Leto snov ... to len tak nevymyslíš.

Nazdááááár! :D
Jóóój, zlatí moji...ani neviete aká som zúfala. Tak strašne dlho už premýšľam a vymýšľam dobrý kvíz, ktorým by som vás pobavila alebo aspoň nejak zaujala, ale nápad nie a nie prísť. Tak som sa rozhodla, že sa na to vykašlem a siahnem po niečom starom a osvedčenom, čo nikdy nesklame.

Pamätáte si, keď sme hrali hru Ako a s kým trávia sv. Valentín knižní hrdinovia? Ak ste sa vtedy náhodou nezapájali, išlo o princíp hry, kto? s kým? kedy? kde? čo robili?
Rada by som to zopakovala, ale tentokrát na tému LETO. Keďže sa nám už pomaly končí a všetci sme z toho tak trochu smutní, mohli by sme sa s ním aspoň takto zábavne rozlúčiť.

Aké sú pravidlá a čo od vás budem chcieť?
Pravidlá v zásade žiadne, len by som bola rada, ak by ste v prípade otázky KTO? a S KÝM? vypĺňali knižnými postavami, zvieratami alebo vecami, keďže to robím na knižnom blogu. A ostatné odpovede, aby sa niesli v duchu leta, prázdnin a tak podobne.
A čo budem chcieť? Len, aby ste venovali chvíľku svojho času a vyplnili formulár nižšie. To je všetko. Ja potom otázky spracujem a náhodne pospájam a ako minule, všetky vám ich sem spíšem, aby ste sa mohli dobre pobaviť.

FORMULÁR

Nechcem to príliš naťahovať, tak budete môcť odpovede posielať od dnes do nedele a v pondelok môžete očakávať konečný výsledok.

Anna a St. Clair ...

Anotácia: Sedmnáctiletá Anna se cítí podvedená. Její rodiče ji totiž posílají na roční studium do Francie - přes půlku planety, do neznámého prostředí, aniž by navíc uměla slůvko francouzsky. Musí tak opustit své přátele, potenciální lásku i veškerá pohodlí amerického života a začít úplně nanovo. V romantické Paříži, ve městě, které nikdy nespí, se vrhá do nových vztahů i zkušeností a odhaluje v sobě skryté vlastnosti. A také je tu jeden spolužák, Étienne St. Clair, který se liší od všech chlapců, které kdy Anna potkala

Chvíľu, ale naozaj len chvíľu, som zvažovala, či ku knihe niečo napíšem. Nechcela som pridávať drevo do lesa, pretože sa o knihe už čo to popísalo.  Nikdy by som si to ale neodpustila. Ako by som mohla neprispieť svojou ódou na knihu a možno tak ovplyvniť aspoň jednu dušičku, ktorá si to prečíta. Čo ak by som to neurobila, a tá osôbka by sa ku knihe nikdy neodhodlala. Mohla by som s takým niečím žiť? NIE.

Annin príbeh je tak obyčajne-neobyčajný. Annu pošlú do novej školy, ujme sa jej dievča a tá ju zoznámi s kamarátmi, objaví sa pán dokonalý a hneď má oči len pre neho. Môže sa to zdať ako klišé, ale pozor, vôbec to tak nie je. 

Nová škola, to áno, ale je v Paríži! A kamaráti? Tí sú blázniví, zábavní a tak prirodzení, že máte pocit akoby ste ich aj vy poznali. A nakoniec, "Pán dokonalý". Od začiatku si padnú do oka, ale nečakajte žiadnu lásku na prvý pohľad a žili spolu šťastne až kým nepomreli. I keď je medzi nimi očividné iskrenie, radšej sa držia statusu kamaráti. On je zadaný a ju od toho svojho potencionálneho priateľa delia tisícky kilometrov, ale aj tak zostáva verná.

A to bolo na tej knihe naj! Im to možno vyhovovalo, tváriť sa že k sebe nič necítia, ale mňa to privádzalo do šialenstva. Tú chémiu medzi nimi som prežívala asi viac ako samotná Anna. Spomeniem len, keď išli všetci spolu prvýkrát do kina. Tie pohľady a napätie. Fuuu, mala som čo robiť. Ja na jej mieste, sa tam na neho vrhnem a tí ľudia okolo by mi boli ukradnutí. Myslím, že by som nebola jediná...čo dievčatá? 

St. Clair. Už len to meno ma znervózňuje. A keď sa k tomu pridá šarm, anglický a francúzsky prízvuk a tie jeho vlasy, (nevidela som ich, ale podľa opisu musia byť dokonalé) nič viac mi netreba a toho chalana prosto milujem. K dokonalosti mu chýba už len pár cenťákov. Samozrejme do výšky...na čo hneď nemyslíte dievčatá?! Sa môžete hanbiť ;)

Okrem toho, že celý čas zúfalo čakáte, kedy už konečne budú spolu a vy viete, že sa to raz stane, lebo inak by vám hrozila srdcová príhoda, odohráva sa tam aj veľa iných príbehov a zaujímavých momentov. Annin život v Atlalnte a problémy s jej naj kamarátkou, či Étienne a jeho rodinné problémy. 

S každou situáciou sa nejako popasujú, aj keď to nebolo vždy podľa mojich predstáv, ale na druhej strane, nikto z nás sa nespráva vždy rozumne. Preto som si oboch hneď obľúbila, boli úplne obyčajní. Anna bola super a musím povedať, že už naozaj dlho sa mi nestalo, že by mi hl. hrdinka ani raz neliezla na nervy.

Budem už končiť, lebo aj tak točím stále o tom istom a skrátim to. Vy, čo ste to nečítali, rýchlo to treba napraviť!!! Výborná oddychová kniha, ktorú zhltnete za jedno popoludnie. Zabavíte sa a citlivejší si možno aj poplačú, tak si to nenechajte ujsť. Aby som nezabudla...z knihy cítiť neskutočnú parížsku atmosféru. Po prečítaní knihy, som mala sto chutí si objednať letenku na najbližší spoj do Paríža, a navštíviť všetky tie krásne miesta, ktoré boli v knihe spomínané. :)

PS: Vypnúť internet a všetci povinne čítať. Internet povolený, len v prípade objednania knihy.

RC: Zakletá ( Orson Scott Card)

Anotácia: V okamžiku, kdy desetiletý Ivan narazí v hustém lese Karpat na tajemnou mýtinu, se jeho život navždy změní. Na vrcholu podstavce uprostřed mýtiny spatří ležet krásnou zakletou princeznu Katarinu, kterou hlídá tajemná nestvůra, jež ho zažene na útěk. Nyní je Ivan americký postgraduální student, který před sebou má slibnou budoucnost a je zasnoubený s ženou svých snů. Přesto stále nemůže zapomenout na ono setkání, i když se sám sebe snaží přesvědčit, že to byl pouze výplod dětské fantazie. Poté, co se vrací do rodné země, najde i tajemnou mýtinu.

Tentokrát však neuteče. Tentokrát probudí krásnou princeznu polibkem… a vstoupí do světa, který zmizel před tisícem let. Napínavý a vtipný příběh o střetu různých světů i kultur. Zakletá je originální román o lásce a osudu, jež překonají staletí… a o temné síle, která je pronásleduje celé věky. 

Pri tejto knihe som spravila veľkú chybu, ktorej sa snažím väčšinou vyhnúť. Keď som sa do Zakletej púšťala, mala som na ňu prehnané očakávania a ako to často býva, realita bola úplne iná ako som si ja predstavovala. 
Tešila som sa na rozprávkový a oddychový príbeh. Pochopte ma...všade som nevidela nič iné, len že je to moderné prerozprávanie Šípkovej Ruženky, a tak som si dovolila urobiť svoju predstavu a dúfať, že to tak aj bude.
Chyba. Namiesto oddychovečky som dostala zložitý príbeh plný faktov a dôležitých tém, nad ktorými som práve v tú chvíľu nemala absolútne chuť ani náladu. Čo vám budem hovoriť, môžem si za to sama. 

História, náboženstvo, legendy, kultúra, medzinárodné vzťahy a čo ja viem čo ešte. To všetko obsahovala Zakletá.

Hneď na začiatku príbehu som dostala šok, keď sa začala riešiť náboženská a politická téma. To malo od mojich predstáv o rozprávke naozaj ďaleko. Povedala som si, že to hádam nebude na dlho, a potom sa to rozbehne. Opäť omyl. Táto pochmúrna atmosféra sa tiahla aj ďalej a časom sa to stále zhoršovalo. Prvý dojem z knihy som nemala najlepší, a potom som mala veľký problém dostať sa do príbehu. K čítaniu som sa musela často premáhať, a preto mi trvalo prečítať knihu skoro dva týždne, čo sa mi často nestáva. Než som sa dostala k časti, kedy sa začalo niečo diať, trvalo mi to večnosť.
Časť so  "Šípkovou Ruženkou" a jej svetom bola svojím spôsobom zaujímavá, ale tiež veľmi obsiahla na historické fakty prelínajúce sa s mágiou. O niečo lepší bol návrat do dvadsiateho storočia. Vtedy ma kniha konečne začala baviť. Bavilo ma ako sa Katerina zoznamovala s moderným svetom a ako sa začalo všetko pekne objasňovať. Pravda o Ivanovej matke a jej podivnom správaní a iné rodinné tajomstvá 

Ivan a Keterina. Príbeh Zakletej ako taký ma príliš nezaujal, ale postavy sa mi páčili. Ivanové správanie v Tajne a naopak Katerina v Amerike si vždy zachovali svoju tvár a bol  dobre vidieť rozdiel, z akých svetov pochádzajú. Aj ich vzťah bol veľmi prirodzený. Postupne sa vyvíjal tak, ako to v živte chodí a nie láska na prvý pohľad, čo je dosť paradox, lebo to ku každej rozprávke o princeznej a jej záchrancovi patrí. 
Najväčšmi som si asi obľúbila Sergeja. Mrzáka s dobrým a statočným srdcom. 

O tomto autorovi sa vraví, že je skvelý vyprávač. Viem si predstaviť, že to tak niekomu môže pripadať. Ak máte záľubu v dlhom obkecávaní banálnych vecí, tak aj vám Orson Scott Card sadne. Ja to rozhodne nie som. Na môj vkus tam bolo príliš veľa zdĺhavých myšlienok a zbytočných situácií, ktoré síce vyplnili dej, ale nijak ho neobohacovali. 

Moje hodnotenie: Z celého článku je vám asi jasné, že si túto knihu do poličky medzi moje obľúbené nedám, ale aj tak vás možno prekvapí, že som jej dala 3*. Spojenie takých silných tém, aké sa tu vyskytli, nie je môj šálok kávy. Na môj vkus bola Zakletá až moc prešpekulovaná. Som zástancom -  "v jednoduchosti je krása". Napriek tomu sa mi veľmi páčilo, ako dokázal autor skombinovať moderno so starými príbehmi a rozprávkami, pravda o Babe Jage a jej slávnom domčeku na stračej nôžke, či príbehoch o Ivanovi a jeho hrdinských činoch.
Túto knihu rozhodne neodporúčam každému. Ak máte radi trochu zložitejšie čítanie, je to dobrá voľba, naopak, ak chcete niečo ľahké na spríjemnenie večerov, rozhodne nie.

Za poskytnutie výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros media. Knihu si môžete objednať priamu TU.

Poďte sa zabaviť.....

Spoznávate čo je na obrázku?

RC: Čierna labuť vzlieta ( LEE CARROLL )

Anotácia: Jedného pochmúrneho dňa sa Garet Jamesová, šperkárka z New Yorku, zatúla do čudesného starožitníctva a v tej chvíli sa jej život obráti naruby. Záhadný obchodník John Dee jej ponúkne veľmi štedrú sumu za otvorenie starej striebornej skrinky. Garet nemôže uveriť vlastným očiam, keď na skrinke zbadá symbol labute – identický so znakom na prsteni, ktorý dostala od svojej zosnulej mamy. Ale keď skrinku otvorí, začnú sa diať prapodivné veci... Garet sa pustí do pátrania a zistí, že sa ocitla v storočnom proroctve. Otvorením skrinky totiž vypustila zlé sily. Postupne sa dozvedá, kým vlastne je, a aj to, že ju mama pred týmto poznaním chcela za každú cenu ochrániť. Mocní démoni totiž sužovali a nakoniec zahubili mnoho žien z Garetinho rodu po celé generácie – vrátane jej milovanej mamy. Dokáže Garet využiť svoje schopnosti a porazí tak ničivé sily z podsvetia?

Neviem čo som od tejto knihy čakala, ale určite nie to, čo som dostala. Nemyslím to v zlom. Priznávam, že som si pred čítaním nespravila domácu úlohu ako zvyčajne a o knihe som si nič nezisťovala, takže som išla naslepo. Čakala som démonov, nejaké tie čary, ale víly rozhodne nie. Točilo sa tam všetko prevažne okolo víl, ale spestrime si to trochu, dajme tam rovno všetku háveď ktorá existuje a vznikne Čierna labuť vzlieta. Aspoň som sa trafila do démonov a čarov.

Rodinné tajomstvo - Garet je súčasťou veľkého poslania, ktoré sa v jej rodine dedí z matky na dcéru. Ona o tom samozrejme nemala ani tušenie. Šok, však? Môžete trikrát hádať prečo to nevedela. Presne tak. Jej milujúca matka ju chcela od toho všetkého uchrániť. Prečo? Prečo sa takto začína každý druhý príbeh? To už vážne došla každému inšpirácia? Nemôže byť aspoň raz hlavný hrdina pripravený, alebo aspoň oboznámený s dôležitosťou poslania? Určite by dej bol viac uveriteľný a nie, že Garet o ničom celý život netušila a zrazu sa dozvie, že existujú víly, upíri a iné podivné bytosti a ona medzi ne patrí a nech toho nie je málo, musí zachrániť svet so svojimi schopnosťami, o ktorých ani nevie. Aby to nebolo také ľahké, musí to zvládnuť za sedem dní. Brnkačka, nie? 
Viete, čo ma na tom celom najviac dožiera? Že to Garet vôbec neprišlo divné a jednoducho sa pustila do zachraňovania. Áno, sem tam mala pochybnosti, ale to len aby sa nepovedalo. Keď si predstavím, že by sa niečo také stalo mne, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by som skončila na psychine v Pezinku, alebo druhá alternatíva, že by som sa zavrela doma a tam by som pol dňa revala a ľutovala sa. Možno až potom by som dokázala rozmýšľať nad tým, či je vážne možné, aby existovali nadprirodzené bytosti, alebo či nemám ísť radšej do toho Pezinku. A ten svet by som určite nestihla zachrániť, lebo by som sa k tej myšlienke ani nedostala, pretože by len týždeň trvalo, kým by som strávila tie bytosti a pri upírovi by som sa asi zdržala trocha dlhšie. 
Ale ja nie som Garet, našťastie, a svet ma tým pádom stále šancu na záchranu. Na Garet bola zaujímavá ešte jedna vec. Často si dokázala vydedukovať také veci, že som musela dobrú chvíľu premýšľať, ako na to vôbec prišla a v prípadoch, kedy som si vedela veci domyslieť aj ja, ona bola úplne zabrzdená. Ale inak bola Garet fajn. Taká klasická dospelá hrdinka. Aspoň sa nemusela zaťažovať svojím predčasne skončeným detstvom a ako násťročná zachraňovať svet a svoju "životnú lásku". Bolo príjemné opäť vidieť, že sa niekto zaoberá aj problémom, kde vziať na chleba.

Oberón (kráľ víl) - Opäť Oberón? To neexistuje žiadne iné meno pre vílieho kráľa? Je mi jasné, že autori vychádzajú z nejakých povestí, príbehov atď., a to meno si nevymysleli, len som myslela, že by nebolo na škodu to niekedy obmeniť a namiesto Oberóna, tam dať už jeho potomka alebo tak niečo. Predsa, žiadny vládca nežije večne, však? Ani v upírskych príbehoch nie je zakaždým Drákula.

Sexi upír - Upír?! Vážne? Už len keď počujem to slovo sa mi dvíha žalúdok. Toto by som ako výhradu nebrala, je to len môj osobný problém. Vám ešte nevadí, že vždy úbohú bezbrannú ženu/dievča zachraňuje "zlý" a tajomný sexi upír? Ak niekomu ešte upíri prídu sexi, Budiš, ale ja medzi nich nepatrím. Možno, keď sú niečím zaujímavý, ale to nie je Willov prípad. Autorka sa snažila o ilúziu tajomného mladíka s kopou tajomstiev a šarmantným správaním, ale ku mne sa to akosi nedostalo a Willova postava išla mimo mňa. Dôkazom toho je aj, že som knihu prečítala len pred dvoma dnami a už som si nevedela spomenúť na jeho meno.

Čo som zatiaľ napísala bolo viac-menej kritické, ale kniha vo všeobecnosti nebola zlá. Odhliadnuc od tých klišé záležitostí, ktoré som už spomínala, bol príbeh pútaví. Páčilo sa mi prepojenie nadprirodzeného sveta a umenia. Naozaj zaujímavý nápad a myšlienka.
Na koniec ešte jedna pripomienka ohľadom opisov v knihe. Tu neviem, či mám autorku pochváliť alebo skritizovať. Na jednej strane som bola rada, že ich tam nebolo zbytočne veľa a zdĺhavých, ale na tej druhej, sa mi jej opisy nepáčili. Mala taký zvláštny štýl, že som často nevedela rozoznať, kedy sa jej niečo zdalo alebo to už bola skutočnosť. Pravdepodobne ste nepochopili, čo sa tu snažím povedať, ale neviem to lepšie vysvetliť. Skúste si to prečítať a určite pochopíte.

Cez všetko zlé, čo som napísala, knihu neodsudzujem a môžem povedať, že ma zaujala a určite sa pustím aj do pokračovania. Ak sa neviete rozhodnúť, čo si prečítať, skúste Čierna labuť vzlieta, tam máte naozaj všehochuť.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.

Na vine je John Green

Anotácia: Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Tento článok nie je recenzia, ale skôr môj chválospev na Johna Greena. Obávam sa, že na objektívnu kritiku knihy nie som kompetentná osoba, aby som dokázala napísať recenziu.

Od Greena som čítala zatiaľ len dve knihy, ale jedna bola lepšia ako tá druhá. Bez pochyby je môj TOP autor.
So svojimi príbehmi sa mi dokáže dostať pod kožu ako nikto iný, a ako náhle začnem čítať jeho knihu, nedokážem prestať.
Jeho príbehy majú neskutočnú silu a hĺbku, že ani samotný príbeh vás tak neosloví, ako posolstvo ktoré nesie. Podľa mňa je čarodejník, lebo so slovami dokáže robiť zázraky. Každé jedno slovo alebo veta, ktorá je v knihe, má svoje miesto a význam, nehovoriac o citátoch, ktoré ku knihám neodmysliteľne patria. Pri ich čítaní mi vždy behajú až zimomriavky. 

Aký má zmysel byť nažive, ak sa ani nepokúsite urobiť niečo výnimočné?

V knihe Na vine sú hviezdy sa autor zameral na aktuálnu, všadeprítomnú tému, rakovina. S touto chorobou má skúsenosti hádam každý. Ak nie na vlastnej koži, tak určite má niekoho v okolí, kto touto strašnou chorobou trpí. Ja sama som prišla o tri veľmi blízke osoby práve kvôli rakovine, a preto som osudy hlavných hrdinov prežívala trocha osobne.
Rakovina je ako prízrak, ktorý nad každým číha a nikdy nevieme kto je na rade. Nikto pred ňou nie je v bezpečí. 
Nič nie je horšie ako, keď takto trpí malé, či dospievajúce dieťa, ktoré má celý život pred sebou. V Na vine sú hviezdy sa stretáme práve s prípadmi, kedy mladí ľudia bojujú s rakovinou a zároveň sa snažia žiť svoj život naplno ako im to len ich stav dovoľuje. V prípade tínedžerov je to prvá láska a všetky jej príchute.
Neviem si ani predstaviť, s akou bolesťou musia zápasiť a ich psychický stav je veľa ráz obdivuhodný. Často sú pacienti silnejší a statočnejší než ich priatelia a blízky.

....A ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.

Čakala som, že príbeh Hazel a Augusta nebude mať šťastný koniec, pretože Hazel bola naozaj veľmi chorá, ale spád aký príbeh nakoniec dostal, bol šokujúci a neuveriteľne dojemný. Celá kniha bola zahalená do pochmúrnej atmosféry, ale cez to všetko sa tam našli momenty, ktoré vám vyčarili úsmev na tvári. Veľkú zásluhu na tom mali Gus a jeho kamarát Isaac. Samozrejme Hazel a jej  sarkastický humor tiež odľahčili ťažkú situáciu v momente, kedy vám do smiechu veľmi nebolo, ale ona vám nedala na výber. Smiech striedal plač, ale ako sa príbeh chýlil ku koncu, bol to už len ten plač. Ešte nikdy som pri knihe nevyprodukovala toľko sĺz ako pri tejto knihe. Malá rada...ak ste knihu ešte nečítali, pripravte si kapesníčky, lebo ich budete potrebovať, a hlavne nebudte nalíčené dievčatá  Neurobte takú chybu ako ja, ktorá som to zanedbala. Povlečenie z môjho vankúša už nevyperie ani Perwoll.

Som granát, ktorý jedného dňa vybuchne, a preto by som rada čo najväčšmi znížila počet obetí, dobre?

Verím, že väčšina z vás už od Greena niečo čítala a ak nie, je najvyšší čas to napraviť a nepoznám lepší spôsob ako začať, práve knihou Na vine sú hviezdy, ktorá nenechá chladným ani to najtvrdšie srdce. Prívlastok "kniha roka 2012" je zaslúžený a dúfam, že si od neho prečítam ešte veľa kníh, ktoré budú (nemusia)  mať podobné prívlastky. 
Od Johana Greena vyšla v preklade aj kniha Kam zmizla Aljaška, ktorá bola rovnako kvalitná ako Na vine sú  hviezdy.
Ešte jedna výborná správa, ktorú už aj tak isto  všetci viete, ale musím ju spomenúť.  Na vine sú hviezdy uzrú svetlo sveta aj na filmovom plátne. Už  poznáme OBSADENIE hlavných hrdinov a Isaaca. S obsadením som spokojná a už sa na film veľmi  teším. Ak ho nebudú hrať v našich kinách, budem vážne zlá!

Túto úžasnú knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve Gorila. Stačí kliknúť TU a môžete nakupovať.

RC: Päťdesiat odtieňov sivej (E. L. James)

Anotácia: Keď študentka literatúry Anastasia Steele spoznáva na pohovore mladého biznismena Christiana Greya, vidí v ňom krásneho, bezchybného a rešpektovaného muža. Sama ostáva prekvapená túžbou, ktorú v nej prebúdza a napriek vlastnej neskúsenosti, či azda práve vďaka nej sa rozhodne prijať jeho ponuku na prácu. Grey je nezávislý, záhadný a sám pripustí, že po nej túži - avšak za určitých podmienok. 

Keď Ana pochopí, aké podmienky má Christian na mysli, začína váhať. I napriek obrovskému úspechu v biznise, bohatstvu a milujúcej rodine sa Grey zmieta v tieni vlastných démonov a potrebe ovládať iných. Keď sa však plne ponoria do spoločnej telesnej aféry, Ana sa rozhodne preskúmať svoje vlastné temné túžby. 

To ako vááááážne? Naozaj mám opísať túto knihu?

Keď k nám prišlo to šialenstvo z názvom Päťdesiat odtieňov sivej a všetci sa z toho išli zblázniť, mňa táto mánia akosi nezasiahla. Vo všeobecnosti nemám v obľube čítať červenú knižnicu. Už som pár takých kníh zdolala, ale neprirástlo mi to k srdcu. Sex je fajn, ale čítať o tom 300 strán mi príde dosť nudné, v tomto prípade dokonca 600 strán, preto som sa knihe vyhýbala. Ale osud to chcel inak, a aj ja som absolvovala túto povinnú jazdu. Ako my povedala moja blogérska kolegyňa Judit, "stala sa z teba žena" :) Veľa ľudí sa ma pýtalo na môj názor na knihu, a keďže som ju nečítala, nevedela som k nej nič povedať, tak som sa do toho pustila.

Prvé kapitoly ma hneď zaujali. Zoznamovali sme sa s príbehom, postavami a tým myslím Christiana a všetko to začínalo tak nevinne. Na chvíľu som si dovolila zabudnúť do akej kategórie kniha spadá. Veľmi sa mi páčila scéna, keď sa Ana stretla po prvýkrát s Christianom a robila s ním interview, na tom som sa dobre pobavila.
Ak som si na chvíľu dovolila zabudnúť aký druh knihy čítam, bola som rýchlo vyvedená z omylu. Príbeh začínal naberať na intenzite spoznávania sa dvoch hlavných hrdinov.
Christian bol môj miláčik hneď od začiatku, ale priznám sa, že som naozaj netušila aký divoch sa z neho nakoniec vyvinie. No čo, chlapi s takým kukučom a charizmou aká bola opisovaná v knihe, si môžu dovoliť všetko a každá im padne k nohám. Christian je zložitá osobnosť, ale keď sa mu dostanete pod kožu zistíte, že je vlastne veľmi otvorený a priamy, len si treba spočítate dve a dve. Ako keby nestačila jeho neodolateľnosť, on musí byť zahalený ešte kopou tajomstiev, ktoré ma privádzali do šialenstva, keď som sa ich pokúšala rozlúsknuť. Som zvedavá, či aspoň jedna moja teória bude správna. Na to si ale musím počkať do ďalšieho dielu.

Ana...čo som komu spravila! Už dlho som sa nestretla s takou hlúpou naivkou. Ako mi tá len liezla na nervy. Vidno, že to je len vymyslený príbeh, lebo neverím, že by si takúto nemožnú husičku všimol taký energický muž ako Christian.
Nech som sa snažila akokoľvek vžiť do jej situácie, nedokázala som sa stotožniť a pochopiť jej správanie. Jej myšlienky vôbec nekorešpondovali s jej činmi. A tá jej vnútorná bohyňa! Ak ešte raz budem niekde vidieť alebo počuť toto slovné spojenie, si vlasy vytrhám. Škoda, že som si nezapisovala koľkokrát sa to v knihe vyskytlo, ale určite to bolo viac, než je prijateľné. Obávam sa, že ma to čaká aj v ďalších dieloch. Vnútornej bohyni tiež mohlo hravo konkurovať Anine červenanie a neustále kúsanie do pier. Aspoň si nemusí dávať botox. Určite už ich má z toľkého kúsania ako Jessica Rabbit.

Zabudnime na Anu, a pozrime sa na knihu ako takú. Päťdesiat odtieňov sivej sa mi čítali veľmi dobre, na to, že to patrí ku knihám, ktoré neobľubujem. Ťažko sa mi ju odkladalo, i keď bol dej viacmenej o tom istom. Pripadalo mi to, akoby sa dej točil stále v kruhu - tie isté situácie, len v inom prostredí, aj dialógy stále tie isté, len s inými slovami. Keby tam nie sú všetky zbytočnosti, tak by bola kniha polovičná, a možno aj lepšia. Vlastne, ani neviem pomenovať to, čo ma na knihe zaujalo, len viem, že ma kniha niečím získala a ja som si ju užila. 
Čo sa mi však nepáčilo, bolo veľa pravopisných chýb. Bežne sa stáva, že sa v knihe vyskytnú nejaké chyby a preklepy. Nikto predsa nie je neomylný, aj ja mám v tomto článku určite nejaké, ale keď už ich je moc, začnete si to všímať a ruší vás to.

Chceli ste vedieť, čo na ňu hovorím?
V konečnom výsledku som rada, že ste ma do knihy viacmenej donútili. Užila som si ju a rozhodne si prečítam aj ostatné diely. Veľmi som zvedavá, čo za tajomstvá to skrýva ten neodolateľný Christian Grey a ako to nakoniec medzi nimi dvoma dopadne.
Či by som ju doporučila? 
Rozhodne, to nie je kniha pre každého. Určite by som ju nedala čítať mladším ročníkom, alebo takým, čo sa červenajú už pri vyslovení slova sex. Na tom je postavená celá kniha a rátajte s tým, že ho tam bude naozaj veľa. Tým akčnejším a odvážnym by sa mohla páčiť.
Na GR som ju ohodnotila 4*. Možno to nie je celkom objektívne, vzhľadom na jednoduchosť knihy, ale mne sa páčila, tak prečo nie.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Ak máte chuť si trochu okoreniť večery, knihu si môžete zakúpiť TU.

Aby som nezabudla...ak náhodou neviete, tak táto odvážna kniha bude aj v podobe filmu. Som zvedavá ako sa im to podarí, keďže to nie je veľmi materiál na bežný film.