Recenzia: Ty proti mne (Jenny Downham)

Anotácia: Ak niekto ublíži tvojej sestre a si aspoň trochu chlap, pomstíš sa, však? Keď Mikeyho sestra vyhlási, že ju napadol chlapec, jeho svet sa začne rozsypávať.
Ak tvojho brata obvinia zo závažného zločinu, no tvrdí, že to nespravil, obhájiš ho, či nie? Keď z trestného činu obvinia Ellinho brata, jej svet sa začne rozuzľovať. 
Keď sa Mikey a Ellie zoznámia, zrazia sa dva svety...

Kniha o ťažko skúšanej láske v rôznych podobách: súrodeneckej, rodičovskej, medzi mladými ľuďmi z rozdielnej spoločenskej vrstvy. Čo je silnejšie: láska, alebo pomsta? Ako sa rozhodnúť, keď proti sebe stoja vaši najdrahší?

Môj názor: Jenny Downham, je pre mňa veľkým otáznikom. Prečítala som, Ty proti mne a teraz čítam, Skôr než zomriem a mám problém sa do knihy nerušene začítať a nechať sa unášať dejom aj napriek tomu, že dejovo sú tie knihy neskutočne krásne. Asi ste to celkom dobre nepochopili a ja sa vám ani nečudujem, ale neviem to inak napísať, keď ani sama neviem, čo je to niečo, čo mi tam chýba.

Ale teraz už moc predbieham a vrátim sa na začiatok. :)

Ty proti mne, je silný príbeh lásky dvoch ľudí, ktorí majú medzi sebou jednu z najväčších prekážok aká len  môže byť, ktorá im bráni mať spolu akýkoľvek kladný vzťah a nie to ešte spoločnú lásku. Rodina!

Osud sa s nimi však (ne)milo pohrá a to čo iných rozdeľuje, ich dvoch to spojí.

ON

Byť starší brat dvoch mladších sestier a z toho jedna je v puberte, je samo o sebe náročné, keď žijete v usporiadanej rodine, kde sa o všetko dôležité starajú rodičia. Mikey toto šťastie nemá. Matka je alkoholička a preto prebral prevažnú zodpovednosť za chod domácnosti on sám. Chodí do práce, mladšiu sestru vodí do školy. Už teraz ho ľutujete však? Lenže, on má ešte jednu sestru, a tá mu dá najviac zabrať.

Obvinila jedného chlapca zo znásilnenia a uzavrela sa pred celým svetom. Matka to rieši alkoholom (ako vždy) a opäť to ostáva len na Mikeym.

Ten nemá veľa možností ako jej pomôcť okrem toho, čo už rieši polícia. Ale ako každý brat chrániaci svoju sestru, má len jeden cieľ. Pomstu. Vymlátiť z toho chlapca dušu a aby vypadal tak, že ho ani vlastná mať nespozná. To je predsa najlepší liek na hrdé mužské ego a zničený sestrin život. 

Ale netuší, že na ceste za pomstou, nájde niečo úplne iné než odplatu. Niečo, s čím vôbec nerátal. Lásku.

ONA

Predstavte si, že máte šestnásť, dobre vypadáte, v škole super známky, dobrých rodičov a milujúceho brata, s ktorým si dobre rozumiete a nič vám v živote nechýba. Pekná predstava. Ale nič netrvá večne.

Na to všetko Ellie príde v momente, keď je jej brat obvinený zo znásilnenia a ona je jediný svedok, ktorý ho môže zbaviť viny. Vravíte si žiaden problém? Kto už by nepodržal vlastnú rodinu, však? Čo ak si ale nie ste istý, že je naozaj nevinný? Ellie bratovo obvinenie privedie k hlbokému zamysleniu sa nad seba samou a to v nej vybuchne ako sopka. Uvidí veci, ktoré sa tak dlho snažila prehliadať. Milujúci rodičia zrazu nie sú tak úžasní a ani brata už nespoznáva. K tomuto všetkému spozná chlapca, do ktorého sa okamžite zamiluje a uvedomí si, že jej doterajší život nikdy za nič nestál. Spontánnosť, rebelanstvo a láska už nie sú pre ňu cudzie slová, od kedy spoznala jeho ... Mikeya. 

Už len zo samotnej anotácie mi bolo jasné, že príbeh bude skvelý. Čo by mohlo byť zlé na príbehu, kde sa dvaja milujú a pritom by sa mali nenávidieť? Aj ohlasy na knihu boli výborné, tak som sa do toho pustila.

A teraz prichádza to, čo nedokážem vysvetliť.

Niečo mi tam chýbalo. Neviem, či v tom príbehu, alebo v autorkinom štýle písania. Tým, že je autorka Britka, tá kniha mala celkom iný nádych, než na ktorý som zvyknutá. Dávala dôraz na veci na ktoré netreba a tam, kde by som to chcela viac rozobrať, tam to nedala. 

Miestami som mala problém aj s hlavnými postavami. Ich správanie mi niekedy nesedelo s tým, ako bol ich charakter opísaný. Mala som pocit, že sa autorka celkom netrafila v písaní myšlienok z mužského pohľadu (čo nie až také nepochopiteľné. Predsa, je to žena.) a v prvých kapitolách, ktoré boli písané z pohľadu Ellie som sa nevedela zorientovať, koľko má vlastne rokov. Jej chovanie mi pripomínalo trinásť ročné dievča.

A. TEN.KONIEC! Celú dobu som čakala na krásny záver, kde si pôjdem oči vyplakať a veru že som si aj išla, ale nie z dojemného dôvodu. Bola som v šoku. Autorka to proste len tak usekla štýlom, "domyslite si, ako to bolo ďalej". To ma úplne dostalo.

Som zvedavá či aj iné knihy budú podobne písané, alebo to bol zámer len v tejto knihe. Práve čítam Skôr než zomriem a určite napíšem pár slov aj k nej. Kniha sa mi pozdáva už teraz viac a to som len na začiatku, ale je tam poznať pár spoločných čŕt. Preto som zvedavá aký bude koniec. ;)

Moje hodnotenie: Na GR som dala 4*. Sama tomu nerozumiem. Určite ani vy, ak ste si prečítali celý tento článok. Ale inak to nešlo. Tri mi pripadajú moc málo. Verím tomu, že to čo mne vadilo, veľa ľudom prekážať nebude a knihu si zamiluje. Určite nikoho nechcem od knihy odradiť, pretože je to silný príbeh a stojí za to si ho prečítať.

~MUNKIKI~