MOŘE KLIDU (Katja Millay)

Moře klidu je už kniha staršieho dátumu, ale ja som sa k nej z nepochopiteľných dôvodov dostala až teraz.
Mala som ako takú predstavu do čoho idem (aspoň som si to myslela), ale tá sa skutočnosti ani nepribližovala.

Osamělý kluk. Citově křehká holka. A zázračná síla druhých šancí. 

Dva a půl roku. Tolik času uplynulo od té hrozné tragédie. Po ní už nic nebylo jako dřív. I z Nastyi Kashnikové zbyl jen stín holky, kterou byla před tím. Teď je rozhodnuta nechat temnou minulost za sebou a držet si všechny lidi pěkně daleko od těla. Tenhle úmysl jí ale vydrží jen do chvíle, kdy se potká s Joshem Bennettem. Je osamělý stejně jako ona. A neuvěřitelně přitažlivý.

Joshův příběh zná kdekdo: všichni lidé, které miloval, zmizeli z jeho života. Teď má sedmnáct roků a zůstal úplně sám. A když je vaše jméno synonymem pro smrt, lidi se s vámi moc nebaví. Až na Nastyu. Ta se naopak Joshe drží jako klíště a postupně se stává součástí každé stránky jeho života.

Táhne je to k sobě, jiskří to mezi nimi stále silněji. Ale zároveň se Josh začíná zamýšlet nad tím, jestli se někdy dozví všechna tajemství, která před ním Nastya skrývá. A vlastně ani sám neví, jestli se je dozvědět chce.

Asi nikdy som nečítala knihu s tak rozbitými postavami a plnú zúfalstva. Pochmúrna atmosféra knihy sálala z každej strany. Ten nával emócií sa ma fyzicky dotýkal. Dopadlo to na mňa ako balvan, ktorý mi nedovoľoval dýchať. Po celý čas čítania som trpela a každou stranou to bolo len horšie. Riešením by bolo prestať. Omyl. Bolo by to len horšie. Od knihy sa nedá len tak odísť. Ak ju zavriete, bude vás prenasledovať na každom kroku. Nebudete myslieť na nič iba...Kto? Čo? Prečo? Ako? A milión iných otázok. Ani neviem ako a knihu som znova držala v ruke a neodložila kým som o 4tej ráno neobrátila poslednú stranu.
Bola som zničená. Emočne vyšťavená, ale šťastná.

Moře klidu je citová bomba. Ale nie tým prvoplánovým vydieraním čitateľa. Je to ozajstná bolesť a smútok, čo pociťujú hlavné postavy a vy s nimi. Príbeh Nasty a Josha sa vyvíja pomaly. Malé opatrné krôčky, pekne jeden po druhom. Aký krutý osud stretol Josha je čitateľovi známy, ale kto je Nastya a čo sa jej stálo, je záhadou až do konca. To dievča je tak zničené, že myslieť si, že bude ešte niekedy v poriadku, je ako čakať v lete na sneh. To, čo sa Nasty premieľalo v hlave, bolo často až desivé. Ak takto niekto naozaj žije, bez štipky radosti v živote, musí to byť strašné.
Jej postava bola veľmi zaujímavá. Nikdy som nevedela čo od nej čakať a veľakrát ma svojim chovaním zaskočila.

Bolo pekné sledovať ako dvaja zlomení ľudia si k sebe opatrne hľadajú cestu. Nič od seba nechceli, ani sa len nerozprávali, pretože Nastya už niekoľko rokov neprehovorila ani slovo, ale vzájomná prítomnosť bola ich útočisko.
Spracovanie Nasty bolo až desivo reálne. Obdivuhodný výkon autorky. Vôbec, celé spracovanie tak citlivej témy, bolo vynikajúce. Všetko nechala pomaly plynúť, čo príbehu dodalo na dôveryhodnosti. Keď na konci začali vychádzať na povrch všetky tajomstvá, to ešte len bol masaker. Dostala som odpovede na všetky svoje otázky, ale aj niečo navyše.
Mohlo by sa niekomu zdať, že je kniha zbytočne dlhá, ale vôbec to tak nie je. Áno, veľa situácií sa tam opakovalo, ale to len pre tie minimálne zmeny vo vývoji každej z postáv. A to práve robilo knihu jedinečnou.
Jediná drobnosť, ktorá mi k celej atmosfére akosi nesedela bol fakt, že outsider ako Nastya, ktorá dokonca ani nerozpráva, mala celkom bohatý spoločenský život.

Je to také zvláštne napísať na knihu, ktorá je v podstate plná smútku a bolesti, že sa mi páčila. Ale mňe sa viac než len páčila.  Bolo to smutné a zároveň krásne. Vražedná kombinácia. Nikdy som podobné pocity ešte zo žiadnej knihy nemala. Odporúčam prečítať. Ak si myslíte, že ste na tom zle, táto kniha vás presvedčí, že rozhodne môže byť aj horšie.

Na Slovensku kupujte TU
V Čechách kúpite za najlepšie ceny TU
Toto nie je oficiálny bookt trailer, ale páči sa mi ako knihu vystihuje, preto ho sem dám :D