novembra 29, 2016

SŮL MOŘE - Ruta Sepetys

Zima roku 1945.
Čtyři mladí lidé.
Čtyři tajemství.


Druhá světová válka chýlí ke konci, poblíž Východního Pruska se tisíce uprchlíků vydalo na pouť za svobodou a většina z nich má co skrývat. Mezi nimi i Joana, Emilia a Florian, jejichž cesty se zkřížily na lodi, která slibovala spásu. Jmenovala se Wilhelm Gustloff. Přišli každý odjinud, ale všechny je žene a pomalu dohání neštěstí, lži a… válka. Když se svoboda zdá na dosah, udeří tragédie. V tu chvíli je naprosto jedno, z které jste země a kultury či jaký je váš společenský status. Všech deset tisíc lidí na palubě bojuje za jedinou věc: Chtějí přežít. 

Autorka knihy V šedých tónech se vrací do dob druhé světové války se svým novým románem, jenž líčí jednu z nejhorších – přesto téměř neznámých – válečných tragédií.


Vojnové knihy čítam veľmi rada. Platí to aj o filmoch, dokumentoch a všetkého, čo sa tohto krutého a ťažkého obdobia týka. No, najradšej mám, keď mi starý otec rozpráva svoje príbehy. Má 92 rokov a v druhej svetovej vojne sám bojoval na fronte. Je to ten najsilnejší človek akého poznám a potom všetkom čo prežil, je stále plný života. 
Ruta Sepetysová už jednu knihu z vojnového obdobia úspešne zvládla a keď vyšla Sůl moře, moja zvedavosť bola obrovská.

Viete ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu? V tomto prípade to neplatí. Už dlho som nevidela takú výstižnú obálku. Je to mrazivé, surové, plné beznádeje, presne ako aj príbeh. Po prvých stranách som vedela, že si knihu užijem. Je písaná formou štyroch rozprávačov. Oceňujem túto voľbu. Mohla som sa tak na jeden príbeh pozrieť z viacerých uhlov. Všetci zažívali to isté a pritom každý inak. Keď opisujete príbeh z obdobia vojny, všetky pozlátka a obaly idú bokom. Všetku tú špinu a krutosť treba reálne ukázať a Ruta to tak spravila.
Ako som už povedala, páčila sa mi forma štyroch rozprávačov. K tomuto príbehu to vyslovene pasovalo, ale ubralo to jednej veci. Tým, že to bolo tak stroho písané a pohľady sa neustále striedali, akosi som si nevybudovala s postavami puto. Ich osudy ako jednotlivcov mi boli ľahostajné. Keď čítam príbehy z obdobia 2. svetovej vojny viacmenej ich vnímam globálne a nezameriavam sa len na skupinku ľudí, takže mi to v tomto prípade až tak nevadilo. Pri inej knihe by to bol určite problém. Paradoxom je, že štyria rozprávači mi boli ľahostajní, ale malý chlapček a starý obuvník, ktorí boli s nimi v skupine mi prirástli k srdci.

Na knihe ma najviac uchvátila téma. Teší ma, že autorka si zvolila napísať o tragédií lodi Wilhelma Gustloffa. Zahynulo tam nespočetne veľa ľudí, a tak málo sa o tom vie. Bolo cítiť, že autorka si o tragédií veľa naštudovala a pozisťovala. Nepísala žiadne rozprávky aby jej to sedelo do príbehu, ale kruté fakty. Neviem, či mi to uniklo, ale chýbalo mi tam upresnenie, prečo sa na loď vlastne strieľalo. Nebola riadne označená, bola ozbrojená, prevážala boja schopných vojakov atď. Myslím, že sa tam raz spomenulo, že je ozbrojená, ale nie, čo to môže znamenať pre pasažierov.


Osudy postáv si autorka vymyslela a zakomponovala do tragédie Gustloffa. Najviac sa jej podaril vytvoriť mladík Florian. Pri ňom skombinovala niekoľko historických faktov a zaujímavá historka okolo jednej záhady bola na svete.
Čo sa týka konca, nejaké veľké prekvapenia sa nekonali, keďže som vedela čo sa stane. Išlo len o to, kto prežije a kto naopak toľko šťastia nebude mať. Samozrejme, so štyroch rozprávačov sa všetci nezachránia. Mrzelo by ma, keby áno. Nie, že by som im to nepriala, ale bolo by to až moc romantické a neuveriteľné, aby sa im to všetkým podarilo. Ostávalo už len počkať si kto to bude a ako sa im to podarí. Ja osobne som bola s koncom spokojná, i keď mi v podstate bolo jedno, kto sa zachráni. Viac mi bolo ľúto za tými, ktorí nemali ani najmenšiu šancu.

Na takúto knihu sa ťažko píše recenzia, pretože je to z veľkej časti príbeh, ktorý sa naozaj stal. Môžem len povedať, že autorka ho spracovala dôstojne a ak si ho prečítal niekto, kto bol tejto tragédie svedkom, určite ho neurazila. Autorka opäť nesklamala. Vojnové obdobie je očividne jej parketa a verím, že ešte pár takýchto kníh sa zrodí z pod jej rúk. U mňa spokojnosť a už sa teším keď ju dám prečítať dedkovi a potom sa budeme môcť o tom spolu porozprávať. By ste neverili, ale ten 92 ročný starec, prečíta viac kníh ročne než ja. 😃

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media. Bola skvelá. Ak ste knihu ešte nečítali, určite sa do nej pustite. Silný príbeh a z veľkej časti pravdivý. Minulosť si treba pripomínať a poučiť sa z nej. Dnes už na to veľa ľudí zabúda a je len otázka času, kedy sa to zopakuje. Tentoraz to už bude horšie. 😡 Knihu si môžete kúpiť TU.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...