Hlášky z Bloodlines

Tak konečne som sa s tým dotrápila a chcem sa s vami podeliť o hlášky, väčšinou z Adrianových úst, z ktorých ma pri čítaní prehýbalo v páse....

Upozorňujem tých z vás, ktorí ste to ešte nečítali, že príspevok obsahuje spoilery!!!

Sydney a Keith došli k dverám. Adrian otvoril a prešiel ich pohľadom. „Prišli ste mi vykladať o viere, alebo mi budete chcieť niečo predať?“

„Už na vás čakajú. Bežte ďalej.“  Naklonil sa ku Keithovmu uchu a zlomyseľne zašepkal: „Pokiaľ sa odvážiš.“ Poklepal Keitha po ramene a zachechtal „muhahaha“ ako nejaký netvor z hororu. 

   

Jill: „Chcela by som, aby si išiel s nami."
Adrian: „Nie, nechcela. Ostatní  sa možno zvládnu hrať na školu, ale mňa by vyrazili hneď prvý deň. Tu určite nikoho neskazím..., jedine tak Clarenca, až s ním preskúmam jeho bar.“    

Adrian: „Aha, to si ty!“

Sydney: „Čakal si niekoho iného? Nechcem ťa zdržovať od davu fanúšikov, čo ti búchajú na dvere.“

Adrian: „Človeka môže hriať nádej. Nie je úplne nemožné, že  sa pred domom rozbije auto, plné sporo odetých báb, ktoré budú potrebovať moju pomoc.“

„Nemôžeme sa vrátiť k téme o Morojkách v L.A.? Nemôžeš ma nasmerovať k nejakým, čo sú...povedzme slobodomyseľnejšie?“                                                                                                  

„Všetci chlapi myslia to isté, keď vravia, že by tú ženu ´radi poznali bližšie´. Ty si dobre vychovaná, mladá dáma, takže chápem, prečo si moc nevinná na to, aby si to pochopila. Ešte že máš mňa, aby som ti to preložil.“                                                                                                                                  

Keith: „Mne tiež, prosím.“

Sydney: „Vážne?! Nevedela som, že piješ.“

Keith: „Mám dvadsaťjeden.“

Adrian: „Myslím, že Sageovej sa to netýka. Mám za to, že alchymisti sa vyhýbajú alkoholu rovnako ako základným farbám.“

Adrian: „ Povedz mi Sageová, prečo niekto postaví dom pri pláži, keď z balkónu nie je výhľad na vodu? Máme výhľad na kopce. Alebo na susedov, keby niektorý z nich začal robiť niečo zaujímavé. Táto stavba mi pripadá úplne zbytočná.“

Sydney: „Som moc rada, že si sa so mnou podelil o tvoj cenný názor. Určite sa o tom nezabudnem zmieniť, keď budem písať sťažnosť na mestské zastupiteľstvo ohľadne nedostačujúceho výhľadu na oceán.“

Adrian: „Musíš ma odtiaľ dostať. Od Clarenca. Je fajn chlap, ale ja sa zbláznim, keď tam ostanem.“

Sydney: „Čo sa bude výrazne líšiť od tvojho vynikajúceho správania, keď si niekde inde?“

Sydney: „Adrian, prepáč.“

Adrian: „Zabudni na to. Ty nevieš, aké to je, niekoho takto milovať. A aké to je, keď ti tvoju lásku hodí naspäť do ksichtu...“

Mika: „Teraz už vidím nejakú rodinnú podobu. Už som si začínal myslieť, či nie je Jill adoptovaná, ale vy dvaja ste si dosť podobní.“

Adrian: „Hej, vypadáme rovnako ako náš poštár v Severnej Dakote.“

Eddie: „ Tipujem, že celý ten zážitok s vyzdvihnutím Adriana musel byť zaujímavý.“

Sydney: „Mohlo to byť aj horšie. Aspoň bol oblečený, keď som prišla. A boli tam s ním len dve Morojky. Nevtrhla dom do domu plného vampýrok.“

Eddie: „V tom prípade by bolo oveľa ťažšie odtiaľ Adriana dostať.“

Eddie: „Nemôžeš si , ja neviem, nájsť nejaký koníček?“

Adrian: „Mojím koníčkom je byť okúzľujúci.“

Eddie: „Môžeš si nájsť prácu, to by vyriešilo oba tvoje problémy. Zarobíš si peniaze a budeš medzi ľuďmi.“

Adrian: „Bacha, Castile. V tejto rodine môže byť len jeden komik.“

Sydeny: „Môžem ti pomôcť.“

Adrian: „Ako? Budeš za mňa pracovať a dávať mi svoju výplatu? Pretože to by mi fakt bodlo.“

Tatér: „Viem nakresliť všetko, čo by si chcel.“

Adrian: „Vážne? A viete kostlivca, ako ide na motorke, z ktorej šľahajú plamene? A chcem, aby ten kostlivec mal pirátsky klobúk a papagája na ramene. Papagája – kostlivca. Alebo papagája – nindžu.“

Tatér: „To je tá najtrápnejšia vec, akú som kedy počul.“

Adrian: „Dámy budú hovoriť niečo iné.“

Adrian: „Tak čo máme v pláne? Fakt si myslím, že ´predseda Ivaškov´ znie skvele.“

Sydney: „Na zadnom sedadle je zložka so zoznamom miest, kam pôjdeme – predseda-.“

Adrian:  „Spýtala sa ma, v čom som najsilnejší. Povedal som, že viem vychádzať s ľuďmi. Potom sa ma opýtala na moje slabé stránky. A ja som jej na to odpovedal: -Odkiaľ  by som mal začať? – Keď som prišiel k štvrtej položke, povedala mi, že môžem odísť.

Sydney: „Máš odpovedať niečo ako – som príliš oddaný svojej práci -  alebo – som perfekcionista - .“

Adrian: „To sú kecy. Kto by povedal niečo také?“

Sydney: „Ľudia, čo nakoniec dostanú prácu.“

Sydney: „Ako si mohol pokaziť aj toto?!“

Adrian: „Keď som tam prišiel, povedali mi, že šéf akurát telefonuje a príde za pár minút. Tak som si sadol a objednal si niečo napitie.“

Sydney: „Čo si si objednal?“

Adrian: „Martini.“

Sydey: „Ty si si objednal Martini pred pracovným pohovorom?“

Adrian: „Je to bar, Sageová. Myslel som si, že to vezmú v pohode.“

Sydey: „Stále ju miluješ, Rose?“

Adrian: „Áno. Nie. Je to ťažké, prekonať vzťah k niekomu takému. Mala na mňa ohromný vplyv, ako v dobrom, tak v zlom. To sa ťažko prekonáva. Snažím sa na ňu moc nemyslieť, v rozmedziach lásky a nenávisti. Hlavne sa snažím nejako sa dostať v živote ďalej.“

 „Samozrejme, že nám  nedávajú toľko úloh, Sageová. Ale chcem mať istotu, že prvú úlohu zvládnem. Chce to veľa pokusov, než sa dostaneš k dokonalosti. Teda, až na mojich rodičov, tým sa podarilo hneď na prvý raz.“

Adrian: „Prečo si si vybrala za partnera mňa?“

Sydney: „Vylučovacou metódou. Navyše, už viem, že ty nemáš morálne zábrany, čo sa týka vlámania.“

Adrian: „To je tá najkrajšia vec, ktorú mi niekto povedal.“

Sydey: „Prosím, nepokaz jej to! Môžeš aspoň jeden večer predstierať, že sú na svete aj iní ľudia okrem  teba?“

Adrian: „Nepokaziť jej to? Ako to krucinál môžeš povedať? Ty vieš, čo som pre ňu urobil! Urobil som pre ňu všetko! Vzdal som sa kvôli nej všetkého!“

Lee: „Daj si dole kravatu.“

Adrian: „ No to som rád, že necháme konečne tie formálnosti. Opatrne s ňou, je hodvábna.“

Sydney: „Ako si sa sem vlastne dostal?“

Adrian: „Tak isto ako sa teraz dostávam všade, autobusom.“

Sydney: „Prečo?“

Adrian: „Pretože nemám auto.“

Adrian: „Nehovorila si, že Lee chcel zabiť Keitha, aby získal krv alchymistu?“

Sydney: „Áno...ale Keith včas odišiel.“

Adrian: „No vidíš. Dokonca aj psychopat chápe tvoju cenu, a tak chce radšej zabiť niekoho iného.“

Sydney: „Cítim farbu a ... počkaj...Je to borovica?“

Adrian: „Priamo do čierneho. Čistiaci prípravok s vôňou borovice. Upratal som tu. Týmito rukami. Rukami, čo nerobia manuálnu prácu. Vytrel som podlahu a umyl som linku. Dokonca som si pri tom aj kľakol.“

Sydney: „Ty si umyl podlahu aj linku borovicovým prípravkom?“

Adrian: „Ďakujem ti za to, že si to so mnou nevzdala, aj keď som sa choval ako idiot. A tiež za to, že si mi zachránila život.“

Sydney: „Môžeš byť pokojný, bolo to zo sebeckých dôvodov. Nemáš ani poňatia, aké je hrozné papierovanie, keď zomrie Moroj.“

„Nikomu to nehovor, ale prospelo mi, že som sa dostal z dvora. Počasie tu nestojí za nič, ale Palm Springs mi prospieva. Mesto, všetky divy, čo sú v ňom. Vy ľudia, štúdium umenia. Borovicový čistič.“

Angeline: „Vypadáš moc pekne na to, aby si k niečomu bol.“

Adrian: „Pravdivejšie  slová ešte nikdy  nikto  nevyslovil.“