augusta 29, 2016

Čo bolo a čo bude...

V posledných článkoch sa vždy len ospravedlňujem za (ne)aktivitu na blogu a vyhováram sa na nedostatok času. Pravda je však taká, že toho času mám naozaj menej ako kedysi, ale ani vo voľných chvíľach, kedy sa mi čítať dá, NEČÍTAM! Najsmutnejšie na tom je, že nečítam, lebo ma to NEBAVÍ! Aby som to uviedla na pravú mieru. Čítanie milujem, ale knihy ktoré mám čítať ma nebavia.

Pri poslednej recenzií ktorú som písala, som si povedala dosť. Končím s tým. Vybavím si posledné resty ktoré mám a od recenzných výtlačkov si dám pokoj. Prečo? Pretože, prevažná časť toho čo som čítala, boli knihy určené na zrecenzovanie a pre vekovú kategóriu mladých dospelých. Tým pádom som obchádzala knihy ktoré som si kúpila a ktoré si naozaj túžim prečítať. Keď som pred 5 rokmi začala s blogovaním, Young Adult knihy som zbožňovala. Hltala som jednu za druhou. Teraz už takým nadšením neoplývam.

Jednak sa mi všetky tie príbehy začali zlievať do jedného a málo ktorý vynikne natoľko, že si ho zapamätám a naozaj sa teším na pokračovanie. Veľkú rolu v tom určite zohráva aj môj vek. Nerada to priznávam, ale už dávno sa pri mojom veku nenachádza -násť. Logicky, už nepatrím medzi YA a ono sa to prejavuje. Už si tie príbehy nedokážem vychutnať a veľa vecí mi príde detinských. Vždy keď takú knihu čítam, snažím sa ju brať s nadhľadom, ale v mnohých prípadoch si neviem pomôcť. Asi vážne starnem. Dohodnime sa ale na oficiálnom stanovisku, že moja nechuť čítať YA literatúru je preto, že ma nebavil príbeh a nie z dôvodu môjho vysokého veku. ;)

Čo som chcela týmto ľahko ľutujúcim sa člnkom povedať?

Tým, že nečítam, automaticky ani neblogujem. A to ma zo všetkého štve najviac. Mám rada tento blog a všetko s ním spojené. Celú blogerskú komunitu a najmä svojich čitateľov. Nie je nad pocit, keď mi príde od vás koment, správa, či mail a nezáleží, či kladný alebo záporný.
Veľmi nerada by som blog zrušila a ani ho nechcem nechať len tak. Rozhodla som sa pre kompromis. Obmedzím recenzné výtlačky! Už dočítam len tie čo mám doma. Pár recenzných ešte plánujem, ale to len k už rozčítaným sériam a iba k tým, ktoré ma bavili. Inak sa plánujem zamerať čisto na knihy ktoré som si kúpila a nestihla ich prečítať. Samozrejme, že sa medzi nimi objavia aj pozostatky YA literatúry, ale predovšetkým to budú knihy určené pre dospelých a nejaká tá klasika, na ktorú sa teším asi najviac.
Keďže to všetko budú moje knihy, nebudem musieť každú jednu recenzovať. Zrecenzujem len tie, ktoré sa mi budú naozaj páčiť, alebo ak budem mať potrebu ju skritizovať. Nebudem musieť písať články na silu, len preto, lebo musím. Veľa ráz som nemala ani čo povedať, ale musela som recenziu napísať a stálo to za p...*.

Nesľubujem zlepšenie aktivity na blogu, ale posnažím sa, aby boli články obsahovo bohatšie a lepšie. Verím, že tento môj krok chápete a dúfam, že pár čitateľov mi tu ešte zostane, aj keď už sa nebudem venovať knihám, na ktoré ste boli zvyknutí.

Ak ste sa dostali až na koniec, gratulujem. Máte môj obdiv, že ste mrhali časom na tento príspevok o ničom, ale potrebovala som trochu uľaviť svojmu svedomiu, že vás zanedbávam. Príspevok je síce o ničom, ale aspoň som blog na chvíľu prebudila z dlhého letného spánku.
Ešte mi aj tematicky zapasoval k blížiacemu sa dátumu 31.8. kedy bude Deň neprečítaných kníh. Lepšiu chvíľu, kedy začať s očistou mojej knižnice, som si ani nemohla vybrať.

A čo vy? Plánujete osláviť Deň neprečítaných kníh? Ak hej, s akou knihou?


augusta 28, 2016

RC: PRÍĎ SA SO MNOU ROZLÚČIŤ (Cynthia Handová)

S autorkou Cythiou Hand sme sa už stretli pri anjelskej sérií Nadpozemská. Čo na ňu hovoria madžgy si môžete prečítať TU.

Už veľmi dlho sa snažím napísať pár slov ku knihe Príď sa so mnou rozlúčiť, ale stále neviem nájsť tie správne. Dnes som si povedala, že už to konečne musím urobiť, i keď som správne slová stále nenašla.
Tentokrát nebudem písať žiadne omáčky, ale prejdem rovno k veci. Začnem pekne od začiatku.

Nebudem klamať a rovno poviem, že kameňom úrazu, prečo mi čítanie trvalo tak dlho, bol práve začiatok. Prvých 70 strán som bojovala. Vôbec nikam sa príbeh neposúval. Stále som čítala len o depresívnej hrdinke. Zabil sa jej brat. Áno, je to strašné a nikdy si nechcem predstaviť aké to musí byť, takto prísť o brata. Jedného mám a verím, že to tak ostane ešte veľmi dlhý čas. Tiež beriem aj jej uzavretosť a dištanc od kamarátov. Viem, že v skutočnosti  by návrat k normálu trval asi dlhšie, ale ide o knihu a tam by som privítala rýchlejšie pokroky.
Dookola sa utápala v smútku a v podstate hovorila stále o tom istom, vždy len v inom podaní. Tieto smutné časti sa striedali s nejakou spomienkou z minulosti, ktorá sa spájala s bratom. Naozaj som uvažovala, či budem mať dosť síl pokračovať ďalej.

Som rada, že som ten boj vyhrala a vydržala som. Lexie sa konečne vracala späť do života. Začali vstupovať do príbehu aj iné postavy. Už to nebol len príbeh zo spomienok. Čo sa postáv týka, tie neboli zvlášť zaujímavé. Išlo viac-menej o spolužiakov zo školy. Bolo ich dosť. Kamarátky, ex frajer, ale aj bratovi priatelia. Z tých všetkých ma zaujali iba dve postavy. Susedka a jej starší brat Seth. Sethovi som fandila od začiatku, ale to som celá ja. Drsní chlapci, to je moje. Škoda, Lexie mala očividne iný vkus. :D
Nedá sa veľa napísať o postavách a v podstate ani k príbehu. Všetko sa to točilo najmä o náhlej samovražde brata Tya .  Zabil sa, a prečo to spravil, zostalo záhadou. Žiadny odkaz, nič. Ostala len kopa nezodpovedaných otázok a výčitiek. Lexie spájala všetky stopy, ktoré Ty zanechal a snažila sa prísť čo ho k tomu viedlo.

Tyovi už svojim pátraním síce nijak nepomôže, ale pre seba dokáže nájsť ako taký pokoj. Vráti sa späť do spoločnosti, v rodine sa dajú veci do poriadku a to hlavné, nájde odpustenie a lásku. Áno, aj v takom pochmúrnom príbehu ako tento, sa nájde niečo pre romantické srdiečko. Po Lexie idú hneď traja adepti. Vlastne dvaja, ten tretí ide po každej :D Čo sa mňa týka, z tých dvoch ma nezaujal ani jeden. Šprt, ani podivný outsider, nie je sú pre mňa. Takže, ani táto časť príbehu ma nijak nenadchla.

Po ťažkom začiatku sa kniha čítala ľahko. Stále ma nepresvedčila, že sa mi aj páči. Niektoré myšlienky boli zaujímavé a našlo sa aj pár miest, kde som sa pobavila, či mi išiel mráz po chrbte. Emóciami bol príbeh natrieskaný, ale väčšina z nich okolo mňa len prešla. To asi bude môj osobný,  momentálny problém, každopádne, ovplyvnilo to dojem z knihy.
Cez to všetko som knihe dala 3* z piatich. Nie som úplne bezcitná a tých pár emócií z knihy ktoré ma zasiahli, zanechali nejakú stopu. Začiatkom roka sa mi zabil kamarát a veľa spomienok sa mi vrátilo. Nebol to brat, ale otázky sú rovnaké. Prečo to spravil? Prečo nič nepovedal? Prečo....? Prečo...? Všetky prečo, na ktoré sa už nikdy nedozvieme odpoveď.

Ak máte o tento smutný príbeh záujem, môžete ho nájsť a kúpiť TU. Za poskytnutie výtlačku pekne ďakujem spoločnosti Albatros média. Zároveň sa ospravedlňujem za neskorú spätnú väzbu.

ANOTÁCIASmrť je všade okolo nás.
Len si ju nevšímame.
Kým nemusíme.


Kedysi bola Lexie naozaj šťastná – mala skvelého priateľa, chápavých rodičov a pohodového brata, s ktorým si vždy užila kopec zábavy a za každých okolností sa naňho mohla spoľahnúť. Patrila medzi najlepšie študentky a nechýbali jej ani kamaráti s podobnými záujmami. Všetko jednoducho klapalo. Teraz je z nej však len dievča, ktorého brat je mŕtvy. Lexie sa snaží dať svojmu životu po smrti Tya nový zmysel, no len ťažko sa jej darí prehrýzať vlastným smútkom a výčitkami. Napokon však objaví odkaz, ktorý Ty po sebe zanechal a ktorý by azda všetkým jeho blízkym mohol pomôcť urobiť krok ďalej.

Dojímavý príbeh, ktorý navždy zmení vaše vnímanie života a smrti. Od bestsellerovej autorky Cynthie Handovej.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...