Záhrada večnosti - Lauren DeStefano

Pasca
1. diel

Anotácia: KEDY MUSÍM UMRIEŤ?

Ľudstvo sa stalo časovanou genetickou bombou.
Nechcem zomrieť tak skoro!
Naozaj musí ľudstvo vymrieť?
Táto knižka vás vydesí, a zároveň dojme k slzám.
Pohľad do budúcnosti, o ktorej by ste radšej nič nevedeli.
Napínavé šokujúce i romantické čítanie,
ktoré prináša nečakané rozuzlenie.Nebudete sa môcť dočkať druhého dielu s názvom Horúčka.

Pasca od Lauren DeStefano, bola jedna z mojich najočakávanejších kníh roku 2012. Už dávno som túžila si ju prečítať, bohužiaľ ja a cudzie jazyky sa nekamarátime, preto som bola nadšená, keď som zistila, že nakladateľstvo Fortuna Libri sa rozhodlo ju preložiť do slovenčiny. Od tej chvíle, ako som sa to dozvedela, som knihe zohrievala čestné miesto na poličke.

Kniha ma v prvom momente zaujala svojou  nádhernou obálkou, ktorá ma svojou prepracovanosťou a zaujímavým motívom akoby vábila a nútila prečítať si ju. Vo Fortuna Libri urobili dobre, keď zachovali pôvodnú obálku a nesnažili sa experimentovať s niečím vlastným a riskovať tak, že by kniha stratila svoje čaro. Samozrejme, obálka nie je to jediné, čo ma presvedčilo si ju prečítať. Ako vždy, keď objavím zaujímavú knihu, idem si o nej zistiť pár info. A bola som milo prekvapená, keď som na GR našla dobré ohlasy a z knihy, čo dobre vyzerá, sa rázom stala kniha, čo si musím prečítať.

Môj sen sa stal skutočnosťou. Nie len, že sa práve na ňu pozerám ako sa vyníma na svojom čestnom mieste, ale KONEČNE som si ju PREČÍTALA.

Moje veľké očakávania od knihy sa v zásade naplnili, ale sú naštrbené pár detailmi, ktoré by u iných kníh mohli spôsobiť úplnú katastrofu. V Pasci však nie.

Názov, Záhrada večnosti, knihu perfektne vystihuje, ale ja som si ho súkromne premenovala na "Záhada večnosti". Celá kniha, vrátane príbehu, bola pre mňa tak trochu záhada, ktorú pravdepodobne nikdy nevyriešim. Ako som už vyššie spomínala, postrádala som tam pár detailov, ktoré sa vám budem teraz snažiť vysvetliť.

Predstavte si svet, kde ľudia nepoznajú rakovinu, AIDS a iné hrôzostrašné slová, ktoré by najradšej nikto nikdy nepočul. Doba sa už natoľko posunula, že ľudia na toto všetko vymysleli liek. Ľudia dokážu veľké veci, keď chcú, ale dve veci nedokázali zmeniť. Jedna z nich je vojna, ktorá zničila celý svet a ten už nie je taký, ako ho teraz poznáme. Ostala len krajina s najsilnejšou a najvyspelejšou technikou, Severná Amerika. (Ako inak :-D ) O našej malej a krásnej Európe a ostatných kontinentoch sa ľudia môžu dočítať už len v knihách a to tiež, len ak majú o to záujem a hlavne čas. A práve ČAS, je tá druhá vec, ktorú nedokážu zmeniť. Na to, aby to dokázali, ho majú príliš málo. Všetkými lekárskymi pokusmi a genetickými mutáciami, aby vynašli liek na nevyliečiteľné choroby a postihnutia ľudí, stvorili inú a ešte horšiu chorobou ako všetky, ktoré sme poznali doteraz. Nikto už nebol chorý, ale v stanovený čas jednoducho umrel. Ženy sa dožívali dvadsiatich rokov a muži dvadsaťpäť. Tak si asi viete predstaviť, aké to malo následky a čo všetko za tu dobu museli stihnúť.

Ženy sa unášali pre pánov a využívali na rozširovanie populácie. Aj keď, niektoré sa za ženy ešte nedali považovať.

Rhine mala rovnaký osud. Bola unesená vo svojich šestnástich rokoch pre jedného mladíka z vyššej vrstvy, presne na tieto účeli. 

Znie vám to zaujímavo? Áno, však? Aj mne. 

Teraz sa už dostávam k "záhade". Aj keď je kniha zaujímavá a to všetko, chýbala mi tam akcia, napätie a tie dych vyrážajúce momenty. Áno, kniha bola svojím príbehom desivá a aj dojemná, ako sľubuje anotácia na obale, ale nenútila ma vracať sa k určitým pasážam a premýšľať nad jej skutočnosťami. Dej sa točil stále okolo tehotenstva, lieku a úteku. Čo by bolo na prvý pohľad pochopiteľné, ale potom, keď spoznáte podmienky a životný štýl, akým bola Rhine vystavená, vám to už tak pochopiteľné nepríde. Aspoň mne nie. Žiť v luxuse a mať všetko po čom túžim a okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi? Myslím si, že príjemnejšie strávené posledné štyri roky života, by som si v tej dobe ani nevedela predstaviť, aj keď by som musela väčšinu času tráviť ako vo väzení, bez šance kedykoľvek odísť. Kam už by som asi tak išla? Čo sa týka akcie a napätia. Ono by tam aj bolo, len trochu nevýrazné. Autorka nevedela tieto pasáže dobre opísať a priebeh bol príliš predvídateľný.

Musím ale vyzdvihnúť iné prednosti, ktorými autorka vyniká. Cez to všetko nevydarené, dokázala autorka napísať celý príbeh štýlom, ktorý ma nútil pokračovať v čítaní a dozvedieť sa, ako sa to celé skončí. Čo je dôležité, lebo mnoho autoriek toto nedokáže a môžu mať príbeh akokoľvek dobrý. 

Ak ste sa dostali až sem, môže celý tento článok na vás pôsobiť ako negatívna kritika, ale nenechajte sa zmiasť. Kniha ako celok sa mi páčila, príjemne sa mi čítala a teším sa na pokračovanie. Určite doporučujem všetkým, ktorí majú tento druh postapokalyptických príbehov radi, aby si knihu prečítali. Ak nebudete mať také veľké a náročné očakávania ako ja, knihu si obľúbite. 

Moje hodnotenie: Pravdou je, že kniha sa mi páčila, ale nemôžem prehliadnuť niektoré skutočnosti, ktoré som tu spomínala a preto dávam 4*. Mám proste rada prekvapenia a tu som si ich veľa neužila ;-)
Tiež by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu za poskytnutie recenzného výtlačku.

Tu aj menšia ochutnávka v podobe knižného traileru. 

2. diel

Anotácia: Rhine s Gabrielom síce utiekli zo sídla, ale zlo im stále dýcha na chrbát. 

Po úteku sa dostanú do ďalšej pasce – do zvráteného lunaparku, v ktorom stará kupliarka dozerá na svoje dievčatá. Rhine a Gabriel sú odhodlaní dostať sa na Manhattan – do bezpečia k Rhininmu dvojčaťu Rowanovi. Cesta tam je však dlhá a plná nástrah. Vo svete, kde sa mladé ženy dožívajú len dvadsať rokov a mladí muži umierajú ako dvadsaťpäťroční, je čas nesmierne cenný. Najhoršie však je, že sa im nepodarí uniknúť Rhininmu svokrovi Vaughnovi, ktorý si zaumienil za každú cenu priviesť Rhine naspäť do sídla. 
V pokračovaní mrazivého románu Pasca od Lauren DeStefano sa Rhine musí rozhodnúť, koľko je ochotná obetovať pre slobodu, lebo teraz jej naozaj ide o všetko.


Horúčka je druhým pokračovaním série Záhrada večnosti. Po prečítaní prvého dielu Pasca, ktorý určite nebol to najlepšie čo som kedy čítala, som od pokračovania nemala veľké očakávania. Skôr by som povedala, že som tajne dúfala, aby sa to ďalším dielom zlepšilo a posunulo to sériu o level vyššie. Z každej strany som počúvala dobré ohlasy a aj to, že určite to bude lepšie, čo ma potešilo, ale aj tak som po knihe siahla s malou dušičkou. Predsa, aj na prvý diel boli úžasné recenzie a ako to dopadlo, však?
Našťastie moje inštinkty ani tento raz nesklamali. Horúčka bola na takej istej priemernej úrovni ako jej predchodkyňa. Nepresvedčilo ma to, aby som túto sériu začala brať ako jednu z tých lepších, ku ktorým sa budem rada vracať. 

Neviem čím to bude, že keď som si čítala recenzie na túto knihu, boli vo väčšine pozitívne a ešte lepšie ako na prvý diel. Samozrejme, určite sú takí ktorým sa kniha naozaj  páči, veď je to normálne, každí máme iný vkus. A možno je naozaj taká dobrá a len ja som divná. To som už ale trochu odbočila. Čo som chcela povedať je, že kniha ma nijako nenadchla, ale na druhú stranu ani nesklamala. Môžem povedať, že sa to drží stále na rovnakej úrovni. Keď už sa to nezlepšilo, aspoň že sa to nezhoršilo. Aj to je pozitívum.

Ak ste čítali prvý diel viete, že je to o krutom svete v budúcnosti, kde mladí ľudia umierajú vo veku 20 a 25 rokov v závislosti od pohlavia. Paradoxne, muži sa dožívajú toho väčšieho veku. V tomto krátkom veku musia mladí veľa vecí stihnúť a jedna z najdôležitejších je udržovať populáciu. V skratke, rodiť deti od kedy sa len dá a potom sa snažiť nájsť liek. Osobne si nedokážem a ani nechcem takýto život predstaviť. Keď pomyslím, že ja už by som bola v tej dobe pár rokov po smrti a už by som mala byť niekoľko násobná mama a kto vie čo ešte, až sa mi srdce zastavuje. Veď ja ani teraz poriadne neviem, čo vlastne chcem a nie to vedieť a stihnúť to do 20tich rokov. Hrozné. Vráťme sa ale k príbehu.

Rihne s Gabrielom sú stále na úteku po tom, čo ušli zo sídla aby sa stali slobodnými a opäť sa stretli so svojou rodinou, respektíve s Rhininým bratom. Útek však bol asi  to najľahšie, čo ich postretlo. Na ceste za bratom zažijú ešte veľa dobrodružstiev a prekážok a že tie prekážky budú obrovské.

Nič ma tak nedokáže zamrzieť, ako keď kniha s obrovským potenciálom je zle spracovaná, alebo napísaná. Toto bol presne ten prípad zlého napísania. Všetky zaujímavé a napínavé scény, o ktoré nebolo núdze, boli nezáživné, nudné a jednoducho vás neupútali a pri tom to boli situácie, pri ktorých vám malo vyrážať dych, liezť mráz po chrbte a nútiť vás čítať ďalej. To sa však nestalo. Vety boli jednoduché, akoby len sucho opisovali situáciu a často bez emócií. 
To, že mi hlavná hrdinka Rhine liezla absolútne na nervy, tu ani nebudem rozpisovať, iba by som sa zbytočne rozčúlila. Skoro nikdy som nerozumela jej zmýšľaniu a často sa mi stávalo, že pri čítaní som sa strácala v deji pri jej myšlienkach a nevedela som, či to blúzni, alebo sa to vážne deje. Je dosť pravdepodobné, že to tak je robené naschvál, aby to urobilo dej viac autentickým, ale mne to prišlo skôr rušivé, akoby to bolo prínosom pre knihu. A ak to tak nemalo byť, potom musím povedať, že ten preklad bol naozaj zlý. Hádam to bude ten prvý prípad.

Na začiatku knihy sa Rhine a Gabriel dostali do zvlášť nepríjemnej situácie, čo ma potešilo. Znie to hrozne, ale je to tak. Nie že by som bola nejaký magor, čo má rád, keď ľudia trpia, či už vymyslení, alebo ozajstní, ale potešilo ma, že tam bude určite nejaká dobrá akcia a strhujúci dej. No, už asi tušíte, že to podľa mojich predstáv nedopadlo. Celú dobu som čakala len na to, kedy sa už konečne niekam pohnú a začne sa nová situácia, ktorá by ma strhla a vrátila späť k príbehu a už som to konečne dočítala. Keď tá chvíľa nastala, prišlo to tak rýchlo, že som si to ani nestačila uvedomiť. A takto to išlo stále počas celej knihy. Zo zaujímavého sa stala  nikdy nekončiaca nuda.
Koniec knihy to len zavŕšil. Je zvláštne, že koniec knihy sa mi páčil asi najviac a pritom to bol prototyp zmesi všetkého, čo som doteraz knihe vytkla. Chaos v Rhininých myšlienkach, neuveriteľne vlečúci dej a žiadna akcia. Možno to bolo tým, že už som bola taká natešená, že sa dostávam nakoniec, až sa mi to začalo páčiť, alebo to zapríčinilo pár nových informácií a zvratov, ktoré ma prekvapili a chcela som sa dozvedieť viac. Stalo sa to v čo som už ani nedúfala. Niečo sa začalo diať. 
Koniec a nie len koniec, ale celá kniha bola zbytočne natiahnutá. Keby bola o polovicu kratšia bolo by to možno zaujímavejšie a určite by to obsiahlo všetko, čo v knihe bolo opísané a toľko by to nenudilo.

Všimla som si ešte jednej zvláštnej veci. Po tom ako som sa bavila s ľuďmi, čo knihu čítali v slovenčine a tými, ktorí ju čítali v originále, alebo aj v češtine, je veľký rozdiel. V češtine a v originále má kniha dobré  ohlasy a v slovenčine to už je horšie. Preto si dovoľujem povedať, že niečo na tom nepodarenom preklade asi bude.

Moje hodnotenie: Možno vás to prekvapí po toľkej kritike, ale ohodnotila som knihu ako dobrú. Napriek tomu všetkému zlému by som si neodpustila, keby som taký skvelý námet, akým táto séria nepochybne je, zavrhla. Autorke sa nedá uprieť, že si svoj strašný svet vymyslela dokonale. Preto 3* a uvidím, či to do tretice bude lepšie.

Ešte malá ochutnávka :D