Preložený prológ City of Lost Souls

Vopred sa ospravedlňujem za chyby, bolo to dosť narýchlo. Tak si prečítajte a trochu si skráťte čakanie na celú knihu...:-D vaša Mažga.

Simon strnulo stál a pozeral sa na predné dvere jeho domu. 

Nikdy nepoznal iný dom. Bolo to miesto, kde ho rodičia priniesli domov, kde sa narodil. Vyrástol medzi stenami domu v radách domov v Brooklyne. V lete sa hral na ulici pod tieňmi stromov, a v zime si vyrábal improvizované sane od veka z kontajnerov. V tomto dome ostala celá jeho rodina   potom, čo jeho otec zomrel.

Tu po prvý raz pobozkal Clary.

Nikdy si nevedel predstaviť deň, kedy by boli dvere tohto domu pred ním zavreté. Naposledy, keď videl svoju matku, nazvala ho monštrom a modlila sa, aby ho odohnala preč. Pomocou kúzla zariadil, aby zabudla na to, že je upír, ale nevedel, ako dlho toto očarenie vydrží. Ako tu stál, v chladnom jesennom vzduchu a pozeral pred seba, vedel, že to nebolo dosť dlho.

Dvere boli pokryté zámkami, na nich bol farbou natretý znak Dávidovej hviezdy a vyryté symboly Chai, života. Tefilin viazali kľučku s klopadlom. A Hamesh, ruka božia, zakrývala priezor.

Skrehnutú ruku položil na kov zvaný mezuzach, umiestnený na pravej strane dverí. Uvidel stúpať dym z miesta, kde sa rukou dotkol posvätného predmetu, ale nič necítil. Žiadnu bolesť. Len hroznú prázdnotu, ktorá sa pomaly menila na studenú zlosť.

Kopol do dverí a počul v dome ozvenu. "Mami!" Zvolal. "Mami, to som ja!"

Nikto sa neozýval. Počul len zvuk skrutiek, keď otáčal dverami. So svojím citlivým sluchom zaregistroval jej kroky a dýchanie, ale nepovedala nič. Cítil štipľavý pach strachu a paniky.

"Mami!" Hlas sa mu zlomil. "Mami, to je smiešne! Pusť ma dovnútra! To som ja, Simon! "

Dvere sa zachveli ako keby do nich kopla. "Choď preč!" Jej hlas bol hrubý, hrozivý na nepoznanie. "Vrah!"

"Nechcem zabíjať ľudí." Simon si oprel hlavu do dverí. Vedel, že by ich mohol vykopnúť, ale aký by to malo zmysel? "Hovoril som ti, že pijem len zvieraciu krv. "

Počul jej šepot, niekoľko jemných slov hebrejsky.   "Zabil si môjho syna," povedala. "Zabil si ho a zastúpil si jeho miesto.“

"Som tvoj syn-"

"Máš jeho tvár a jeho hlas, ale nie si on, nie si Simon!" Jej hlas prešiel takmer do kriku. "Vypadni z môjho domu skôr ako ťa zabijem, monštrum!"

"Becky," povedal. Jeho tvár bola vlhká, položil si na ňu ruky, a keď ich odtiahol boli od krvi. Jeho slzy boli krvavé. "Čo si povedala Becky?"

"Nepribližuj sa k svojej sestre." Simon počul z domu buchot, ako keby sa niečo prevrátilo.

"Mami," povedal znova, ale tentoraz nezvyšoval hlas. Skôr to pripomínalo chrapľavý šepot. Jeho ruka sa začala triasť. "Musím vedieť, či je Becky  tam? Mami, otvor dvere. Prosím- "

 "Drž sa od Becky ďalej!" Počul, ako ustupuje preč. Nato sa ozvalo nezameniteľné kvílenie kuchynských dverí a otváranie zásuvky. Zrazu si  predstavoval  ako jeho matka berie do rúk jeden z nožov.

Skôr ako ťa zabijem monštrum.

Tá myšlienka ho následne pripravila o rovnováhu, zhupol sa na pätách. Ak by ho udrela, zničilo by ju to, tak oko to zničilo Lilith.

Pomaly zložil ruky z dverí a ustúpil. Zišiel dolu po schodoch a takmer sa potkýnal. Prešiel cez chodník a v tieni stromov ostal stáť. Pozrel sa na predné dvere svojho domu, znetvorené a označené symbolmi svojej matky, ktorá ho nenávidí.

Nie, pomyslel si. Nie je to nenávisť. Ona si myslí, že je mŕtvy. To čo nenávidí je niečo, čo neexistuje. Nie som to, čo hovorí, že som.

Nevedel ako dlho tam stál a zízal, až kým neucítil vybrovať jeho telefón vo vrecku jeho kabáta.

Automaticky sa poňho načiahol a všimol si pritom vypálenú značku Dávidovej hviezdy na svojej dlani.  Ruku odtiahol a priložil si telefón k uchu. "Haló? "

"Simon?" Bola to Clary. Znela udýchane. "Kde si?"

"Doma," povedal a odmlčal sa. "V matkinom dome," dodal. Jeho hlas znel duto a vzdialené jeho vlastným ušiam. "Prečo nie ste späť v ústave? Sú všetci v poriadku? "

"To je práve to," povedala. "Hneď ako si odišiel, Marysa sa vrátila zo strechy, kde mal čakať Jace. Nebol tam nikto. "

Simon sa pohol. 

Bez toho ,aby si celkom uvedomil čo robí, začal ísť po ulici k stanici metra. "Čo myslíš, nikto tam nebo?"

"Jace bol preč," povedala a on počul napätie v jej hlase. "A takisto aj Sebastian."

Simon sa zastavil v tieni rozvetveného stromu. "Ale on bol mŕtvy. Je mŕtvy, Clary-"

"Potom mi povedz, prečo tam nie je, pretože on tam nie je," povedala a hlas sa jej nakoniec zlomil. "Nič tam nebolo len veľa krvi a rozbitého skla. Obaja sú preč, Simon. Jace je preč. . . . "

Zdroj tmisource.com