apríla 10, 2014

Etiketa & špionáž (Gail Carrigerová)

Anotácia: Naučiť sa správne ukloniť je jedna vec.
Naučiť sa správne ukloniť a zároveň pritom vrhnúť nôž je však niečo celkom iné.
Vitajte v akadémii pre mladé dámy!

Štrnásťročná Sophronia dokáže svoju úbohú mamu poriadne potrápiť. Rozoberanie hodiniek či lezenie po stromoch ju totiž zaujíma oveľa viac než to, ako sa treba náležite správať v spoločnosti – a jej rodina môže iba dúfať, že nikto nikdy neuvidí jej príšernú poklonu. Jej mama zúfalo túži po tom, aby sa z jej dcéry stala pravá dáma. A tak Sophroniu zapíše do Prípravnej akadémie mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov.
Sophronia čoskoro príde na to, že jej mama ani zďaleka netuší, kam to vlastne svoju dcéru poslala. V škole mademoiselle Geraldine sa totiž mladé dámy pripravujú... na všetko. Okrem tanca, obliekania a etikety si osvojujú aj základy špionáže a učia sa, ako rozptýliť pozornosť protivníka alebo ho dokonca zniesť zo sveta – samozrejme, vo všetkom uplatňujú iba najzdvorilejšie spôsoby. 
Sophroniu a jej kamarátov čaká strhujúci prvý rok na novej škole.


Zaujímavá a veľmi zvláštna kniha. Na môj vkus bola možno trochu detská, ale to je môj osobný problém a nič to nemení na tom, že spracovaná bola dobre. Preto sa pri písaní článku pokúsim odosobniť a byť čo najviac objektívna.

Na knihu som sa tešila, pretože je to steampunk a veľa kníh tohto druhu som nečítala. 
Spojenie mechanických strojov a 19. storočia je veľmi osviežujúce. Perfektne to dopĺňa atmosféru  a obohacuje dej.

Začiatok čítania som mala trocha chaotický. Dlho som sa dostávala do štýlu akým bola kniha písaná. Stále sa mi plietlo, kto čo povedal a kto si čo myslí. Najviac mi aj tak dali zabrať mená postáv. Tie boli šialené. Viem, že keby ich chcem vysloviť nahlas, sa mi to nepodarí a určite si za pár dní nespomeniem ani na jedno, ale k tejto knihe to pasovalo dokonale. Iné (normálne) mená by sa mi tam vôbec nehodili, keďže celá kniha bola crazy.

Od prvej kapitoly až po poslednú sa tam niečo dialo. Nie takým tým štýlom, že vám to berie dych a nedovolí vám to odložiť knihu, ale tým štýlom, že sa ani chvíľu nenudíte a stále vás niečím dokáže dej upútať. Či už to je strojmi od výmyslu sveta, veľmi netradičným vyučovaním, alebo riešením záhad. 
Veď uznajte, koho už by len nezaujímalo ako odohnať vlkolaka vejárom a kedy je najvhodnejší čas omdlieť, či ktorý jed je najúčinnejší na zabitie svojho prvého manžela? Bez týchto informácií nemôže predsa žiadna mladá dáma existovať.Otráviť niekoho je dovolené, ale ak sa neviete správne ukloniť, je to neodpustiteľné.

Hlavnou témou príbehu bolo, že sa hlavná hrdinka Sophronia snaží s pomocou priateľov vyriešiť záhadu tajného predmetu, ktorý každý chce dostať a len jedna osoba vie, kde je.
Bavilo ma zisťovať spolu s nimi o aký predmet ide a ako ho získať. V niektorých situáciach sa mi Sophronia zdala až príliš bystrá a niekedy zas príliš naivná, čo mi k jej veku sedelo omnoho viac.
V príbehu bolo celkom dosť postáv, ale každá tam zohrala svoju úlohu a niečo do príbehu priniesla. Všetky boli jedinečné a hlavne sa mi nezlievali do jednej. Iba jedna postava sa mi nezdala a vôbec som jej význam nepochopila. Riaditeľka školy, mademoiselle Geraldine, ako by tam ani nepatrila. Dúfam, že v pokračovaní sa o nej dozvieme niečo viac.
Ak by som mala vybrať jednu postavu, ktorá mi naopak utkvela v pamäti, bol to kapitán Nail, ktorý sa tam často nevyskytoval, ale niečim ma zaujal. Bola by som rada, ak by v pokračovaní dostal viac priestoru.

Sophronia mala myslím len štrnásť rokov, preto sa dalo čakať, že žiadne milostné príbehy sa tu nebudú konať. Boli tam jemné náznaky flirtovania, ale to je asi tak všetko. Myslím, že príbeh bol dostatočne rozmanitý, že milostná zápletka v tomto prípade ani nebola potrebná, ale do budúcna by bolo fajn, ak by sa tam niečo vyvinulo, pretože sú tam celkom zaujímavé typy, ktoré by mi mohli zamiešať karty. Neviem, čo je na tom pravdy, ale už sa ku mne dostali nejaké reči, že v pokračovaní by sa mal objaviť dokonca ľúbostný trojuholník. Ja len dúfam, že to bude medzi tými troma čo si myslím. Ale nechajme sa prekvapiť, čo na tom bude pravdy.

Zhrnula by som to asi následovne. Ak by som mala o pár rokov menej, určite by som bola z knihy nadšená. Spojenie vtipného a zaujímavého deja so svojským humorom, vytvorilo jeden zaujímavý celok. Všetko fungovalo ako malo. Myslím, že kniha zaujme každého, nezávislé na veku, ale každého inak. Mladšie ročníky to určite dokáže strhnúť, ale mne tam stále niečo chýbalo. Čítanie ma bavilo, bolo to príjemné odreagovanie, ale ... 

Keď sa na to pozriem objektívne a posudzujem kvalitu knihy, odporúčam prečítať, bolo to dobré. Dala by som knihe 4,5*. Ak máte radi tento funny štýl, bez nejakej vážnejšie problematiky, choďte do toho. 
Ak vás zaujíma môj subjektívny názor, tak nemôžem dať viac ako 3*. Všetko bolo ok, len to bolo pre mňa trošku detské :( Čo už...už nie som najmladšia a strašne často na to viem zabudnúť.

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media



2 komentáre:

  1. Na túto knihu sa strašne teším, tak dúfam, že ma nesklame lebo tešila som sa aj na Paniku a zatiaľ to nie je žiadna sláva :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Paniku teraz čítam, síce som len na začiatku, ale celkom mi to sadlo a zatiaľ ma to baví. Sa mi páči ten nápad s tou hrou. Hádam to bude ešte zaujímavé. ;)

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...