznamená, že treba ten čas osamote predlžovať tým, že Juliette bude nekonečne dlho uvažovať nad tým, aký úžasný je dážď a ten pocit, keď na vás dopadajú kvapky, či voľnosť a lietanie vtákov. Tieto opisy  ma pomaly, ale isto začali nudiť. Vôbec ma to nebavilo až do chvíle, kedy sa na scéne objavil Adam. Potom, to už našťastie začalo naberať spád.

Po celú dobu čítania som bola trocha zmätená atmosférou toho zdevastovaného sveta, v ktorom sa dej odohrával. Nevedela som si ho presne predstaviť. Malo to pár medzier a cez to všetko, sa ku mne akosi nedostalo, ako ten svet a spoločnosť v ňom funguje. Možno sa môj názor na svet v pokračovaní zmení ,ale zatiaľ to nepatrí medzi najpremyslenejšie svety, s akými som sa doposiaľ stretla.

Tak ako sa mi nezdal premyslený svet, naopak som bola nadšená pri tom, ako uveriteľne na mňa pôsobila Juliette. Jej vnútorný boj, samej so sebou, kedy sa v nej bili všetky tie pocity, ktoré my si ani neuvedomujeme, alebo považujeme za samozrejmosť, ona sa musela 17 rokov zmierovať s tým, že to nikdy nezažije. Pocity ako láska, neha, objatie alebo obyčajné pohladenie, v jej prípade boli len nedosiahnuteľnou predstavou a túžbou niečoho, čo nikdy nemôže, chce, nechce, nesmie mať! Najväčšiu zásluhu na tom, že bolo jej správanie také reálne, bol jednoznačne netradičný štýl písania, ktorý si autorka zvolila na vyjadrovanie vnútorných pocitov Juliette. Naozaj výborné oživenie a spestrenie čítania a celkového zážitku z knihy.

Ako by to bolo, keby sa v príbehu neobjaví love story. Juliette a Adam. Veľmi zvláštna dvojka. Ich vzťah bol naozaj pekný, čistý a hlavne silný, ale taktiež príliš rýchly a naivný. Mám rada tú časť, keď sa vždy dávajú dvaja dohromady. Tie začiatky a trápne momenty a to všetko, ale v tomto prípade som si nič také neužila. V tomto prípade, to bolo okamžité zrýchlenie z 0 na 100.

Možno vám prišla táto recenzia ako záporná, ale nenechajte sa pomýliť. Opak je pravdou. Kniha ako taká sa mi páčila a rozhodne sa teším na pokračovanie. Hlavne na to, ako sa to ešte vyvinie. Kniha celý čas mala nečakaný spád, až som mala na konci pocit, akoby čítam úplne niečo iné, než som začala.

Ach. Toľko mám toho na jazyku, čo by som chcela ešte napísať a okomentovať, ale nedá sa to bez toho, aby som nespoilerovala. Keby poviem všetko čo chcem, tak by ste si knihu nemuseli ani prečítať. Už aj tak, mám blbý pocit, či som nenaznačila príliš o Adamovi a Juliette. Dúfam, že nie. ;)
Ak máte radi dystopické knihy, alebo ste fanúšikom hrdinov s nadprirodzenými schopnosťami, toto je niečo pre vás. 

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Ak knihu ešte nemáte, tak neváhajte a objednajte si ju priamo TU.

Recenzia: ROZDELENÉ DUŠE (Gabriella Poole)

Anotácia: Tretí diel napínavej tajomnej série. 
Smrť prenasleduje Darkovu akadémiu aj do starobylého mesta Istanbul, kam sa tento semester presťahovala.Štipendistka Cassie Bellová je ohromená krásou mesta, ale nemá čas si ju vychutnávať. Zmieta sa medzi starou láskou a novým vzťahom. Musí si vybrať medzi privilegovaným svetom Vyvolených a oddanosťou k svojim najlepším priateľom. Cassie stojí pred osudovým rozhodnutím, ktoré jej môže zmeniť život raz a navždy. Medzitým sa mestom prikráda vrah a podozrenie môže padnúť na kohokoľvek.... 

Možno je to len mnou, možno tým množstvom kníh, ktoré som čítala a mám s čím porovnávať, možno nebola dobra konštelácia hviezd, pre čítanie tejto knihy a možno je to naozaj v tomto prípade krok späť.

Opäť sa nachádzame v prostredí luxusnej Darkovej akadémie, ktorá sa tentoraz presunula do exotického Istanbulu. Keď si Cassie začala myslieť, že je konečne pokoj a má možnosť začať normálne žiť - "normálne" vrámci Vyvolených - zistí, že jej to zrejme nie je súdené a bude sa musieť znova potýkať so zlom a desivými tajomstvami, ktorých odhalenie vás môže stáť život.

Akadémia, ktorá je každý semester v inej krajine. Na škole tlupa Vyvolených - nadprirodzených stvorení, pred ktorými majú všetci rešpekt a nik nevie, čo sú zač. Každý si tam robí čo chce. A riaditeľ celej školy je najväčšia podivnosť zo všetkých. Prečo by preboha dával niekto svoje dieťa na takúto divnú školu? Už len to stretnutie s riaditeľom, by ma asi odhovorilo a nehovorím ani o  tom, čo všetko sa tam už odohralo. Neviem ako vy, ale mne to celé príde neskutočné a neuveriteľné. Ja viem, je to vymyslený príbeh o bytostiach, ktoré neexistujú. Prečo by som v tom mala hľadať logiku? Ale každý príbeh predsa stojí na nejakom základe. Aj obyčajný príbeh o Červenej čiapočke má svoju logiku. Rozprávajúci vlk všetkých zje -  príde poľovník - rozreže mu bruchu - všetkých zachráni - vlkovi tam nahádže kamene a tie ho nakoniec prevalia do studne. Je to len rozprávka pre deti, ale má to zaujímavý dej, zápletku, napätie, happyend a hlavne pointu, ktorá má zmysel. Nemôžem si pomôcť, ale mne v tejto sérií stále niečo chýba. Pripadá mi to, ako keby mala autorka počas písania zatiahnutú ručnú brzdu a bráni jej to ísť na plný plyn. Neviem sa s vyvolenými a celým prostredím akadémie vžiť. Jednoducho povedané, nerozumiem tomu. Asi som dobre nepochopila, čo sú Vyvolení zač, inak si to neviem vysvetliť.

Cassie sa správa miestami rozumne, miestami nechápem jej správanie. Akoby mala dve tváre a autorka sa nevie rozhodnúť, ktorá Cassie sa jej viac páči. A to teraz nemyslím ducha Cassie, s ktorým pravidelne bojuje, ale jej osobné zmýšľanie.  Najviac ma rozčuľovala v prípade Isabelli, kedy od nej stále očakávala, že zabudne na Jakea, akoby sa nič nestalo a ona sama stále myslela na toho divného Ranjita. Ranjit! To je kapitola sama o sebe. Toho chalana nemám rada už od prvého momentu, kedy sa v sérií objavil. On je tiež jeden z prípadov, keď neviem, kde si ho mám zaradiť. Do akej kategórie. Akoby nemal vlastnú osobnosť. Ničím ma nezaujal. A toto sa mi stalo u viacerých postáv. Pochopila by som to pri vedľajších, ale nie pri hlavných postavách. Vedľajšie sú paradoxne viac zaujímavé ako samotná Cassie a Ranjit. Taká Isabella, Jake či Richard, si ma získali hneď. Aj milostný vzťah Cassie a Ranjita pôsobil umelo a nasilu. V Rozdelených dušiach bola tá výhoda, že sa rozišli a Ranjit sa v knihe skoro vôbec nevyskytoval. Celkom sa mi začalo pozdávať, že Cassie si konečne uvedomila existenciu aj iných chlapcov ako Ranjit, a tak sa nám tu začína črtať dobrý začiatok na milostný trojuholník.

Aby som len nekritizovala, prejdem na to, čo sa mi na tejto sérií páči. Je písaná jednoducho a vecne. Ničím sa tam autorka zbytočne nezdržiava a neobkecáva. Ide priamo k veci. Konkrétne, v Rozdelených dušiach sa mi páčil záver knihy, ktorý bol naozaj prekvapujúci, či priam šokujúci. A tu aj končím s chválou.
Keď som sa do série púšťala, bola som plná očakávaní. Nápad s Vyvolenými ma oslovil a chcela som sa dozvedieť viac. Bohužiaľ, teraz mi to pripadá ako autorkina premrhaná šanca. Asi sa budem opäť opakovať, ale príbeh je veľmi chaotický a ako celok mi nedáva zmysel. Príde mi to, akoby to autorka nemala dopredu vôbec premyslené a príbeh vymýšľala za pochodu. Čo ju napadne to tam dá a nijako nerieši detaily a súvislosti. Veľmi slabo využitý potenciál Vyvolených a ich samotné bytie. I keď sme mali možnosť v tomto diely nazrieť trocha do ich histórie, ani tak som im viac neporozumela. Pri tejto histórií mi napadla jedna myšlienka. Prečo vlastne Vyvolení chodia stále do školy, keď majú v sebe tých starých duchov. Veď oni hádam všetko už musia vedieť a hlavne o tej histórií? Či?

Už to radšej ukončím, lebo aj tak stále točím len o tom istom a idem to zhodnotiť. Druhý diel sa mi páčil zatiaľ najviac a Rozdelené duše poklesli na úroveň prvého dielu, i keď musím uznať, že dejovo to bolo o čosi záživnejšie ako jednotka. Komu by som to doporučila prečítať? Určite tým, čo čítali ostatné diely a zaujali ich. Moje hodnotenie sú 3*.

Za poskytnutie knihy ďakujeme vydavateľstvu FRAGMENT :)

RC: Prímerie (Amanda Hocking)

Anotácia: Keď sa Wendy Everlyová dozvedela pravdu – že je podhodenec, dieťa, ktoré príslušníci mocného trolského kmeňa Trylovia vymenili hneď po narodení, uvedomila si, že jej život už nikdy nebude taký ako predtým.

Navyše vôbec netušila, aké úzke väzby ju spájajú s nepriateľskými Vitrami, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby ju získali. Nádej ochrániť Trylov pred hrozbou vojny má iba vtedy, ak ovládne svoje schopnosti a vydá sa za rovnako mocného príslušníka najvyššej šľachty. To však znamená definitívne sa vzdať zakázaného vzťahu s Finnom, svojím príťažlivým osobným strážcom, a zabudnúť na princa Vitrov Lokiho, ktorý ju čoraz väčšmi opantáva.

Wendy sa musí rozhodnúť medzi volaním srdca a zodpovednosťou voči ľudu, medzi láskou a povinnosťou. Ak si vyberie zle, môže stratiť všetko a všetkých...

Naozaj neviem ako opísať všetky svoje pocity z tejto knihy tak, aby ste to pochopili a nebolo to príliš mätúce. Sama tomu dobre nerozumiem, preto písanie tejto recenzie bude naozaj zaujímavé.
Som z toho úplne rozpoltená. Jednej mojej polovici sa kniha páčila a tá druhá je sklamaná. Kniha sa síce volá Prímerie, ale vo mne sa teda odohráva riadny boj.

Všetko, čo sa udialo v knihe malo svoje pre a proti, preto sa to pokúsim aj tak spísať. Myslím, že tak to bude najprehľadnejšie ako pre vás, tak aj pre mňa.

Wendy, tá konečne akoby dospela a začala si viac uvedomovať svoju úlohu a aké je jej poslanie naozaj dôležité. Konečne nemyslela len na seba a niektoré veci urobila z rozumu, lebo to tak bude najlepšie pre väčšinu.
Tiež mala svoje chvíľky, kedy by som jej dala pár faciek. Hlavne v tom milostnom živote. Wendy-Finn-Loki. Má to byť milostný trojuholník, ale ja som to autorke vôbec nezožrala. Tak, ako som si v prvom diely vzťah Finn a Wendy obľúbila, tu som sa len rozčuľovala. Na Finna bola stále naštvaná, že ju ignoruje a vôbec si neuvedomovala, aké to je preňho. Vo chvíli, keď s ním dlhšie nebola, tak si na neho ani nespomenula, len potom asi autorku napadlo, že by bolo dobre opäť ho spomenúť. Patrilo by sa, predsa je to hlavný hrdina, no nie? Ten vzťah mi prišiel neúprimný a nasilu. A o Lokim to platí dvojnásobne. Lokiho ako postavu som si zamilovala. Ako inak. Zlí chlapci to je moje, ale nejaké iskrenie alebo milostná zápletka s Wendy...nehrozí.

Príbeh o Tryloch. Super nápad. To je aj jeden z hlavných faktorov, pre ktoré som sa rozhodla po tejto sérií siahnuť. Niečo nové a neokukané, s čím sa dá pracovať na milión spôsobov. Po prvom diely, ktorý bol voľnejší, som mala pocit, že sa to ešte riadne rozbehne a autorka si dáva len načas.
Tento pocit ma rýchlo prešiel. V Prímerí bol naozaj pokoj. Až na ten pokus o únos na začiatku, sa tam dohromady nič závažné neudialo. Tréning - hádka s Finnom - hádka s Elorou a stále dookola. Dej plynul rýchlo a ľahko sa to čítalo, len som tam postrádala šťavu. Niečo, čo by ma nútilo obracať strany.

Na moje prekvapenie, som sa často pozastavovala nad tým, ako bola kniha písaná. Doteraz som si to až tak neuvedomovala, keďže som prvý diel Dedička čítala v originále. Ja opisy nemám rada, ale tu ich bolo až zúfalo málo. Veľmi jednoducho napísané na môj vkus, ale pre niekoho to môže byť plus. Keby mi niekto povie, že to napísala 14 ročná spisovateľka, tak mu to uverím, bez najmenších pochybností. Ako oddychovka je to ideálne.

Keď som si tu takto spísala všetky myšlienky a pocity, hneď sa mi ľahšie kniha hodnotí. Oproti jednotke to bolo slabšie. Vlastne, keď si to spätne premietnem, dalo by sa povedať, že boli na rovnakej úrovni, ale od pokračovania som mala väčšie očakávania a to sa mi nesplnilo. Preto, to slabšie hodnotenie. Dohodnime sa, že to bolo dobré.  Keby to hodnotím ako v škole, tak by to bolo za tri a presne sa mi to zhoduje aj s hviezdičkami 3*. Hádam nejaká tá akcia v treťom pokračovaní vypukne a konečne dostanem od série to, čo som celú dobu očakávala. ;)
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri a TU si môžete na ich stránkach knihu ihneď zakúpiť.

RECENZIA: Zasvätená (Cynthia Handová)

Anotácia:

Clara sa vzoprela svojmu poslaniu a rozhodla sa z horiaceho lesa zachrániť Tuckera. Odhalí však Christianovo tajomstvo: je tiež anjelom. Spojenie medzi Clarou a Christianom sa prehlbuje, ako keby ich k sebe viazalo osudové puto. Clara ale ľúbi Tuckera a rozhodne sa s ním zostať. Situáciu zhoršuje nová vízia, v ktorej sa Clara so svojimi blížnymi ocitá na pohrebe – zúfalo sa snaží zistiť, koho stratí.
Je možné zmeniť budúcnosť? Zachrániť toho, kto má zomrieť? Je možné beztrestne odmietnuť splnenie poslania?
Dokáže Clara bojovať s Čiernym krídlom, ktorý ju sleduje a zahaľuje svojím nekonečným smútkom?
Bude konečne Clara zasvätená do tajomstiev vlastného osudu, dozvie sa od svojej mamy všetko, čo jej zatiaľ bolo zatajované?
Clara musí byť statočná – temné sily sú stále nablízku...

Recenzia:

Keďže sa jedná o druhý diel zo série, moja recenzia bude viac menej porovnávanie medzi týmito dvoma knihami. Tiež by som ju neodporúčala čítať tým, ktorí nemajú jednotku za sebou kvôli spoilerom, a celkovo ani začínať čítať bez toho aby ste si prečítali prvý diel.

Nadpozemskú som si doslova zamilovala a mám ju preto prečítanú viac krát, pretože sa mi čítala veľmi ľahko, bola zábavná, romantická, vtipná, dej bol zaujímavý a všeobecne medzi knihami s anjelskou tématikou bola u mňa zaslúžene na prvom mieste.

Z toho dôvodu som bola druhým dielom – Zasvätenou sklamaná, pretože viete ako to už raz býva, keď sa na niečo veľmi moc tešíte... :(

Kniha celkovo bola dobrá, príbeh napredoval, mal zápletku, dejové zvraty, veľa nových postáv a v podstate všetko, čo má pokračovanie mať. V mojom prípade ide viac menej iba o fakt, že som tieto dve časti porovnávala a v mojej „analýze“ dostala Zasvätená menej bodov.

Clara – Tucker (ne)tvoria pár...

V knihe tvoria stále pár, takže čo by som viac chcela, nie?!... To je síce pravda, aj ma to tešilo, ibaže ich vzťah bol doslova nudný. Ich príbeh, spoznávanie jeden druhého, tie nevinné a rozkošné zárodky začínajúcej lásky boli v prvej časti to najkrajšie, čo ma na knihe zaujalo a kvôli čomu som si ju tak obľúbila. V Zasvätenej vystupovali spolu veľmi málo. Pripadalo mi to, akoby autorka týmito krátkymi chvíľami chcela iba čitateľovi zalepiť ústa, aby sa nepovedalo, že im nedala príležitosť byť spolu. Scény, v ktorých sa aj objavovali bok po boku boli plytké a nezáživné. Clara stále niečo tajila, mala svoje dilemy a Tucker bol neustále ponorený v knihách alebo chodieval na tréningy ródea. Až na pár svetlých a „akčných“ scén, ktoré prišli síce až na samotnom konci, ale ďakujme, že vôbec, by som bola normálne radšej, keby boli rozídutí a možno by tak celá tá napodobenina akože fungujúceho vzťahu bola zaujímavejšia.

Kto si a čo si spravila s vtipnou Clarou?

Nemôžem si pomôcť, ale Clara sa jednoducho zmenila a mne sa to vôbec nepáčilo. Predtým bola pre mňa postavou, ktorá sa určitým spôsobom vymykala štandardu naivných šestnástok v novom prostredí na novej strednej škole a svoje problémy zvládala bez zbytočných depresií a zúfalstva. Vedela si robiť žarty sama zo seba a celkovo bola vtipná tak, že si ju človek jednoducho zamiloval. Preto som sa čudovala, kde sa táto Clara z jednotky podela. Je pravda, že v pokračovaní niesla ťarchu z osudu jej rodiny a všetko, čo sa odohrávalo v jej živote a okolí bolo smutné a žalostné, v podstate sa na ňu valil jeden problém za druhým, ale dá sa zachovať charakter postavy aj v takýchto situáciach práve tým, že by to bolo všetko odľahčené jej zábavným vnútrajškom. Ak mám pravdu povedať, celkovo mi liezla na nervy!

Veľa veľa Christiana...

Pre niekoho možno super, pre mňa určite nie. K tomuto iba toľko, že v prvom dieli mi bola jeho postava nesympatická ale nejako som to neriešila, keďže ho skoro vôbec nebolo „vidieť“. V Zasvätenej bol prakticky na každej stránke, a aj keď nerobil nič zlé, niečo mi na ňom strašne nesedelo a jediné, čo som si po celý čas želala bolo, aby sa z neho vykľul nejaký temný démon, ktorého by poslali do pekla na večný odpočinok! Bohužiaľ, moje prosby neboli vyslyšané. :(

Wendy a Angela...

Dve najlepšie Claryne kamarátky, z ktorých som ja osobne mala omnoho radšej Wendy, pretože bola jednoduchá a milá. Clare pomáhala, pretože mala srdce na správnom mieste. Bola proste typ kamarátky, ktorý by ste chceli aj vy.

Angela bola fajn ale už v prvom diely som mala pocit, že keby Clara nebola anjelská bytosť, Angela by o niekoho takého ani nezakopla. V druhej časti sa začala prejavovať jej ambicióznosť, vodcovstvo a nadradenosť vo veľkom štýle, čo spôsobilo, že som jej postavu vďaka týmto veciam mala čoraz menej rada, až sa mi napokon sprotivila. A pritom mi bolo veľmi ľúto práve Wendy, ktorú autorka v druhej časti odstavila do úzadia.

Kniha bola čitateľná, mala novú zápletku a nové postavy, ale všetky tieto plusy neboli pre mňa dostatočné aby vynahradili negatíva, ktoré ma pri čítaní rozptyľovali. Moje celkové hodnotenie je 3*, takže oproti jednotke dosť pokleslo, ale napriek tomu sa veľmi teším na pokračovanie a verím, že tentokrát to bude stáť za to. 

Za knihu ďakujeme skvelej spoločnosti Albatros media. Po kliknutí SEM, si knihu môžete okamžite a výhodne kúpiť. ;)

RECENZIA: Pandemónium (Lauren Oliver)

Anotácia: Po úteku sa Lena ocitá v Divočine a musí sa zmieriť s faktom, že všetko, čo doposiaľ prežila, ľudia, ktorých poznala – to všetko je už len minulosťou a neexistuje žiadne predtým. Tam sa pripojí ku skupine Ilegálov, ktorí majú v úmysle preniknúť do sveta „na druhej strane“, kde sa zúčastnia veľkej ceremónie. Tú usporiadala ABD – Amerika bez delirie – organizácia hlásajúca nevyhnutnosť liečby. Keď na nej však Lena stretáva Juliana, jedného z hlavných rečníkov, chlapca zosobňujúceho všetky hodnoty ABD, ani len netuší, že sa ich osudy skrížia viac, než by si kedy pomyslela.

Pandemónium, je druhé pokračovanie knihy Delírium, z rovnomennej veľmi obľúbenej série, ale od svojej predchodkyne sa diametrálne odlišuje.
Odlišuje sa v povahách, postavách, príbehu, dokonca aj vnútorný dizajn  knihy je iný. Jediné, čo je v oboch prípadoch rovnaké, je kvalitné spracovanie a pútavý dej.

Všetky tieto odlišnosti mali za následok, že pri čítaní som mala pocit, akoby čítam úplne inú sériu a žiadne Delírium pred tým nebolo.
Nakoľko sa Lena nakazila deliria amor nervosou, aj jej správanie a zmýšľanie sa radikálne zmenilo. Už to nie je tá ustráchaná a zásadová Lena, ale jedna cieľavedomá a silná žena, ktorá si ide za svojim hlava-nehlava.
Mám rada takéto typy hlavných hrdiniek, a preto ma táto jej premena potešila.

Ďalšou zaujímavou zmenou bolo rozdelenie kapitol na Predtým a Potom.  V mnoho prípadoch, keď som sa stretla z niečim takýmto, to nedopadlo veľmi dobre. Vadilo mi, že v kapitolách, ktoré znázorňovali dej v budúcnosti, mi veľa prezradilo z deja, ktorý opisoval prítomnosť, a tak som nebola vlastne nijak prekvapená. Našťastie Pandemónium nie je ten prípad. Bolo to perfektne prepracované. Kapitoly nám dávkovali presne toľko, koľko mali. Plynule na seba nadväzovali a pekne sa dopĺňali. Jedno musím autorke nechať, že naozaj vie ako čitateľa držať v napätí, lebo tie kapitoly boli vždy šialene zakončené, kedy nedokážete prestať a prosto sa musíte dozvedieť viac.

V tomto príbehu sa dozvedáme viac faktov a krutých právd, ktoré sa skrývajú za bezbolestnou a dokonalou pretvárkou života bez lásky. Lena sa už od Alexa dozvedela, že život ktorý žije, nie je taký úžasný, ako jej celý život vštepovali do hlavy, ale až teraz, z pohľadu utečenca vidí, ako to v skutočnosti naozaj je.
Prvé prebudenie do reality nastane, keď sa Lena ocitne medzi Ilegálmi v divočine. Toto časové obdobie znázorňujú kapitoly Predtým. Život s Ilegálmi je naozaj ťažký a krutý a každý jeden deň, je boj o prežitie. Prostredie a spôsob života bol opísaný akoby si niečim takým autorka sama prešla. Bolo to naozaj vierohodné. Ilegáli boli zaujímavé postavy a rýchlo sa mi dostali pod kožu, i keď sa niektorí v podstate nijak zvlášť neprejavili, ale aj tak na mne zanechali dojem. Potom bolo dosť ťažké sa s nimi lúčiť, lebo Lauren sa naozaj nebála a dosť to tam preriedila. Mne umieranie postáv nevadí, práve naopak, mám rada nečakané zvraty, ale tu mi bolo v jednom prípade za tou osobou naozaj smutno.

Kapitoly Potom, nám už ukazovali ako sa Lena prepracovala z divočiny späť do mesta, kde spolu s Ilegálmi plnila tajnú misiu. Tu spoznávame Juliana, ktorý v príbehu ešte riadne zamieša kartami. Julian samozrejme žije v rozprávkovom svete, tak ako kedysi Lena. Napodiv som si Juliana hneď obľúbila, čo bolo zvláštne, lebo Alexa som mala fakt veľmi rada. Ale čo už. Ako som spomínala, autorka sa s postavami naozaj nekašle. V každom prípade som zvedavá, ako sa bude Julianova postava ďalej vyvíjať.

Aby som tu nehovorila len samú chválu, idem teraz troška kritizovať, i keď tu nie je moc čo. Asi jedinú a najväčšiu výhradu, ktorú mám a mala som ju aj v prípade Delíria je, že začiatky knihy sú príliš zdĺhavé a na môj vkus je tam príliš opisov. Autorka dáva niekedy dôraz na nepodstatné veci a dokáže to opisovať aj na tri strany a v tu chvíľu sa začínam nudiť. V prípade Delíria, ma nebavili dlhé opisy Portlandu, kde som spoznala všetky ulice a verím, že keby tam jedného dňa idem, určite nezablúdim. V Pandemóniu, to bolo skôr o opisoch pocitov a samé myšlienky, ale našli sa aj prípady, kedy išla Lena po vodu a trvalo jej to päť strán. To by nebolo až tak zlé, keby sa tam niečo dialo, ale ona išla naozaj len po tú vodu :).

Túto jednu chybičku Lauren vieme odpustiť a za celkový zážitok ju musím pochváliť, pretože kniha bola vynikajúca. Ale neodpustím jej ten koniec! Takto to ukončiť?! Kto ma teraz čakať na pokračovanie? Ach! Je pravda, že som celú dobu tušila, že sa to stane, len som čakala kedy a kde sa to stane. Ale keď už to naozaj prišlo, totálne ma to zničilo.
Takže 5* a všetci povinne prečítať!!! Spoločnosti Albatros media veľmi pekne ďakujem za poskytnutie výtlačku. Ak knihu ešte nemáte, treba to rýchlo napraviť a môžete tak urobiť priamo TU a ihneď si ju objednať. 

Tonko Varga odmeňuje :-)

Ahojte všetci a najmä, vy dievčatá. Ako ste prežili Veľkonočný pondelok? Mokro? Nič si z toho nerobte, nie ste sami. To je údel nás slovenských dievčat. Škoda, že ani tá zima a sneh šibačov neodradila.

Keďže včera nebol najpríjemnejší deň v roku, zlepšíme jednej z vás aspoň ten dnešný. A kto že to bude? To vám prezradíme o chvíľočku, najprv trocha zhodnotím priebeh celej súťaže.

Je mi jasné, že polovica čitateľov si tieto príhovory nečíta a druhú to nezaujíma, jediné, čo chcete vedieť, či práve vy, nieste ten víťaz .Ale v tomto prípade sa inak nedá. ;)

Veľkonočný príbeh Tonka Vargu nás nesmierne bavil vymýšľať a veľa sme sa pri ňom nasmiali. Dúfali sme, že aj vy budete mať z toho rovnaké pocity a moc nás potešila vaša kladná odozva. Musím povedať, že väčšinou ste našli rovnaké mená, ale objavovali sa aj také, ktoré sme tam nenašli ani my dve ;)

Dohromady ste našli 24 mien. Všetky som vyznačila v texte nižšie. Červeným som označila všetky tie, ktoré napísala výherkyňa a zelené sú ostatné, ktoré ste našli vy. Niektoré mená, ktoré ste napísali sme tu nedali, lebo k ním neboli uvedená názvy kníh a tak sme ich neuznali. Neuznávali sme ani také, ktoré sa skladali z dvoch písmen.
Ak sme na nejaké meno zabudli, vopred sa ospravedlňujeme. ;-)

Veľkonočný príbeh Tonka Vargu

Tonko Varga, ležal ráno v posteli a spomenul si, že je Veľká noc. "Ách, ja celá hlava deravá", bedákal Tonko Varga, pretože zabudol kúpiť korbáč a voňavku aby mohol ísť do obce dievčatá vyšibať. Ako tak rýchlo vstal z postele, zakopol o plný kýbel lakovaných vajíčok, ktoré tam odložila jeho mama. Pribehol za ňou do kuchyne a prosebne sa na ňu pozrel. "Mama, nájdi mi tri prúty, spravím si korbáč."Ona sa na neho usmiala a povedala, "áno, rada ti pomôžem, Tonko," a odišla von na záhradu. Medzitým našiel medzi maminými starými vecami voňavku, a už bol plne vyzbrojený na dievčatá v dedine. Keď konečne vyšiel z domu, v ruke držal korbáč z troch prútov a trasou cez les si krátil cestu do obce.
Neskôr večer po úspešnej šibačke, dostal Tonko chuť na jedno orosené pivo. Zastavil sa teda v miestnej krčme, kde sa konala oslava jeho suseda Joža. Na stole boli koláče, slané lupienky ale aj šťúchané zemiaky, kapusta a jeden pečený zajac. In da Club od 50 Centa hrala v pozadí a pri výčape stáli Tonkovi kamaráti. Zvítal sa s nimi a bol rád, že celý Veľkonočný pondelok takto dobre dopadol. :)

Už ste si možno stihli spočítať koľko mien našla výherkyňa. Ak nie, ja vám to teraz rada prezradím. Naša dnešná výherkyňa našla 16 mien, čo je úžasné! Klobúk dolu, toľko sme nenašli ani my dve ;) A teraz už ostáva prezradiť len posledné meno. To najdôležitejšie. Víťazkou Veľkonočného príbehu Tonka Vargu sa stáva.... JANKA F. Získava knihu Tahereh Mafi - Som roztrieštená, ktorú do súťaže venovala spoločnosť Albatros media.

Janku sme už informovali aj mailom. Ak sa do dvoch dní neozve, vyberieme niekoho iného.

GRATULUJEME !

RC: Všechny barvy Země (Beth Revis)

Ak si chcete prečítať anotáciu, kliknite na odkaz nižšie. Nedávala som ju sem, lebo obsahuje dôležité spoilery.

ANOTÁCIA

Vôbec netuším, ako mám napísať všetky pocity a dojmy z tejto knihy bez toho, aby som spoilerovala, keďže je to tretí a zároveň posledný diel série Vesmír, alebo v slovenčine, Naprieč vesmírom. Kvôli vám sa o to pokúsim.

O tom, že Beth Revis je veľká pani spisovateľka, netreba snáď ani písať, ale mne to nedá, pretože si to vo všetkej úcte zaslúži. To, čo dokázala vytvoriť vo svojich knihách je neuveriteľné a veľa spisovateľov jej môže len slepo závidieť. Beth ma v sebe presne ten faktor X, ktorý by dobrý spisovateľ mal mať a nedá sa naučiť. Je to schopnosť uchvátiť čitateľa hneď od prvej stránky a neprestať s tým, až kým nedočíta poslednú. Keď sa k tomu pridá dobre premyslený príbeh, úspech a spokojnosť je zaručená.

Začiatok bol presne taký, aký by mal byť. Príbeh sa pomaly, ale isto rozbiehal. Bol to dobrý priestor pre nás čitateľov, ale aj knižné postavy, zorientovať sa v novej situácií a oboznámiť sa s množstvom nových informácií. Tým nechcem povedať, že to bolo nudné. Ani náhodou. Tento začiatok vás len riadne nabudil aby ste pokračovali ďalej. Je to ako droga. Okúsite trochu, a potom musíte mať stále viac a viac.

V druhej tretine knihy ste už nemali šancu nad ničím premýšľať. Jedna katastrofa striedala ďalšiu. Keď ste si mysleli, že horšie to už byť nemôže, zrazu BUM, a ani neviete ako, a v tej chvíli ste zažili slabší infarkt. Ale vaše pocity zúfalstva pri čítaní, kedy ste netrpezlivo očakávali vysvetlenie, čo sa to deje a prečo, nie je nič v porovnaní s tým, čo zažívali knižné postavy. S nimi nemala autorka najmenšie zľutovanie. S každou jednou obeťou vaša nedočkavosť a zvedavosť vzrastala. Samé otázky, ale žiadne odpovede a všetko sa stále zamotávalo čím ďalej, tým viac. Nič ale nie je stratené, pokiaľ Amy a Syn stále bojujú.

Beth Revisová presne vedela ako príbeh dávkovať a posledná etapa knihy bola naozaj vražedná. A to doslova. Čo boli predtým slabšie infarkty, teraz už boli plnohodnotné zástavy srdca. V momente, kedy si uvedomíte, že už vám ostáva len pár strán a vy stále nepoznáte odpovede, vás zachváti panika ako sa toto celé skončí, a v tom sa to začne všetko vyjasňovať a pomaličky do seba zapadať. To ale nemení nič na tom, že vaše zástavy srdca prestanú. Ono sa to ešte zhorší, až prídete k bodu, kedy všetky vaše predstavy a možné scenáre o zakončený série totálne vybuchnú spolu s vaším srdcom.

Čo sa týka Amy a Syna, k tomu nie je moc čo dodať. Podľa mňa, si počas celej série držali svoj postoj a všetky ich činy korešpondovali s ich povahami. Ich milostný vzťah bol v celku zvláštny a iný ako vo väčšine prípadov, ale práve to sa mi na tom veľmi páčilo. I keď ich vzťah bol dosť podstatný, čo sa týka príbehu, nebolo to to najpodstatnejšie a najzaujímavejšie na knihe. Celý čas bola ich láska druhoradá a nezatieňovala  hlavnú myšlienku a podstatu tohto pútavého príbehu. 

Ako sa toto vesmírne dobrodružstvo nakoniec skončí, si už musíte prečítať a posúdiť sami. Ja som knihu prečítala už včera a ešte stále jej mám plnú hlavu a neviem sa rozhodnúť, čo si mám myslieť o konci. Autorka nám tam načrtla dve alternatívy a každá mala niečo do seba. Naozaj neviem posúdiť, ktorá je tá lepšia voľba. Aj keď chápem, prečo sa autorka rozhodla pre tú, ktorú si vybrala, ja by som možno išla aj do toho druhého rizika. Vy, čo ste to už čítali, určite viete na čo myslím. ;-)

Na koniec by som už len dodala, ak sa vám páčili predošlé diely, s týmto budete určite tiež spokojný a bola by hlúposť vynechať posledný diel. Sto-percent sa je na čo tešiť a zaručene to bude poriadne bláznivá jazda.

Ešte jedna vec, ktorú musím spomenúť. Chcem len poukázať na fakt, že jedno nemenované slovenské vydavateľstvo má veľkú smolu, že sériu nedovydávalo celú, pretože je naozaj kvalitná a jedna z najlepších aké som čítala. A týmto nadviažem na výborné české vydavateľstvo, CooBoo, ktoré sa nenechalo odradiť a sériu Vesmír preložilo. Za možnosť zrecenzovať túto skvelú knihu sa chcem poďakovať spoločnosti Albatros media. Ďakujem :-)