Črepiny duší - Mary Lindseyová

1. diel
Črepiny duší 

Táto kniha vyvolala medzi čitateľmi búrlivé diskusie a rozdelila ich na dva tábory. Tí, ktorým sa kniha páčila a tí, ktorým nepáčila. Priznám sa, že som nemala v pláne si ju prečítať, teda aspoň nie v blízkej dobe, pretože  som čítala všetky tie negatíva a odrádzalo ma to, takže neviem ani prečo a čo sa stalo, že som po nej nakoniec siahla a čuduj sa svet, mne sa to dokonca celkom páčilo.

Lenzi dokáže komunikovať s duchmi a ako inak, nemala o tom najmenšie tušenie, až kým sa na scéne neobjaví záhadný, milý chalan Alden, ktorý Lenzi pozná a vie o nej viac ako ona sama.  Alden sa ju snaží zasvätiť do celej tej duchárskej záležitosti a aby toho nebolo málo, Lenzi zisťuje, že vlastne nie je žiadna Lenzi, ale nejaká Rose, ktorá si spolu s Aldenom už niekoľkokrát prešla procesom reinkarnácie a v každom živote, bok po boku, spolu pomáhajú dušiam nájsť zaslúžený pokoj. Posledná reinkarnácia neprebehla tak, ako zvyčajne a Lenzi si zo svojich predošlých životov nepamätá nič a musí sa všetko učiť úplne od začiatku. Čím viac času trávi s Aldenom, tým viac zabúda na svojho priateľa Zaka. Alden ju však z pre ňu nepochopiteľných dôvodov stále odmieta, i keď sa svojou náklonnosťou k nej vôbec netají. 
Nové poslanie a nešťastná láska, nie je ani zďaleka všetko, s čím si bude musieť Lenzi/Rose poradiť. Ako sa ukázalo, jej amnézia predošlých životov nie je celkom bežná, vlastne vôbec a ona sa to bude musieť pokúsiť zatajiť pred Radou, ktorá má pod palcom všetkých ľudí ako je Lenzi, či Alden. Pravidlá Rady sú veľmi prísne a ich porušenie môže znamenať smrť. Aby toho nebolo málo, k prísnej Rade sa pridá šialený duch, posadnutý túžbou Lenzi čo najviac ublížiť.

Veľa vecí sa tu môže zdať ako klišé. Dievča si nič nepamätá, na pomoc jej príde očarujúci mladík, kvôli ktorému stratí hlavu a zabudne na všetko ostatné, reinkarnácia a rodičia, ktorý nikdy nie sú doma, atď. Ale, čo už v dnešnej dobe nie je klišé. Málo kedy sa vyskytne niečo, čo vám vyrazí dych, naozaj originálnym námetom.
Mne v tomto prípade, celé to klišé prišlo celkom milé a dokonca by som povedala, že sa mi to páčilo viac, ako knihy, ktoré som s podobnou tématikou čítala predtým. Narážam teraz n a Pád, ktorý sa mi k tomuto podobal najviac, hlavne kvôli tej reinkarnácií. 
Tu sa mi tá reinkarnácia páčila a bavilo ma vracať sa v spomienkach do predchádzajúcich životov, spolu s Lenzi spoznávať kým a čím je.
Alden a Zak. Jasné, aj tu sa dostávame do ľúbostného trojuholníka číhajúceho z každej knihy, kedy si hl. hrdinka musí vybrať svojho vyvoleného. Malo to však trochu iný priebeh ako zvyčajne. Zak svojím správaním jej rozhodovanie trocha-dosť uľahčoval. Správal sa ako totálny idiot a vlastne nepochopím, čo na ňom videla. Na môj vkus bol slizký a úchylný. Naopak Alden, bol také to záhadné vždy usmiate zlatíčko, ktoré si musíte obľúbiť. Ich trojuholník oživilo aj zaujímavé vyvrcholenie na konci, ktoré som popravde vôbec nečakala.
Tá vec s duchmi a celé to spoločenstvo okolo toho - Rada, ochrancovia, hovorcovia,... mi ako klišé rozhodne neprišlo. Náhodou som bola rada, že to nebol klasický prípad, kde niekto vidí a komunikuje normálne s duchmi a potom im ide pomáhať. Ten proces bol omnoho zložitejší. Vstupovanie duší do tiel a

ochrana pred posadnutými bola náročná a miestami pritiahnutá za vlasy, ale v konečnom dôsledku, zaujímavá myšlienka. A to platí aj pre Radu. Miestami nepochopiteľné pravidlá, ale to bodovanie bolo na plný počet. Keď už by som mala viesť podivný život a nebezpečný boj s duchmi, tiež  by som bola rada, keby ma za to niekto ocenil. ;)
Jediným klišé, ktoré bolo naozaj klišé, že sme v príbehu zas raz postrádali rodičovský dozor. Mládež si tam robila, čo a kedy sa jej zachcelo. V Aldenovom prípade som nechápala, ako mu mohli rodičia zožrať tú historku o štúdiu cez internet? No neviem, keby toto vyskúšam doma ja, že čo by mi na to povedali ;D

Z môjho pohľadu milé a nečakané prekvapenie. Bola som pripravená na katastrofu, ale dostala som príjemný zážitok a knihu som si užila. Nie je príliš dlhá, prečítala som ju behom dňa a dobre som si pri nej oddýchla. Dej bol odľahčený zábavnými dialógmi a poznámkami zo strany Lenzi. Neboli to síce žiadne super hlášky, ktoré by som mohla vypísať, ale pobavili. Nemôžem to zaradiť medzi najlepšie čítanie aké som mala možnosť čítať, ale ak to zaradím do kategórie pre tých menej náročných, alebo ako nenáročné čítanie na skrátenie dlhých chvíľ, je to ideálne.
Vzhľadom na všetky tieto faktory som knihu ohodnotila na 4*.