mája 26, 2016

ASPOŇ TROCHU NORMÁLNÍ (Trish Doller)

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media
Aspoň trochu normální je útla knížočka, ale s bohatým príbehom. Je to krásny príklad toho, že menej je niekedy viac.
Všetko v knihe bolo vyvážené a všetky ingrediencie presne dávkované. Žiadne presladené romániky, či príliš trpké momenty. Je to obdivuhodné obzvlášť preto lebo príbeh je o veľmi citlivých témach a tam sa dá ľahko prepadnúť patetickosti.
Když se Travis vrátí domu z mise v Afghánistánu, zjistí, že jeho rodiče se rozvedli, bratr mu přebral přítelkyni a ukradl auto. A navíc ho pronásledují noční můry, v nichž stále dokola vidí smrt svého nejlepšího přítele. Zdá se, že jeho život je úplně v troskách. Pak ovšem potká Harper, svou dávnou kamarádku ze střední školy, s kterou se začne prodírat minovým polem rodinných problémů i posttraumatické poruchy. A konečně se zdá, že život by mohl být aspoň trochu normální. Travis suchý humor, smysl pro čest a povinnost i schopnost věřit v životě v to dobré, z něj dělají neobyčejného a neodolatelného hrdinu.
Povolanie vojaka nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou, to všetci veľmi dobre vieme. Hlavne vojaka slúžiaceho v cudzine, kde chráni svoju vlasť. A práve o jednom takom vojakovi táto kniha je. Travis sa vrátil z misie v Afganistane a nevrátil sa sám. Doniesol si veľa jaziev na tele aj na duši. Trauma ho prenasledovala kde sa pohol. Nič už nebolo ako predtým.

Toto všetko sú klasické rysy príbehov o vojakoch. Záleží už len na autorovi ako ich bude interpretovať. Ako som už spomínala na začiatku, Trish Dollerová to zvládla na jednotku. Nerobila žiadne extrémy. Neurobila z Travisa žiadnu trosku, ale ani hrdinu. Bol to chalan ktorý si prešiel peklom a za krátke obdobie zažil toho viac ako niekto nezažije za život. Rovesníci jeho veku, ktorí študujú na výške a ich najväčšie problémy sú dievčatá a párty, len ťažko pochopia čím si prešiel a ako sa jeho život zmenil. Preto jeho príchod domov nebol radostí. Pochopiteľne sa cítil viac doma s chlapcami z jednotky, i keď to znamenalo dennodenne nasadenie života.

Vojenský výcvik a pobyt v Afganistane spravil z chlapca muža. Bolo to cítiť z jeho chovania. Venoval sa matke konečne sa postavil otcovi a neriešil zbytočnosti okolo vzťahov s bratom a bývalou priateľkou. Jeho príchod domov nebol len o návšteve, ale hlavne nariadenie od veliteľa, aby sa dal dokopy po útoku na jednotku, kde prišiel o najlepšieho priateľa. Z niečoho takého sa nedostáva ľahko a vždy je lepšie niekoho mať pri sebe. Našťastie stretol Harper a tá mu s tým pomohla bez toho, že by o niečom vedela.

Travis bol spracovaný vierohodne, ale Harper už bola trochu zidealizovaná. Bola také to bezchybné jednoduché dievča, ktoré sa často v knihách vyskytuje. Tak či onak, to nakoniec nebol až taký problém. Pretože príbeh nebol o nej a primárne ani o ich vzťahu. A to sa mi na knihe páčilo asi najviac. Nejaký románik nehral prím, stále išlo hlavne o Travisa, aby sa dal trochu dokopy.

Knihu som prečítala za pár hodín. Milo ma prekvapila. Vôbec som nečakala, že ma to tak zaujme. Tým, že bola kniha taká útla, musela byť písaná jednoducho. Preto dej plynulo napredoval a nebol tam priestor pre hluché, nudné miesta a omáčky. Jednoduchý, čistý príbeh bez zbytočností. Ideálne čítanie niekde na cesty. Kniha je spratná, easy a s dobrým dejom.

Ak sa niekam chystáte a neviete čo si pribaliť do tašky, Aspoň trochu normální je správna voľba. Ešte ju doma nemáte a chceli by ste? Nech sa páči, môžete si ju kúpiť TU.
Kniha ma prekvapila, ale moje hodnotenie už také prekvapivé nebolo. Páčila sa mi a 4* si zaslúži.


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...