Autorka knihu napísala, ale než sa dostala na pulty obchodov, muselo sa jej ujať vydavateľstvo. A nie len tak nejaké, ale Slovart. Ten všetci dobre poznáme a vieme, že čo to do kvality kníh, môžeme sa na nich vždy spoľahnúť.
Som jedna z tých, čo slovenskú tvorbu veľmi nečítajú. A to je chyba, ja viem. Nie, že by som nechcela, len sa mi v tej záplave zahraničných publikácií s lepšou propagáciou, akosi stratia z radaru. Slovart rozhodne nenechal nič na náhodu a postaral sa o dobrú reklamu. Kniha na nás striehla na každom rohu. Vyhnúť sa jej bolo takmer nemožné. Po zverejnení krásnej obálky bolo rozhodnuté. Adaptáciu si musím prečítať.
Pred čítaním som mala zmiešane pocity a trochu obavu. Nemala som problém s tým, že je to od slovenskej autorky. Ak je príbeh dobrý, nezáleží či je americký, nemecký, alebo maďarský autor. Obávala som sa iného. Od Mirky Varáčkovej som už mala možnosť čítať jednu knihu a veľmi mi nesadla. Adaptácia je však z úplne iného súdku ako tá, ktorú som čítala, a tak som to riskla. Neľutujem, že som tak urobila.
Dystopické príbehy mám rada. Vždy nové a iné alternatívy sveta budúcnosti. Vymyslieť katastrofický scenár nie je až také ťažké, ale vymyslieť k nemu príbeh a dotiahnuť detaily, to už je výzva. V tomto prípade sa to určite podarilo.
Kniha je rozdelená na tri časti.
Prvá časť ma zaujala asi najviac. Myslím, že je to dobre, lebo ak ma nechytí začiatok, zvyšok to väčšinou nezachráni. Hlavnou postavou a rozprávačom príbehu je mladé dievča Zoya. Našťastie nie až tak mladé, lebo má 18 rokov. Zachraňovanie sveta mladistvými som mohla ihneď vylúčiť. A máme prvé pozitívum.
Zoya je obyčajné dievča, ktoré prišlo o všetko a zostalo úplne samé. Mala iba mapu a jasný cieľ. Čo ju tam čaká, však nevedela.
Po ceste natrafila na Simona s rodinou, ktorý jej zachránil život.A to je ďalšie pozitívum. Nestala sa z nej z ničoho-nič amazonka, ktorá vie ako prežiť za každých okolností. Nevedela bojovať, s hľadaním potravy mala tiež ťažkosti a robila mnoho chýb.
Ďalšie pozitívum, ktoré som ocenila hneď od začiatku, bolo prirodzenosť a stručnosť. Prirodzenosť v tom zmysle, že dialógy a správanie postáv zodpovedalo prostrediu a situácií. Zoya bola nedôverčivá, protivná a uzavretá. Starala sa hlavne sama o seba. Asi by som sa na jej mieste nechovala inak. Simon nebol iný. Možno trochu prístupnejší, ale to len preto, že neostal úplne sám a mal pre koho bojovať.
Čo si ma získalo úplne najviac je, že sa nebáli použiť vulgarizmy a baviť sa o veciach (sex), ktoré sú v iných knihách tabu.
Keď sa niečo poserie, tiež to neventilujem slovami ako do šľaka, ale poriadne schuti to dám von. Už len, keď to počujem v akčných filmoch, či iných podobných knihách, ide ma poraziť. Simon so Zoyou mali rozhodne čo ventilovať. Nebola to prechádzka ružovou záhradou, kde by si mali šepkať vyznania do uška.
Dostávame sa k ďalšiemu bodu. Zoya, Simon a ich vzťah. Tak sa neznášali, až mi bolo jasné, že to neostane len tak. Ich vzťah sa vyvíjal celý čas a ešte ani na konci to nebolo stopercentné. Žiadna láska na prvý pohľad, kde už na dvadsiatej strane sú ochotní jeden pre druhého umrieť.
Druhá časť bola pomalšia. Boli tam hluché miesta, ktoré ma nebavili a často sa opakovali. Zrejme to malo znázorniť ubiehajúci čas a stereotyp, ale aj tak. Nato, že druhá časť bola najdlhšia, nemám k nej veľa čo povedať.
Zato tretia časť, sa ukázala v plnej sile. Nastali zvraty. Pekné, ale aj smutné, no hlavne prevratné. Veľký prevrat na konci nebol až taký veľký, ako by sa mi žiadal. Riešilo sa to väčšinu knihy a prebehlo to pomerne rýchlo a jednoducho na môj vkus.
Zhrnutie:
Pre mňa určite prekvapenie. Som rada, že som si Adaptáciu prečítala. Malo to svoje chybičky, ale nič, čo by sa nedalo odpustiť. Trochu ubrať z druhej časti a radšej sa pohrať zo záverom, by bolo prínosom. Viem si predstaviť, vyťažiť z príbehu ešte niečo viac, ale to by už asi nevošlo do jednej
A na koniec, malý nepodstatný detail. Nebolo v príbehu ani raz spomenuté odkiaľ postavy pochádzajú, iba naznačené kam idú. To je v poriadku. Ale neviem, z akého dôvodu som mala stále potrebu riešiť, ako je možné, že všetci rozprávajú jednou rečou, keď bolo zjavné, že cestujú cez veľa krajín. :)
Za knihu a pekné venovanie ďakujem Miroslave Varáčkovej, ktorá bola taká milá a jeden výtlačok mi poslala. Ďakujem a dúfam, že sa dočkáme ešte veľa takýchto kníh.
Ak Adaptáciu ešte nemáte doma, môžete si ju kúpiť TU.
Anotácia: Dystopická verzia budúcnosti v najnovšom románe Miroslavy Varáčkovej Adaptácia, má až odstrašujúco blízko k realite, ktorá nám môže zaklopať na dvere už zajtra.
Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi.
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet - bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...
Desiata jubilejná kniha Miroslavy Varáčkovej, jednej z najúspešnejších a najčítanejších slovenských autoriek pre mladých, opäť hľadí do postapokalyptickej budúcnosti. Jej prvá dystópia Prežila som svet patrí dodnes medzi čitateľmi najobľúbenejší a zároveň jej najlepšie hodnotený román.
Ak som vás nepresvedčila ja, možno vás navnadí táto krátka ukážka z knihy:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára