Sľubovali Iba jeden deň, bol z toho mesiac

Okolo knihy Iba jeden deň a jej pokračovania, Iba jeden rok, sa strhlo hotové šialenstvo. Samá chvála aké sú obe úžasné. Samozrejme, že ma premohla zvedavosť a musela som si obe zaobstarať, nech aj ja zažijem tú čitateľskú senzáciu. A tak som sa pustila do Iba jeden deň

"Jeho tvár pripomínala oblečenie, aké nosia len výstredné dievčatá:navzájom nezladené časti, čo samostatne nefungujú, no spolu vytvárajú pôsobivý celok."

Po prvých stranách mi bolo jasné, čo mali všetci na mysli. Z hlavnej hrdinky Allyson sa stala Lulu, a prežívala si svoj dokonalý jeden deň v Paríži, s dokonalým tajomným cudzincom Willemom. A ja som si to užívala spolu s nimi.
Ich rozhovory boli sto bodové. Mám vo zvyku si poznačiť niektoré dialógy alebo frázy, ktoré ma v knihe zaujmú a tu som mala potrebu vypísať skoro každú vetu.
Willem bol tak správne uletený. Potešilo ma, že z neho autorka nespravila klasický prípad "zlého" chlapca, ale vsadila na tajomnú a záhadnú stránku. Kto je? Čo má za lubom? Myslí to vážne, alebo sa len zahráva? Tieto otázky mi stále blúdili hlavou a to neznámo ma príjemne dráždilo. Och, a tá chémia medzi nimi. Všetko fungovalo na sto percent. Toho, že ten deň v Paríži raz skončí, som sa desila asi viac ako Lulu. Netušila som, že ten koniec bude mať ešte horšie následky, než som čakala.
Prešiel jeden deň v Paríži a tiež jeden deň v práci, kedy som stihla túto časť knihy prečítať a nasledovalo veľa zdĺhavých a pomerne nezáživných dní. Z knihy, ktorú iní prečítali za deň, sa pre mňa stal mesiac trvajúci boj.

"Musíš sa zamilovať, aby si bola zaľúbená, ale zamilovať sa neznamená byť zaľúbený."

Z Lulu už bola opäť Allyson. Namiesto Európy, Amerika a miesto Willema, depresia.
Skončili prázdniny a začala škola - nová škola, noví ľudia, nová depresívna Allyson. Žiadne skvelé dialógy, len podrobný a trochu aj zbytočný popis dní a každého mesiaca v škole bez priateľov a rodiny. Allyson ma miestami rozčuľovala, ale vedela som ju aj pochopiť. V podstate, sa hľadala a nezvládala už nátlak rodiny a k tomu ešte to sklamanie v láske...niet divu, že ju to psychicky rozhádzalo a zmenilo. Uzavrieť sa do seba a odohnať od seba každého, je asi ten najjednoduchší spôsob ako utiecť pred pravdou, ale vôbec nie účinný. Aj tak to človek vždy dostihne a môže sa stať, že potom už nebude nikto, koho by ste mohli odstrkovať. Ako som povedala, táto jej zmena sa mi nepáčila, ale bola to prirodzená reakcia.
Prebojovať sa týmto úsekom, mi pripadalo ako večnosť. Dokázala som prečítať vždy len pár strán a musela som knihu odložiť. Nevedela som sa prinútiť pokračovať. Potom sa na chvíľu zasvietilo svetielko nádeje, že to začne naberať dobrý smer. Allyson sa na kurze o Shakespearovi zoznámila s Deem, s ktorým sa po dlhej dobe začala cítiť dobre. Konečne si našla priateľa. Jeho postava bola zaujímavá, ale nedokázala zastrešiť celý dej, preto opäť svetielko zhaslo a nastala doba temna.
Táto už našťastie nebola tak príšerné dlhá. Opäť Allyson spravila niečo, s čím vo mne prebudila zvedavosť a chuť čítať. Rozhodla sa postaviť pravde a nájsť odpovede. Kde inde začať hľadať než v Paríži? Najprv si však musela na výlet zarobiť, a tak si našla prácu. To bol pre mňa zlomový moment, kedy ma znova začal príbeh baviť.

"To isté platí o cestovaní. Nemôžeš sa priveľmi usilovať, lebo budeš mať pocit, že pracuješ. Musíš sa podvoliť chaosu. Nebrániť sa rôznym nehodám."

Návrat do Európy, bol ako vyslobodenie so storočného spánku. Znova sa začala objavovať Lulu a jej spontánne a odvážne správanie. Ako pri každej dobrodružnej ceste, jej náhoda priviedla do cesty skupinu mladých, zaujímavých ľudí, ktorí jej v tom hľadaní odpovedí pomohli.

Posledné strany, kedy bola Allyson v Európe, som taktiež zhltla na posedenie a neviem, či som nebola napätá a zvedavá viac, či nájde Willema, ako ona sama. I keď sa objavovali nové a nové indície, kde ho hľadať, mala som pocit, že skôr by objavila bájnu Atlantídu, než našla jedného, holandského chlapca. On bol ako prízrak.
Potom prišiel koniec knihy a skoro aj môj. Takto ukončiť knihu, by malo byť trestné. Našťastie, som mala poruke hneď pokračovanie. Neviem a ani nechcem si predstaviť, čo museli zažívať všetci tí, ktorí boli z knihy nadšení a po dočítaní museli čakať na pokračovanie.

"Podľa mňa sa stále niečo deje, no ak sa tomu dianiu nepostavíš do cesty, minie ťa. Keď cestuješ, vystavuješ sa riziku. Vždy to nie je úžasné. Niekedy je to strašné. Ale inokedy..."

Dúfam, že druhý diel bude lepší a konečne budem môcť aj ja pochopiť, prečo je kniha každým tak vyzdvihovaná. Jedno však musím uznať, aj keď mi kniha dala zabrať, Gayle Formanová je veľká pani spisovateľka. So slovami čaruje ako nikto iný :)

Anotácia: Keď čerstvá maturantka Allyson, dievča z dobrej americkej rodiny, stretne počas výletu do Európy na netradičnom pouličnom predstavení Shakespearovej hry Večer trojkráľový bezstarostného holandského herca Willema, poriadne to medzi nimi zaiskrí. A keď ich osud na druhý deň znovu zvedie dohromady, Allyson urobí niečo nečakané a úplne bláznivé: zmení svoje cestovné plány a vyberie sa s Willemom do Paríža. Po jedinom spoločne strávenom dni a noci sa iskra rozhorí a horí jasným plameňom... až kým sa Allyson nezobudí a zdesená nezistí, že Willem je preč a s ním nielen jej drahé hodinky, ale aj sny o veľkej láske.
Za jediný deň sa Allysonin život prevráti naruby. Pred ňou je rok sebaobjavovania – ako poslušná dcéra podľa priania rodičov nastúpi na vysokú školu a pripravuje sa na budúce povolanie. Plná nezodpovedaných otázok a pochybností sa počas prázdnin vydá na cestu po odpovede – a to rovno do Paríža. Uniká pred životom plným obmedzení, aby našla skutočnú vášeň, a možno dokonca aj pravú lásku. Veď tak nejako to písal aj sám Shakespeare, nie?