Hlášky z Mechanickej princeznej

Po dlhej dobe je tu opäť nová várka vtipných hlášok. Ako inak, aj teraz ide o knihu od skvelej autorky Cassandry Clare - Mechanická princezná.

Snažila som sa vypísať všetky, ale môže sa stať, že mi niečo uniklo. Ak vám tam bude niečo chýbať, prosím, napíšte to do komentu a ja to tam pridám. Niektoré hlášky som trocha upravila tak, aby to nebolo moc dlhé, alebo kde sa dal vyhodiť spoiler, tak som ho vynechala, ale nie všade sa to dalo.

Keď už sme pri tých spoileroch...

ČÍTAŤ NA VLASTNÉ RIZIKO! V ČLÁNKU SA NACHÁDZAJÚ SPOILERY!!! Neodporúčam čítať tým, čo knihu nečítali.

Gabriel:
"Nie som idiot!"
"To ešte neznamená, že si inteligentný," zamrmlal Will.

"Podľa mňa nedokážeš bojovať, lebo máš na sebe svadobné šaty," odvetil. " V takých by nevedel bojovať ani Will."
"Možno nie," zapojil sa do rozhovoru Will, ktorý mal uši ako netopier. "Ale bola by zo mňa očarujúca nevesta."

"Dvanásť metrov dlhý červ? Predstav si, akú rybu by sme naň chytili."
Jemovi myklo kútikmi úst. "To nie je smiešne."
"Trocha áno."
"Nemôžeš tu situáciu zľahčiť na vtipy o červoch, Will. Zhovárame sa predsa o Gideonovom a Gabrielovom otcovi."
"Nezhovárame sa o ňom. Naháňame ho v záhrade s okrasnými sochami, lebo sa premenil na červa."
"Na démonského červa," opravil ho Jem a opatrne nakukol za živý plot. "Na obrovského hada. Nahrávam tvojim nevhodným žartom?"

"Pri Anjelovi! Práve rozdrvil Sofokla!" vyhŕkol Will, keď červ zmizol za veľkou budovou pripomínajúcou grécky chrám.
"Vari si dnes už nikto neváži klasikov?"

"Povedal som, že keby som mohol, vzal by som si ťa už zajtra."
Tessa naoko povýšenecky pohodila hlavou. "Zajtra mi to nevyhovuje, pane."
"Už máš na sebe vhodné šaty," usmial sa.
Sklopila zrak na zničenú zlatú róbu. "Keby som sa vydávala na bitúnku... No čo už," vzdychla si. "Aj tak sa mi veľmi nepáčili. Boli priveľmi vyčačkané."

"Dnes som v záchvate kašľa spadol na zem a ofŕkal celé sídlo Lightwoodovcov."
"Aspoň to tam vyzerá lepšie," prerušila ho.

"Podľa mňa sa to ráta za kladenie odporu," povedal Will. "Narážam na to, že zožral svojho zaťa. No na druhej strane, každá rodina sa občas rozháda."

"Bol v poslednom štádiu kiahní ! Zbláznil sa a premenil sa na červa!"
"Možno sa najskôr premenil, až potom zbláznil," dodal diplomaticky Will. " Poradím si nemôžeme byť celkom istý."

Charlotte klesla na stoličku a privrela oči. "Will, celú noc som nespala, lebo som prepisovala najdôležitejšie časti. Väčšinou to boli..."
"Nezmysli?" dopovedal Jem.
"Pornografia?" prehodil Will v tej istej chvíli. "Mohlo by to byť oboje. už ste počuli o pornografických nezmysloch?"

"Som si istý, že sa pred tebou pretvaruje, Charlotte. Vzlyká, trhá si šaty..."
"No ak si trhá svoje šaty," ozval sa Jem a veľavýznamne sa usmial na svojho parabataia. "Vieš ako Jessamine zbožňuje svoje oblečenie."

"Čo tu robíte?" vyštekol.
Toľko k prímeriu, ktoré trvalo od včerajšej noci. "Trénujem" odvetila Cecily. "Sám si vravel, že bez tréningu sa nikdy nezlepším."
"Nie ty. Gabriel Lajtčerv." Will mykol bradou na chlapca.
"Prepáč, Lightwood."

"Ak máme bývať pod jednou strechou, Herondale, mali by sme sa k sebe správať srdečnejšie. Súhlasíš?"
"Kým je pre mňa naďalej rovnako jednoduché zlomiť ti ruku ako pozrieť na teba, nebudem s tým súhlasiť."

Tessa rýchlo pozrela na Willa, no ten prešiel krížom cez salón a ako vždy sa oprel o rímsu kozuba. Cecily nevedela určiť, či to robí, lebo je mu stále zima, alebo si namýšľa, že v žiare plameňov vyzerá očarujúco.

"A podľa mňa Mortmain nerátal s tým, že s vami budú aj bratia Lightwoodovci, a tak podcenil počet strojov. Inak by ste boli všetci mŕtvi."
"Kašľať na Lightwoodovcov," zamrmlal Will. "Podľa mňa podcenil Bridget. Pustila sa do nich, akoby krájala novoročného moriaka."

"Som dramatický," odvetil Will. "Keby som nebol Tieňolovec, čakala by ma budúcnosť herca. Nepochybujem, že by ma vychvaľovali do nebies."

"Špinavé drogy a ešte špinavšie klamstvá," zatiahol. "To znie vážne nehygienicky. Povedzte mi jedno - je pravda, že sa vlkolaci namiesto kúpania raz do roka olížu? Alebo lížete jeden druhého? Také čosi sa mi dostalo do uší."

Magnus Bane.
"Mali by ste vstávať," povedal im. "O chvíľu vás všetci prídu zachrániť. Tipujem, že chcete byť oblečení, keď dorazia." Pokrčil plecami. "Teda, ja by som chcel byť oblečený, no o mne je známe, že som pozoruhodne hanblivý."

"Chytajte." Bosorák im hodil kožený vak k nohám. "Priniesol som vám výstroj. Došlo mi, že budete potrebovať šaty, ale netušil som, že až tak zúfalo."

"Páči sa mi tvoja palička," poznamenal.
"Je to palica." Jem sa zahnal a odrazil útok ďalšieho automatona. "Vyrobili ju Železné sestry iba pre Mĺkvych bratov."
Will sa vrhol vpred a hladko podrezal hrdlo ďalšiemu tvorovi. Odpadnutá hlava sa kotúľala po zemi, z hrdla netvora sa vyvalila zmes oleja a pary. "Každý dokáže naostriť paličku."
"Je to palica," zopakoval Jem a kútikom oka zazrel Willov letmý úsmev.

"Zabil by som každého, kto by to skúsil."
"Nebolo by to prvý raz, čo si na Vianoce vyrobil nejaký škandál."
"Tuším máš pravdu. Okolo Vianoc som si dal vytetovať aj toho waleského draka."

"Pán Rochester Jane Eyrovej nikdy nedvoril," poznamenala Tessa.
"Nie. Prezliekol sa za ženu a na smrť ju vystrašil. To odo mňa chceš?"
"Bola by z teba hrozne škaredá ženská."
"To nie je pravda. Bol by som očarujúci."

Will pozrel na sestru, ktorá nebadane prikývla, vystrel plecia a zaklopal. Ozval sa dunivý zvuk, ktorý sa rozľahol po celom údolí. Will tlmene zanadával. 
Tessa ho jemne pohladkala po zápästí. "Buď odvážny," povedala. "Nie je to predsa kačka."

Slúžka otvorila dvere:
"Slečna Cecily," hlesla. Uprela zrak na Willa, pritisla si ruku na ústa, zvrtla sa na päte a vbehla do domu.
"Božemôj," zastonala Tessa.
"Takto vplývam na ženy," poznamenal Will. "Asi som ťa mal varovať, skôr ako si súhlasila so svadbou."
"Ešte si to môžem rozmyslieť," prehodila sladko Tessa.
"Neopováž sa ..."

Cecily so slzami v očiach spomínala na svoju svadbu, na ktorej Will predniesol krásnu reč, v ktorej vychválil ženícha a nakoniec dodal: "Božemôj, myslel som si, že si berie Gideona. Všetko beriem späť."

Niečo na pobavenie :D

Sľubovala som vám hlášky z 3. knihy zo série Hex Hall a tu ich máte. Nie sú určite všetky, lebo to by bolo nemožné a strašne zdĺhavé, ale snažila som sa vyberať tie naj a hlavne, aby neboli moc spoilerové. Tak dúfam, že sa zabavíte a vychutnáte si to ako ja.
Samozrejme tí, čo nečítali ani jeden diel z tejto série, čítať len na vlastné nebezpečie!

„Vypi to, neboj sa, pomôže ti to.“

„Tím, že ma to zabije? Jasné, hlava by ma nebolela, ale určite to má poriadne vedľajšie účinky.

„Nenávidíš ma za to?“

„To vieš, že nie. Teda, nadšená nie som. A vyhradzujem si právo na neskoršie záchvaty úzkosti. A úprimne, mami, teraz  som tak rada, že ťa vidím, že by mi bolo fuk, keby si bola ninja, ktorého poslali z budúcnosti zničiť dúhy a mačiatka.

„Vy máte kúzelné zrkadlo? To si mi mala povedať skôr,“ obrátila som sa k Izzy. „Je to o mnoho lepšie ako ostnaté drôty a bunkre. „

...technicky vzaté sú moja rodina. Z jednej strany démoni, z druhej lovci Prodigia. Nie je divu, že som tak vyšinutá.

„Tak ako si mám hovoriť?“

„Môžeš si hovoriť ako chceš.“

„Tak dobre. Princezná Sophie Skvelá.“

„Bastard, bastrad  v zrkadle, zložku o Hex Hall nájdem kde?“

„Vieš, dokážem vidieť viac než len budúcnosť a minulosť,“ ozval sa Torin.

„Vážne?“ listovala som papiere v doskách. „Vidíš aj prítomnosť? Pretože to ja tiež. Napríklad teraz vidím, že som v rozhádzanej izbe s totálnym mamľasom.“

To, čomu Brannickové  hovorili „stany“, boli vlastne skoro chaty.

„Páni, vypadajú ako by stan a chata mali deti. Stachata.“

„Ehm... Mercerová? Nevidel som ťa skoro mesiac.  Čakal som niečo akoˇ Ach Cross, moje životná láska, zmysel môjho života, toľko som túžila...ˇ

„Prepáč!“ zamával priesvitnými rukami. „Myslel som, že ti bude jasné že nie som duch, keď hovorím. Nechcel som ťa vyľakať, ale nie som mŕtvy! Môžeš do mňa prestať mlátiť?“

Zarazila som sa. „Ty to cítiš?“

„Nie, ale aj tak je nepríjemné, keď sa mi tvoja päsť rúti k tvári.“

„Mohli by sme ísť k Lough Bealach,“ navrhla Aislinn.

„To je nejaké miesto, alebo sa dusíš?“ opýtala som sa a Aislinn ma spražila pohľadom.

„Vyspím sa v lietadle. Stojím proti armáde démonov, neviem ako vás, ale mňa to desí ešte viac než čistenie zubných kanálikov a škola v sobotu dohromady.“

„Moje ružová Jenna,“ vzlykala som. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že vidím upíra.“

Pritisla sa ku mne. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že ma má v rukách démon.“

...všimla som si, že jej okolo krku visí nový kameň krvi, väčší a zdobenejší než ten predchádzajúci. „Áno, nový model,“ vysvetlovala. „Dostala som ho od Byrona. Prisahal, že je absolútne nerozbitný.“

Zdvihla som obočie. „Tiež je absolútne nevkusný, ale ak ťa ochráni, budiš.“

„Dôležitejšie teraz je prečo sme späť na Hex Hall?“

Jenna sa rozhliadla. „Niečo mi vraví, že to nebude kvôli triednemu zrazu.“

„Tiež ťa sem priviedlo to divné kúzelné tornádo?“

„Nie, priletela som sem ako netopier. Nová vec , ktorú som sa naučila od Byrona.“

„Haha,“ buchla som ju po ruke.

Usmiala sa. „Hej, tiež tornádo.

„Tiež ťa zalialo zlaté svetlo a pritiahlo ťa sem?“ pýtala som sa Archera.

„Hmm? Hej, hej, zlaté svetlo, a potom som si pripadal, ako by zo mňa niekto skladal orgiami. A potom bum, späť na Hex Hall.“

„Zhodneme sa všetci na tom, že toto je zatiaľ najväčší prúser, v akom sme sa kedy ocitli?“

„Súhlasím,“ pritakali obaja zároveň.

„Paráda. A má niekto z vás tušenie, čo s tým?“

„No, kúzla použiť nemôžeme,“ začal Archer.

„A keď skúsime utiecť, zožerie nás hmla,“ dodala Jenna.

„Takže nikto nemá žiaden plán?“

Jenna sa zaškerila. „Iný než sa schúli do klbka?“

„Hej, práve ma napadlo, že by som si vliezol oblečený do sprchy a plakal v kúte,“ pridal sa Archer.

„Super. Takže sa najprv všetci zrútime, a potom vymyslíme, ako sa odtiaľto dostať.“

„Hneď tam budem. Len sa tu chcem porozhliadať.“

„Prečo, chceš byť ešte deprimovanejšia?“

„Poznáš ma. Rada si sypem soľ do rán.“

„Tak dobre, bež sliediť.“

„Všetci tu ste za nesmierne dôležitým účelom.“

„Nebude to nič dobrého, čo?“ zašepkala Jenna.

„Možno je tým špeciálnym účelom ochutnávanie koláčikov,“ navrhla som. „Alebo budeme pásť jednorožce? To znie pravdepodobne, nie?“

Jenna sa na mňa zadívala. „Ty máš vážne strach, však?“

„Tak teraz vieme, čo plánujú,“ povedala Jenna. „A čo podnikneme my?“

„Zabránime tomu, všetkých zachránime a potom zmizneme z tohto ostrova. Potom by sme mohli usporiadať večierok. Oslávime, akí sme úžasní.“

„To znie dobre,“ drgol do mňa Archer ramenom.

„A máš poňatie, ako to urobíme?“

„Nie.“

„No tak, Mercerová. Ty, ja, pivnica. Ako by to mohlo dopadnúť zle?“

„Jéééé, ja som tvoje dievča?“

„Snažili sme sa navzájom zabiť, bojovali sme s ghúlmi a celkom dosť sme sa bozkávali. Stavím sa, že v niektorých kultúrach by sme už boli manželia.“

„Čo je?“

„Pozri sa na tie magické krámy.“

„Aha, to som mal robiť? Pretože ja si tu celú tú dobu kreslím do prachu srdiečka s našimi menami..“

„Moc vtipné.“

„Vieš, ostáva nám tu ešte aspoň pol hodina. Bola by škoda ten čas premárniť.“

„Na to zabudni, kámo.  S pivnicami, mlynmi a podzemím som skončila. Buď zámok, alebo nič.“

„A musí to byť naozajstný zámok, alebo by ti stačil taký ten nafukovací hrad?“

 

„To je...“

„Hej, krv,“ prikývla som.

„Strašidelné.“

„Chcela som povedať nechutné, ale strašidelné to je tiež.“

„V každom rohu je krv,“ zavolal Archer.

„Aspoň myslím, že je to krv. Na rozdiel od niektorých ľudí necítim potrebu do toho strkať prsty.“

„Mercerová?“ ozval sa nado mnou Archer. „Si v poriadku?“

„Hej, v pohode. Prečo sa pýtaš?“

„Pretože lapáš po dychu.“

„Podľa mojej skúsenosti nič dobré nežiari.“

„To nie je pravda. Plno skvelých vecí žiari. Napríklad svietiace tyčinky. Alebo trička, čo svietia v tme...“

„Elodie, keby som s tebou chcel hovoriť urobil by som seansu. Ale teraz chcem hovoriť so Sophiou, tak zmizni.“

„Všetkému sa vysmievaš. Všetko je pre teba len hra. Životné dielo môjho otca, záchrana našej rasy..“

„Poslaním vášho otca bolo zotročiť niekoľko puberťákov? Nie je divu, že ste sa vy dve tak podarili.“

„To nosíte každý deň podkolienky?“ zaškerila sa Izzy.

„Už to samo o sebe je dostatočný dôvod zrovnať to tam so zemou.“

„Len počkaj, keď tam budeme! To zistíš, aké utrpenie je mať vlnené oblečenie v horúčave. Budeš chcieť  potopiť celý ostrov.“

„Nie je to tak hrozné,“ prehodil Cal a Jenna vyprskla smiechom.

„Hej, to vraví chalan, ktorý nosí v auguste flanelové košele.“

„Ehm, haló? Upírka by si tiež zaslúžila trochu srandy.“

Archer na ňu žmurkol. „Vieš čo? Až sa vrátime z Karibiku, môže s tebou Sophie ísť do Transylvánie. Čo na to hovoríš?

Niektoré hlášky som musela upraviť, aby som nespoilerovala.

Hlášky z Clockwork Prince

POZOR: Hlášky obsahujú spoilery! Čítať len na vlastné nebezpečie ;)

Will, vypadal, ako keby bol pripravený všetkých šepkajúcich umlčať drsnou spravodlivosťou, ale Jem pevne držal zadnú stranu jeho parabataiského kabátu. Byť Jemom, napadlo Tessu, muselo byť rovnaké, ako byť majiteľom plnokrvného psa, ktorý rád hryzie vašich hostí. Museli ste ho mať neustále na vôdzke.

„Myslím – ehm Charlotta, Will prudí.“

„A slnko vychádza na východe,“ povedal Jem do ticha.

„No, čo? A keď už sme pri tom, Will, ty dávaš pri lekciách taký pozor, že by si nerozoznal záväzné kúzlo, od receptu na sufflé.“

Will sa oprel v kresle a zasnene povedal: „Áno, som ale bláznivý severo,  severo zápaďan, takže keď vietor fúka južne, rozpoznám jastraba od ručnej píli.“

„Reparácia,“ vykríkol zrazu Jem, ktorý práve vstával s pomocou svojej palice.

Will sa na neho nechápavo pozeral. „Ahá, tak toto je hra? Máme vykríknuť to, čo nám práve ide hlavou? Tak, v tom prípade ˝genufóbia˝. To znamená, bezdôvodný strach z kolien.“

Tessa sa ani nepohla. „Neviem, či sa mi to bude páčiť, pokiaľ to neskúsim, nie?“

„Nikdy som neplával nahý v Temži, ale rozhodne viem, že by sa mi to nepáčilo.“

„Ale myslím, že turistom áno,“ povedala Tessa a videla ako Jem sklonil hlavu, aby skryl svoj úsmev.

„A, čo by mi malo chýbať? Ovce a spievanie?“ opýtal sa Will. „A smiešny jazyk. Fe hoffwn i fod mor feddw, fyddi ddim yn cofio fy enw.“

„Čo to znamená?“

„To znamená, ˝ Prajem si byť tak opitý, aby som si nepamätal ani vlastné meno˝. Celkom užitočné.“

„Sľubujem, že ho môj šarm úplne vykoľají,“ povedal Will, zapadol hlbšie do sedadla a vyrovnal si klobúk. „Uplatním na neho svoje kúzlo takou silou, že až s ním budem hotový, bude ležať bezvládne na zemi a bude sa snažiť spomenúť si na vlastné meno.“

„Je mu osemdesiat deväť,“ zamumlal Jem. „Ten bude mať problém spomenúť si na vlastné meno aj bez tvojej pomoci.“

„Pravda. Nevypadá ako naša príbuzná, čo? Možno môžeme povedať, že je to šialené dievča, čo sa do mňa zamilovalo a prenasleduje ma kamkoľvek sa pohnem.“

„Viem meniť podobu, Will, to ale neznamená, že som tiež dobrá herečka,“ odsekla mu Tessa, čím donútila Jema vybuchnúť smiechom. Will sa na neho zamračil.

Keby na Willa niekto vystrelil šíp, viazaný prísahou by som urobil krok a stúpol si pred neho.“

„Áno, praktické,“ povedal Will.

„Čo to je?“ pokračoval a pichal do neidentifikovateľného objektu vidličkou, aby ho mohol zdvihnúť na úroveň ich očí. „Táto...táto...vec?“

„Petržlen?“ ozval sa váhavo Jem.

„Petržlen vypestovaný v záhrade Satanovej,“ povedal Will. Rozhliadol sa okolo. „Nepredpokladám, že by mali psa, ktorému by som to mohol hodiť.“

„Nevypadá to, že by tu mali nejaké domáce zviera,“ vypozoroval Jem, ktorý zbožňoval všetky zvieratá, i neslávne známeho Kostelníka.   

„Asi ich všetky otrávili petržlenom,“ ozval sa Will.

O tom, ako nemôžu nájsť žiadnu čarodejnícku značku, na Tessinom tele:

„Predpokladám, že hľadali všade.“

„Som si istá, že už sa o to Will pokúsil,“ povedala Jassamine znudene.

„Toto urobila Sophia?“ opýtal sa a nie prvý raz. Stál pri nohách Jessamininej postele. Ležala na nej. Vlasy mala rozprestreté na poduške a na čele mala veľký krvavý šrám. Každé zo zápästí mala pripútané k posteli. „Naša Sophia?“

Tessa sa pozrela na Sophiu, ktorá sedela na stoličke pri dverách.

„Áno,“ odpovedala mu Tessa, „a už to prestaň opakovať.“

„Myslím, že ťa milujem, Sophia,“ povedal Will. „Možno si ťa aj vezmem.“

Sophia zakňučala.

„Prestaň,“ zasyčala na neho Tessa. „Strašíš tu chuderku ešte viac,  než už je.“

„A z čoho je vystrašená? Z Jessamine? Zdá sa, že Sophia túto ich hádku, zvládla celkom s prehľadom.“ Will iba sťažka potlačoval úsmev. „Sophia, miláčik, nemáš sa čoho báť. Ani nevieš, koľkokrát som chcel ja, niečím Jessamine buchnúť po hlave. Nikto ti to nemôže vyčítať.“

„Camillin koberec,“ zaprotestoval Magnus.

„Je to krv,“ povedal Will. „Ver mi, bude nadšená.“

„Áno, to si,“ povedal Magnus a pobozkal ho. Nebol to ten najdramatickejší bozk, ale Will ho buchol svojou voľnou rukou, ako keby bola na Magnusovi nejaká včela a on ju chcel odohnať. Magnus len dúfal, že Camille predpokladala, že to bol akt vášne.

Hlášky z Chain Reaction (Simone Elkeles)

Samozrejme ako vždy upozorňujem, že v tomto článku sa vyskytujú aj spoilery. Preto čítať len na vlastné nebezpečie! :)

„Nerád vám zdeľujem tu novinu ľudia,“ volám na nich dole, keď sa nado mnou objaví špička hadej hlavy a potom sa plazí späť do svojho úkrytu. „Ale práve ma pohryzol had.“

„Ako vypadal?“ volá na mňa Jamie. „Bol pruhovaný?“

„Jediné čo som videl, bola špička jeho hlavy, nehodlám sa vracať hore a lepšie sa pozrieť.“

„Drž kurva hubu, Jack!“ zakričal som. „Hady nemajú zasrané nohy, tak ako ma malo napadnúť, že sa tu bude jeden schovávať v zatratenej medzere v skale, desať stop pod vrcholom?“

„Cítiš sa normálne?“

„Had mi práve prekusol kožu svojimi tesákmi, Brook, samozrejme že sa necítim normálne.“

„Tak sa nechovaj ako on. Za dva týždne sa budem ženiť. Dva týždne, Luis. Posledná vec, čo potrebujem je, aby jeden z mojich bratov spadol zo zasraného útesu a zabil sa.“

„Technicky to nebol útes,“ hovorím mu. „A pravdepodobnosť kusnutia hadom pri výstupe je...“

„Daj mi pokoj,“ odsekne. „Nepotrebujem štatistiky, Luis. Potrebujem svojho brata na svadbe.“

„Samozrejme,“ hovorí. „ Ale nemyslím si, že budeš šťastný, keď tvoja matka vojde do miestnosti a uvidí svojho pätnásťročného syna, uprostred jeho vlastného háremu. Vieš aká je ochranárska, Luis.

„Berieš život príliš vážne,“ hovorím, keď okolo neho prechádzam. „ Nie som už tvoj malý braček, Alex. Poznáš to dievča, Brook, čo mi priniesla koláčiky? Ani ona už nie je nevinná. A chceš vedieť ako to viem?“

„Prepáč brácho,“ hovorí Carlos. „Bol som od Kiary preč deväť mesiacov. Nebudem svoju hotelovú izbu zdieľať s nikým iným, okrem nej. Okrem toho, tvoja panenská nevesta bude chcieť naplniť manželstvo.“

„Blbec, rozprávaj anglicky,“ hovorí. „ Toto nie je Mexiko.“

„Prepáč, myslel som že si Mexičanka.“

Môže tvrdiť, že je čistokrvná Američanka, ale ja by som stavil ľavé vajce, že jej v jej odvážnych žilách koluje Mexická krv.

„Fuj, si jeden z tých týpkov, ktorý flirtujú a usmievajú sa len aby dievča dostali, potom tu chuderku kopnú do zadku, keď to najmenej čaká.“

„Ah, takže si o mne už počula?“ pýtam sa a žmurknem na ňu.

Poznám ako sa chlap chová, keď flirtuje s dievčaťom, pretože to robím v jednom kuse. Nemám pochýb o tom, že náš sused/ prenajímateľ/ policajt balí moju mamu. Ako toto budem do riti vysvetľovať jednému zo svojich bratov.?

„Dúfam, že nikdy nepôjdeš do Disney Worldu,“ hovorí mi Derek. „Pravdepodobne by si všetkým deťom nahovorila, že Mickey Mouse je len chlap v kostýme.“

„Si stále naštvaná, pretože sme tú noc nikdy nedotiahli? Nemusela si mi kradnúť oblečenie, aby si sa mohla pozrieť na moju výbavu, vieš.“

„To je v pohode,“ hovorím snobovi, ale myslela som si, dieťa? Ten blbec je v mojom veku, na viac sa volá Hunter a proste mi povie dieťa. Neuveriteľné.

Luis sa pozrie na našu učiteľku a hovorí, „Aby som bol úprimný paní P., úplne na to seriem.“

„Do riti, brácho. Je to hlboké. Alex, stavil by som sa, že si bol jediný magor v tejto rodine, ale mýlil som sa. Luis ťa porazí, s rukami za chrbtom.“

„Aby som bol úprimný, Elena,“ hovorí Carlos, keď ho pobozkala na tvár a nechala tam veľkú červenú značku rúžu. „Čo si prišla, nič ma nebolí. Si zábavnejšia než televízia a účinnejšia než Vicodin.“

Odpovedám Carlosovi, „Som Američanka viac než Mexičanka. Záleží na tom?“

„Iba ak popieraš svoje dedičstvo. Nechceme miešať kultúry, vieš?“

Ticho sa modlím, aby nespomenula, že som dala Luisovi kolenom do gulí na tanečnom parkete. Tento incident by som teraz radšej nevyťahovala. Carlos toto moje pošmyknutie nenechá na pokoji. Zdvihne mu to náladu. „Ach, áno! Nikki, nebola si tá, čo nakopala Luisa do....“

„Nechcem s tebou mať sex,“ vyhŕkne.

Jej slova zadusí moje libido ako vedro vody vyliaté na oheň plný testosterónu. Myslím, že aj môj penis sa krúti na protest. „Ako nikdy?“ pýtam sa.

Držím Paca, Keď ku mne prišla Mariana s partiou svojich kamarátiek. „Roztomilé dieťa.“ Hovorí.

Paco je totálny magnet na dievčatá. Baví sa s nimi a dokonca hovorí Mariane „chica“ ako hovorí Alex Brittany. Vlaste to znie skôr ako cha-cha a dievčatá to berú ako strašne smiešne. Páni, to dieťa naozaj vie ako flirtovať s kočkami. Môj synovec, je v tomto ohľade pokrokový, ale čo iného by som mohol očakávať od Fuentesa.

„Nie je to srandovné. Flirtoval si s ňou.“

„Ja nie. To Paco. Neviem, či môžeš obviňovať dieťa, ktorému nie sú ani dva roky.“

„Ako hlboko máme kopať?“ volá na nás.

„Ja neviem,“ Hovorí jej Alex. „Počítam, že nie moc hlboko, pretože Carlos bol dieťa, ktoré nenávidelo keď sa zapotilo.“

„Radi sa hádame,“ hovorí Carlos. „Je to jedna z dvoch vecí, ktoré nám idú najlepšie. Správne, mamacita?“

„Sú tvoji bratia súťaživí?“

„Povedzme, že mám podozrenie, že Carlos začal trénovať už pred mesiacom, zatiaľ čo bol v zámorí. Alex vždy vyhral, ale teraz keď budeme hrať vo dvojiciach, myslím že máme dobrú šancu celú tú vec vyhrať. Brittany je úplný amatér, keď príde na silu.“

„Čo môžeš vyhrať?“

„Právo sa vychvaľovať.“ Pokrčí ramenami. „To je trochu väčší problém mojej rodiny.“

„Nebudem hrať niečo, čo sa volá Nohavičkové hody,“ vykrikuje Brittany. „Viem, že si mi vysvetlil čo to znamená, ale znie to hrozne.“ Zakrýva Pacovi uši. „A naozaj nechcem, aby to hovoril Paco.“

Carlos pretočí oči. „ Brittany, presuň sem svoju bohatú prdel, prosím a prekusni to. Hráš. A keď bude môj synovec dosť starý, nebude to len hovoriť, ale bude to aj hrať. Je to Fuentesovská tradícia.“

Zdvihne ľavú ruku a ukáže mu prst bez prsteňa. „Stále slobodný!“ hovorí sarkastický, napodobňujúc ho. „Robíš si zo mňa srandu?“

„Čo?“ hovorí bezradne. „ Je to pravda. Čo by si chcela aby som urobil, klamal jej?“

„Nie, chcela som aby ste k sebe pritlačili telá a tlačili sa proti sebe tak, ako ste to robili.“

„Netlačil som sa na ňu. Bolo to len nevinné objatie na rozlúčku.“

„N-n-nevinné? Zlato, toto objatie bolo čokoľvek, len nie nevinné.“

„Chcel som to pre teba urobiť zvláštne, ale čo teraz do riti... možno bude dobre, keď to urobím teraz.“

Carlos sa zhlboka nadýchol. „Vezmi si ma, Kiara,“ vysype zo seba pred všetkými.

„Prečo?“ pýta sa, vyzýva ho.

„Pretože ťa milujem,“ hovorí, prichádza k nej a kľakne si na jedno koleno, zatiaľ čo berie jej ruku do svojej. „A chcem vedľa teba každú noc zaspávať a budiť sa každé ráno pohľadom na tvoju tvár, chcem aby si bola matka mojich detí, chcem s tebou opravovať auta a jesť tvoje mizerné tofu tacos, o ktorom si myslíš, že je Mexické. Chcem s tebou liezť po horách a nechať sa od teba vyzývať, chcem sa s tebou hádať, len preto, aby sme potom mali bláznivý, divoký, uzmierovací sex. Vezmi si ma, pretože bez teba by som bol šesť stop pod zemou...a pretože milujem tvoju rodinu, ako by bola moja vlastná... a pretože si môj najlepší priateľ a chcem s tebou zostarnúť.“ Začína slziť a je to šokujúce, pretože som ho nikdy nevidel plakať. „Vezmi si ma Kiara Westfordová, pretože keď ma postrelili, jediná vec, na ktorú som myslel bolo, že sa chcem vrátiť späť sem a urobiť z teba svoju ženu. Povedz áno, chica.“

„Ach, prosím ťa. Hovoríš také úbohosti. Nechcel som ju kvôli nejakej odvete proti tebe. Bolo tu pár vlámačiek v susedstve, potrebujeme dobrého strážcu.“

„Ona je slepá, Luis!“ kričím. „Nemôže nič vidieť. Ani si nemyslím, že môže štekať. Granny je jednou nohou v hrobe.

„Máte niečo okolo šestnásť rokov, než bude môj synovec Paco vo vašej triede.“

„Aké sú šance, že bude mať viac záujmu o moje vyučovanie, než o dievčatá?“ reaguje.

„Dosť malé,“ odpovedá Luis, keď mi dáva ruku okolo pasu. „Je to Fuentes, vo všetkých smeroch.“

Aj tentoraz sa ospravedlňujem, ak ste si tu nenašli svoju obľúbenú hlášku alebo výrok, ale naozaj sa to nedá všetko vypísať, pretože to by som sem mohla dať rovno celú knihu.

Hlášky z "Rules of Attraction"

Warning: Nebezpečenstvo úniku informácií pre osoby, ktoré ešte nepodľahli tejto úúúúžasnej knihe! 

„Takže, Carlos,“ povedala Lacey, keď Madison vyštartovala s autom, a nakláňala sa medzi sedadlami. Poklepala mi na rameno, keby som ju náhodou nepočul. „Je pravda, že ťa vylúčili zo školy preto, lebo si niekoho zbil?“

„Vlastne som zbil troch chlapov a pitbula,“ žartoval som ale asi si myslela, že je to pravda, pretože šokovane otvorila ústa.

„Wow!“ Opäť mi poklepala na rameno. „V Mexiku môžu chodiť do školy psi?“

Lacey je debilnejšia než burrito bez fazúľ. „Hej, jasné. Ale len pitbulovia a čivavy.“

„Nebolo by super, keby som mohla vziať Puddlese do školy?“ Zasa ma strčila do ruky. Bol som v pokušení jej to vrátiť, aby vedela, aké otravné to je.

„Chováš sa ako debil, pretože ti to robí dobre?“ - pýtam sa.

„Nie, ale srať môjho brata áno. A srať teba, znamená srať jeho. Mrzí ma to, ale ocitla si sa v krížovej paľbe.“

(Carlos o vzťahu Alexa a Brittany)

Väčšinu času ma štve, ale keď na to príde, chcem ho vidieť ako doštuduje vysokú školu a bude mať malých otravných mini-Alexov a mini-Brittany, pobehujúcich v budúcnosti okolo.

„Najprv musíš odopnúť svorky.“ Radím mu, aby som mu dokázala, že viem o autách viac než on.

„Nedáš to dole pokiaľ neodopneš svorky.“

„Hovoríš o podprsenke alebo o nárazníku?“ pýta sa a povýšenecky sa na mňa usmieva. „Pretože ja som expert na odopínanie oboch.“

„Dal by som ti A+ za originalitu a prevedenie.“ Hovorí Carlos.

„Vadí ti, že mám dobré známky vo všetkom, dokonca aj v žartíkoch?“

„Hej.“ Zdvihne obočie. „Som ohromený.... Som naštvaný ale ohromený.“

Dick?(ang. Čurák) Zavrtel som hlavou. Profesorovi nevadilo, že ho oslovuje Dick? Keby som sa ja volal Richard, chcel by som, aby mi hovorili Richard alebo Richi... nie Dick. Do riti, radšej by som sa zmieril s prezývkou Chard.

Išiel som za ním ďalej po schodoch, na ktorých bol koberec. „Máš nejaké otázky?“

„Máte k vášmu domu nejakú mapu?“ opýtal som sa ho.

„Viem, že to nie je chlapská izba. Moja manželka ju pred nedávnom upravila,“ povedal Westford a vypadal ospravedlňujúco. „Mala to byť izba pre jej porcelánové bábiky.“ Robí si zo mňa srandu? Izba pre porcelánové bábiky? Čo sú do riti vôbec porcelánové bábiky a prečo by ich chcel mať dospelý človek plnú miestnosť? Možno to chcú len bohatí belosi, pretože nepoznám žiadnu mexickú rodinu, ktorá by mala izbu pre debilné bábiky. „Myslím, že by sme to tu mohli vymaľovať, aby to tu vypadalo trochu viac chlapsky,“ povedal.

Moje oči sa zamerali na bodkované záclony. „Myslím, že vymaľovať by nestačilo,“ zamrmlal som. „Ale to je jedno, pretože sa tu aj tak nemienim moc zdržovať.“

„Tak aké športy teda hráš?“ Otravoval stále Brandon.

Carlos odložil svoje jedlo. Ach nie, v očiach sa mu diabolsky zaleskne, keď hovorí: „Horizontálne tango.“

Matka a Brittany sa začínajú dusiť jedlom. Otec vraví, „Carlos...“ tento varovný tón používa len v extrémnych prípadoch.

„Tancovanie nie je skutočný šport.“ Vraví Brandon Carlosovi, nevšímajúc si šok, v ktorom sa ocitol zbytok rodiny.

„To je dôvod, prečo ho praktizujem.“ odvetí Carlos.

Ako by nebolo dosť zlé, že ma zabásli za niečo, čo som neurobil, teraz mám ešte aj bývať v dome s bandou cudzincov, ktorí robia šalát zo špenátu.

„Flirtuješ so mnou? Myslel som, že chodíš s mojim bratom. Úprimne, Brittany, nerandím s bielymi babami. Obzvlášť nie s tými blond a kožou farby lepidla Elmer. Asi si nikdy nepočula o solárku?“

Carlosove dvere pri otváraní zavŕzgajú. Tuck nakukne dovnútra. „Nevidím ho.“

„To preto, lebo som sa bol vyšťať.“ ozve sa za mnou.

Tuck zdvihne ruku. „Mimochodom, myslím, že sme neboli formálne predstavení. Ja som Tuck. Vieš, znie to skoro ako luck (šťastie).“

„A fuck.“ dodáva Carlos.

„Hej, to tiež.“ vraví trochu rozhodený Tuck. Vrhne na Carlosa veľký, domýšľavý úsmev. „Si rýchly v protiúderoch, amigo.“

Carlos odstrčí Tuckovu ruku nabok. „Nie som tvoj amigo, idiot.“

Brandon vypadá zmätene. „Myslel som, že futbal nehráš.“

„Klamal som.“ odpovedám mu.

„To by si nemal robiť.“

„No, keď budeš teenager, budeš to robiť stále.“

Zavrtel hlavou. „To si nemyslím.“

„Zavolaj mi, keď ti bude šestnásť. Zaručujem ti, že budeš mať iný názor.“

(Carlos pri pohľade na Dickove auto)

Vypadá to ako by si SUV uľavilo a von vyšiel Smart. Ani by som sa nečudoval, keby Westford povedal, že je to jedno z tých autíčok, s ktorými okolo jazdia deti.

Jeden pohľad na mňa a jej oči sa doširoka otvoria a jej tvár dostane nádych rudej farby. Odvráti hlavu preč.

„Ha, ha, ha!“ Smeje sa Brandon a ukazuje pritom  na moje boxerky. Pozriem sa dolu, aby som sa uistil, že nerobím vlastné predstavenie pevného prirodzenia. „Kiara videla tvoje spodky! Kiara videla tvoje spodky!“ vyspevuje.

Ten frajer, ktorý si podľa mňa nedal ostrihať vlasy najmenej deväť mesiacov, strčí prstom do môjho tetovania na predlaktí. „Čo to má znamenať?“

Odstrčím jeho ruku preč. „To znamená, že ak sa ma ešte raz dotkneš, nakopem ti prdel.“

„Ideme na nejaké konkrétne miesto, alebo len budeš blúdiť okolím, pokiaľ sa nezošmyknem a nezlámem si väzy?“

„Okej, ospravedlňujem sa. Perdón.  Medison a ja sme minulosť, moc rád by som s tebou v piatok pózoval, potom, čo sa s ňou prestanem vídať. Wow, hrozí, že sa obnoví moja viera v ľudskosť a bude zo mňa lepší človek. Si teraz šťastná?“

„Nie. Pretože nechcem Medisonine zbytky.“

Počkať. Un momento. Už ma nazvali všelijak, ale... „Nazvala si ma zbytkami?“

Usmeje sa na mňa arogantným úsmevom, ktorý je jeho súčasťou, bez neho by to nebol Carlos. „Tvoje ruky sú možno zamestnané ale tvoje pery nie.“

V učebni predstavím Carlosa Silvii, Mildred, pánovi Whittakerovi a všetkým ostatným. Silvia ma chytí za rukáv. „Je to fešák,“ vraví.

„Ja viem,“ odpovedám jej, „problém je, že on to vie tiež.“

Keď sme zastavili na semaforoch, uvidel som pred nami pár, prechádzajúci ruka v ruke. Nikdy som nevidel Tucka a Kiaru držať sa za ruky. Možno je jeden z nich bakteriálne nákazlivý.

„Toto je tím gey týpkov, že áno?“

„Ako si na to prišiel? Prezradili to tie ružové tričká alebo to, ako nad tebou slintá polovica hráčov?“

(Kiarin otec pri rozhovore s Carlosom o sexe s jeho dcérou)

Carlos: „Áno“ hovorím. „Pokiaľ sa to nedeje vo vašom dome a neviete o tom, ste v pohode s naším šmajchlovaním.“

Kiarin otec: „Viem, že si zo mňa robíš srandu. Iba si žartoval, že áno?“

Alex si pretrel prstami spánky, posadil sa na svoju postel a zložil si hlavu do dlaní. „Prepáč, že sa ťa to opýtam, ale musím to vedieť... použil si kondóm?“

„Nie som idiot.“

Alex sa na mňa pozrie a zdvihne obočie.

„Dobre,“ vravím. „Priznávam, som idiot. Ale kondóm som použil.“

(Keď prišiel Carlos domov riadne zmaľovaný!)

„Carlos! Ach môj bože, čo sa stalo?“

„Stále ma poznáš aj s rozmláteným ksichtom. To je dobré znamenie, nie?“

„Daj si dolu tričko.“ hovorím a hľadám v lekárničke Tylenol.

„Prečo, chceš si znova zablbnúť?“

„To nie je vtipné, Carlos.“

„Máš pravdu. Ale mal by som ťa varovať. Ak zdvihnem ruky nad hlavu, možno ich už nedám dolu. Môj bok ma zabíja.“

Viem, že jeho tričko je roztrhané a zničené, takže zo zásuvky vezmem nožnice a vpredu ho rozstrihnem.

„Keď s tým budeš hotová, môžem ti to oplatiť?“ žartuje.

Snažím sa chovať, akoby sme boli len priatelia, ale on mi stále hádže polená pod nohy a to ma mätie. „Myslela som, že sa nechceš zapliesť.“

„Nechcem. Chcem otupiť bolesť a počítam s tým, že vidieť ťa práve teraz nahú, by mi mohlo pomôcť.“

(Carlos – Kiare...)

„Pomáhaš mi,“ brble proti môjmu kolenu. „Len ma neopúšťaj, dobre? Každý ma opúšťa.“

„Vypadni fucker.“

„Som Tucker,“ vraví a posúva sa na stoličke, pričom sa snaží nespadnúť.

„To je fuk.“

Tuck mávne k podlahe. „Nemal by si si kľaknúť na koleno? Pretože na teba každý pozerá. Mohol by som to vyfotiť mobilom a poslať do ročenky.“

Chce si dať džínsy? Tričko?... Okrem toho, že je to na ples totálne nevhodné... „Nepôjdeme na zápas. Nebudem ti pripínať boutonniere na tričko.“

„Boutonniere? Čo je to do riti a prečo by som mal chcieť, aby si to na mňa pripínala?“

„Mrkni sa do slovníku.“ vravím mu.

„Keď už pri ňom budeš, amigo,“ vraví Tucker, ktorý sa prikradol za Carlosa, „možno by si si mal nájsť aj slovo Corsage.“

„Myslíš, že mám veľké ego a problém s postojom?“ pýtam sa jej.

Nevydrží to a zasmeje sa. „Nemyslím si to Carlos. Viem to. Bohužiaľ, je to vada Fuentesových.“

„Nazval by som to skôr prínosom. Robí to bratov Fuentesových neodolateľnými.“

„Keď už hovoríš o škaredostiach, pozeral si sa teraz niekedy do zrkadla?“

„Áno, naozaj vtipné, Alex. Aj s rozbitou hubou a modrým okom vypadám stále lepšie než ty.“

„Urob správnu vec dedo. Nemáš žiadnu páku.“ vraví Rodriguez.

„Ach, ale ja mám páku,“ odpovedá Westford. „Pretože moja žena má dopis s pokynom dať ho polícii, pokiaľ sa my všetci nevrátime bezpečne domov.“

Frustrovaný Rodriguez nás znova opúšťa. Zaujímalo by ma, či mu nabudúce vezme tie peniaze a nás zastrelí.

„Čo... myslíte si, že vám dá na to Devlin potvrdenku?“ pýtam sa profesora.

„Nemyslím si, že by ste mohli do daňového priznania uviesť položku výkupné.“

Westford zavrtí hlavou. „Dokonca aj tvárou v tvár nebezpečenstvu si stále chytrák. Prestaneš s tým niekedy?“

„Nie, je to súčasť môjho šarmu.“

(Carlos – Westfordovi)

„Len aby ste vedel, narukujem.“

„Som na teba pyšný, ale prečo to chceš spraviť?“

„Chcem si byť istý, že má Kiara priateľa, ktorý má omnoho viac, než len sexy telo a tvár, pre ktorú by aj anjeli plakali.“

„Strácaš niekedy svoje ego?“ Pýta sa ma Westford.

„Hej.“ Keď ma jeho dcéra bozkáva, moje ego vyletí von oknom.

(Keď príde Tucker navštíviť Carlosa do nemocnice)

Tucker: „Vlastne, tie kvety sú pre Kiaru, za to, že to s tebou bude musieť vydržať.“ Vytiahne balónik a priviaže ho k zábradliu postele. „Považuj ma za svoju sladkú striptérku... myslím striptéra.“

„Už ťa nikdy znova neopustím,“ šeptá proti mojim perám.

„Dobre. Nikdy ťa nenechám ma opustiť. A ani ja ťa nikdy neopustím. Pamätaj si to, dobre?“

Hlášky z Hex Hall

Upozorňujem, že nasledujúce hlášky môžu obsahovať spoilery.

V tejto knihe bolo neskutočne veľa skvelých hlášok, preto som sa rozhodla ich vypísať. Samozrejme, nie je tu všetko, lebo to by som mohla rovno naskenovať celú knihu. 

Slnečné okuliare som si posunula na vrch hlavy. Pripadalo mi , že moje vlasy vlhkom strojnásobili svoj objem. Cítila som, ako sa snažia zhĺtnuť moje okuliare, ako by boli nejaká mäsožravá rastlina z pralesa. „Vždycky ma zaujímalo, aké by to bolo žiť v niekoho puse.“

„Stále nechápem, ako môže ostatné čarodejnice ohroziť to, že zoženiem dievčaťu chlapca na ples?“

„Moc dobre vieš, že nešlo len o jedno dievča, Sophi. Je tu tiež ten chlapec so zlomenou rukou v Delaware a učiteľ v Arizone, ktorého si donútila zabudnúť na písomku....“

„Nakoniec sa mu pamäť vrátila, teda aspoň vetšina.“

„Oba sme ťa s otcom varovali, že pokiaľ budeš svoje schopnosti používať, ponesieš za to následky. Neľúbi sa mi to o nič viac ako tebe, ale aspoň budeš s... s deťmi, ako si ty.“

„Chceš povedať so stratenými prípadmi.“

Pri pohľade na školskú budovu mi behal mráz po chrbte. Nechápala som, ako sa niekto môže pozrieť na túto budovu, a a nezískať podozrenie, že jej študenti sú parta zrúdičiek.

„Je to tu pekné,“ povedala mama.

„Áno, vypadá to tu pekne. Na väzenie.“

„Prestaň sa chovať ako nevycválaný puberťák, Sophi. Nie je to väzenie.“

Rada bola skupina ľudí, ktorí vymýšľali  pravidlá pre Prodigium.

Ja viem, rada, ktorá si hovorí „Rada“. Originálne.

Kúzelník, tak sa hovorí chlapcom, ktorí sú čarodejnice.

Vykročili sme ku škole a ja som cítila, ako sa začínam potiť na miestach, na ktorých som sa nikdy nepotila. Ako sa mi môžu potiť uši?

Ľudia sa za nami otáčali, alebo možno zazerali na mňa. Snažila som sa totiž utrieť si pot na hrudníku a nevypadať pri tom, ako že sa obchytkávam.

Snažila som si zo všetkých síl vybaviť nejaké kúzlo, čo uzdravuje rany, pretože mi bolo jasné, že ho budem potrebovať. Avšak  nakoniec som vyhŕkla niečo iného. Na vlkolaka, ktorý sa na mňa rútil, som zajačala: „Škaredý havo!“

„Vieš,“ prehodil niekto naľavo odo mňa, „blokovacie kúzlo mi pripadá efektívnejšie než kričať škaredý havo, ale možno sa pletiem“

Zdvihla som ruky a vymyslela to najodpornejšie kúzlo, čo ma napadlo – svoju rolu v ňom hral hnis, zápach z pusy a poruchy funkcie pohlavných orgánov.

„Každopádne tu už by si mal vedieť, že na ostatných študentov útočiť nemáš.“

„Takže som ho mal nechať, aby ju zožral?“

„Archer?“ opýtala som sa a povytiahla obočie. „A tvoje priezvisko je Newport alebo Vanderbilt? A koľký? Jé!“ vydýchla som s rozšírenými očami, „alebo dokonca Esquire!“

Takže... hnedé vlasy, pehy, vypadáš ako dievča od susedou...Alllie? Lacie? Rozhodne niečo roztomilého, čo končí na ie.

Mama si vybrala presne tento okamžik k tomu, aby na mňa zavolala:

„Sophie! Počkaj!“

„Vedel som to,“ rozosmial sa Archer. „Maj sa Sophie.“

„Veľa šťastia, až budeš vysvetľovať Bohu, že si dávala na zadok jednému z jeho nebeských stvorení.“

Mama sa vyľakane zasmiala. „Sophie!“

„Čo? Je to pravda. Dúfam, že máš rada teplo, mami, tak to je.“

Presnejšie by bolo Zóna šialeného množstva rúžovej. Neviem, čo som očakávala od izby upíra. Asi samú čiernu, knižky od Camuse... a portrét jedinej ľudskej bytosti. Ktorú dotyčný upír kedy miloval a ktorá bezpochyby zomrela tragickou a prekrásnou smrťou, čím upíra odsúdila k večnému fňukaniu a romantickým vzdychom. No čo? Proste veľa čítam.

V tejto izbe to vypadalo, ako by ho zariadil kríženec  Barbie a myšky Minnie.

„Ja... netušila som, že rúžová existuje aj v tomto odtieni.“

„Hovorí sa jej Elektrizujúca malina.“

Vsadím sa, že sa každé ráno prebúdza s vlasmi ako z reklamy na šampón. Okolo hlavy jej poletujú sýkorky a medvedíky čistotné jej nosia raňajky.

„V strede školského roka na mesiac zmizol, kolovali o tom rôzne fámy. Všetci si mysleli, že odišiel do Londýna.“

„Prečo? Chcel sa previesť v dvojposchodovom autobuse?“

Pomyslela som si, že hovorí prekvapivo pohrdavo na niekoho, kto pracoval pre radu, ktorá si hovorí „Rada“, ale musela som uznať, že „Spoločenstvo“ je ešte mizernejší názov.

„Crossi!“ zavolala som. Nedokázala som z úst vypustiť „Archer“. Pripadala by som si ako v starej divadelnej hre: „No iste, Archere! Čo tak si dopriať dúšok čaju, starý braček?“

Povytiahol jedno obočie. Strašne som mu to závidela, ja som to nikdy nedokázala. Zakaždým som zdvihla obidve, a vypadala teda prekvapene alebo vystrašene, ale rozhodne nie ironicky.

„Archer neni pekný,“ opravila ma. „Šteniatka sú pekné. Bábätká sú pekné. Ja som pekná. Archer Cross je na zožratie. A to nie som na chlapcov.“

„Sophie Mercerová,“ začala Elodie spevavo, „prišli sme ťa uviesť do nášho sesterstva. Povedz štyri slova, nech môžeme začať s rituálom.“

Zamrkala som. „To si robíš srandu?“

Všetky štyri sme sedeli okolo pentagramu a držali sa za ruky. Uvažovala som, či začneme spievať Kumbaya.

„Čo? Aha. Keď sa víly dohádali, vlkolačica mi očuchávala vlasy a oslintala ma. Vážne výživná noc.“

„A potom si sa vrátila do svojej izby, kde sa práve kŕmil upír,“ dodala Jenna.

„Len si tak hovorím, Sophi, si tu len jeden den a už si sa stihla skamarátiť so školským vyvrheľom, vytočiť najobľúbenejšie dievčatá na Hecate a zaľúbiť sa do najkrajšieho chlapca tu. Ak sa ti podarí byť zajtra po škole, stane sa z teba legenda.“

„Tak, Sophia, môžeš mi prezradiť, prečo si pri rybníku, a nie na vyučovaní?“

„Prežívam záchvat pubertálnej úzkosti, pani Casnoffová,“ odpovedala som. „Potrebovala by som si ísť písať denníček alebo tak niečo.“

„Tvoj obľúbený nápoj je írsky čaj tak, ako ti ho pripravuje tvoja matka. Keby to bola limonáda, našla by si v hrnčeku limonádu. Keby to bola čokoláda, napila by si sa čokolády.“

„Čo keby som mala rada pivo? Dala by ste mi pohár ľadového piva?“

„Aspoň tam budeš s pekným chlapcom.“

„Archer sa mi už dávno nepáči,“ odsekla som. „Snažil sa ma zabiť a jeho dievča je satan.“

„Nie je to až také zlé.“

„Jasné. Dohodnuté manželstvá puberťákov sú super nápad.“

„Ale už som ti hovoril, že to je dobrovoľné. Zasnúbenie sa vždy môže zrušiť. Totiž, som dosť dobrá partia.“

„A tiež si skromný,“ dodala som a hodila po ňom perom.

„Klud. Nie som psychopat.“

„Ja viem, ste školník.“

„Správca.“

„Nie je to to isté ako školník?“

„Nie, je to ako správca.“

„Keď dokážete liečiť  jednoduchým dotykom. Prečo tu pracujete ako Hagrid v Rokforte? Nemal by ste niekde liečiť významné osobností, na miesto toho aby ste tu trhal burinu a spravoval hubertusy?“

„Rozhodla som sa mu oddať.“

Fuj. Kto niečo také povie? Prečo proste nehovorí o „venčeku“, „zotretí peľu“ alebo podobných koninách?

Otvorila som oči a neveriacky som pozerala na jasne modrú tylovú obludnosť so sukňou, ktorá končila tesne pod zadkom. Vypadala by som ako nevkusná nevesta pre Šmolkov. 

~Munkiki~

Hlášky z City of Fallen Angels (Nástroje smrti 4)

Viem, že mnohí z vás boli zo štvrtého pokračovania Nástrojov smrti trošku sklamaní, ale napriek tomu, ani v tejto knihe naša Cassie nestratila zmysel pre humor, ktorým našich hrdinov obdarovala.

Ako vždy upozorňujem na spoilery...a prajem príjemnú zábavu.

PS: tieto krásne pictures nájdete na stránke www.deviantart.com.

Svatební salon

Jace se nejistě rozhlédl kolem sebe. Na stěnách byly závoje, vějíře, čelenky a perlami pokryté vlečky. "Všechno je tu ... tak bílé."

"Samozřejmě, že je to tu bílé," řekl Simon. "Je to svatební salón."

"Bílá je pro Temné lovce barvou pohřbu," vysvětlil mu Lucas. "Ale civilové, Jaci, to považují za barvu svatby. Nevěsty, které mají na sobě bílou, tím symbolizují svojí čistotu."

"Myslel jsem, že Jocelyn říkala, že nebude mít bílé šaty," řekl Simon.

"No," řekl Jace, "přepokládám, že tahle loď už se párkrát plavila."

U Kyla a Simona v byte

Jace se rozvaloval na gauči a četl si Kylův výtisk Pána prstenů. Když Simon vešel, položil knížku na stolek.

"Už chápu, proč se ti tu líbí," řekl a rozmáchlým gestem zahrnul Kylovu sbírku filmových plakátů a knížek sci-fi. "Na všem je vidět tenká vrstva pitomce."

"Díky. Vážím si toho." Simon  věnoval Jaceovi tvrdý pohled.

"Vypadáš mizerně," řekl Simon.

Jace zamrkal. "Tohle je hodně zvláštní doba na soutěž v urážení, ale jestli na tom trváš, možná bych mohl vymyslet něco dobrého."

"Ne, myslím to vážně. Nevypadáš dobře."

"To sedí od člověka, který má sexuální přitažlivost tučňáka. Podívej, chápu, že můžeš žárlit na to, že tě Hospodin neobdaroval stejně krásně řezanými rysy obličeje jako mě, ale to není důvod pro to, abys-"

"Nechci tě urážet," odsekl mu Simon. "Chci jenom říct, že vážně vypadáš zle. Kdy jsi naposled něco jedl?"

Jace se zamyslel. "Včera?"

"Takže jsi naposled jedl včera. A víš to jistě?"

Jace pokrčil rameny. "No, asi bych kvůli tomu nepřísahal na hromadu Biblí.“

Jace a Simon – ulice Avenue B

"Takže," řekl Simon. "Sledoval jsi mě?“

Jace se zastavil na rohu a čekal."Jo, sledoval jsem tě." 

"Jo, a teď přijde ta část, kdy mi řekneš, že mě už dlouho tajně miluješ? Upíří neodolatelnost znova zasahuje."

Jace a Simon – nákupní centrum

"Podívej, víš co by sis dal k jídlu, nebo jenom chceš, abych nekonečně dlouho tlačil tenhle vozík a ty ses u toho mohl bavit?" optal se Simon.

"Tohle," řekl Jace, pokrčil rameny a zvedl jeden kousek ovoce. "Co je to?"

"To je mango." Simon zíral na Jace. Někdy to vážně vypadalo, jako kdyby byl tenhle Lovec stínů z jiné planety.

"Nemyslím si, že už bych někdy viděl tohle nerozkrájené," uvažoval Jace. "Mám rád mango."

Simon mu vytrhl mango z ruky a hodil ho do vozíku. "Super. Co ještě chceš?"

Jace chvíli přemýšlel. "Rajčatovou polévku," řekl nakonec.

"Rajčatovou polévku? Chceš na večeři rajčatovou polévku s mangem?"

Jace pokrčil rameny. "Mě je celkem jedno, co budu jíst."

"Fajn. Pro tebe cokoliv.“

"Co to mělo znamenat?" řekl Simon.

Jace pokrčil rameny. "Jen mi dala číslo."

"Nehodláš jí zavolat, nebo jo?"

Jace se na něj podíval, jako kdyby byl duševně retardovaný.

"Zapomeň na to," řekl Simon. "Tohle se ti děje pořád, ne? Že za tebou chodí holky?"

"Jenom, když nejsem pod vlivem okouzlení."

"Jo, protože když jsi, ty holky tě nevidí." Simon zavrtěl hlavou. "Jsi hrozbou pro veřejnost. Neměli by tě jen tak pouštět mezi lidi."

"Žárlivost je ošklivá vlastnost, Lewisi." Jace se ušklíbl svým pokřiveným úsměvem.

U Kyla a Simona v byte

"Nejsem odpůrce jejich druhu." řekl Kyle a ukázal přitom prstem na Jace. "To oni si myslí, že jsou lepší, než všichni ostatní."

"Ne," řekl Jace. "Myslím si, že jsem JÁ lepší, než všichni ostatní. Tenhle názor byl už podepřený dostatečným množstvím důkazů."

Kyle se podíval na Simona. "Mluví takhle vždycky?"

"Jo."

"Existuje něco, co ho dokáže umlčet? Teda samozřejmě něco jiného, než z něj ty žvásty vymlátit."

"Takže Kyle je vlkodlak. Já jsem upír. A ty nejsi zrovna kluk od vedle," řekl Simon Jaceovi. "Jen říkám, že jsme zjistili o co tady jde a teď by bylo fajn na to nějak navázat."

"Tvoje idiotská důvěřivost nezná hranic," řekl Jace, ale sedl si na parapet a zkřížil si ruce na prsou. Po chvíli se i Kyle posadil na gauč. Oba se na sebe dívali. Tiše a bez hnutí, pomyslel si Simon. Stejně to byl pokrok.

"Jsi první Lovec stínů, kterého jsem kdy potkal."

"To je zlé," řekl Jace, "protože všichni ti, které potkáš od teď, už pro tebe budou jenom strašné zklamání."

"Vsadím se, že sis myslel, jak nejsi chytrý, takhle se vyplížit ven," řekl Jace.

"Středně chytrý," přiznal Simon. "Něco mezi Georgem Clooneym v Danyho jedenáctce a těma chlapama v Bořičích mýtů, ale trochu hezčí."

"Vždycky jsem rád, že nemám nejmenší ponětí, o čem to furt meleš," řekl Jace. "To mě vždycky naplní pocitem klidu a pohody."

"Zrovna teď už nemám žádnou krev," řekl Simon. "Ale jestli se nabízíš..."

"Ne, díky. To už jsme zkusili dřív a myslím si, že nám to jde líp jako kamarádům." Jaceův tón byl lehce sarkastický jako vždycky.

Jace se otočil zpátky na Simona. "Takže koncert v devět, jo? Co budeme dělat zbytek dne?"

"My?" Simon se na něj nevěřícně podíval. "Vrátíš se vůbec někdy domů?"

"Co, moje společnost tě už nudí?"

"Dovol mi, abych se tě na něco zeptal," řekl Simon. "Vážně tě tak fascinuje být v mé blízkosti?"

"Cos říkal?" řekl Jace. "Promiň, myslím, že jsem na chvíli usnul. Do toho, pokračuj s tou fascinující věcí, o které jsi mi zrovna povídal."

Bar Talto

"Hej," řekl Jace, který seděl na převráceném repráku a díval se na do svého mobilu, "chceš vidět fotku Aleca a Magnuse v Berlíně?"

"Ani ne," řekl Simon.

"Magnus má na sobě kožené kalhoty,"odvětil Jace.

"Pořád jsi mě nepřesvědčil."

Simon se podíval z Kyla na Jace. "Víte, že jste úplně sladění?"

"Půjčil jsem si to od Kyla. Moje košile už byla fakt špinavá." řekl Jace.

"Páni. Půjčujete si navzájem šaty. To už jsou z vás skoro nejlepší přátelé."

"Cítíš se odstrčený?" zeptal se Kyle.

Simon se ušklíbl, "no, hlavně že máme každý ještě svoje vlastní kalhoty, že jo!"

Když Kyle a Simon zamířili na jeviště, Jace vstal. Těsně pod lemem jeho půjčeného trička mohl Simon vidět zářící okraj jeho dýky. "Zlomte vaz," řekl Jace se zlým úsměvem. "A já budu tady a budu doufat, že zlomím vaz někomu jinému."

Clary se podívala směrem k jevišti. "Jak jim to jde?"

"Super." Isabele zamyšleně kousala do svého brčka, které měla v pití. "Ten nový zpěvák je fakt kus. Je volný? Ráda bych si ho osedlala a vydala bych se s ním na jízdu po městě, jako na zlém, ale opravdu zlém poníkovi-"

"Páni," řekl si Simon spíš sám pro sebe. "Já sem ale kretén."

"To je asi ta první pravdivá věc, kterou jsem od tebe slyšela," řekla Maia.

"Ámen," zakončila Isabele.

U Kyla a Simona v byte

"Zavolej jí," řekl Kyle a praštil Simona telefonem do hrudi. "Zavolej Maie a ujisti se, že je v pořádku."

"Ale to nemusí být ona, mohla by to být Isabele."

"Ach proboha." Jordan se na něj zamračil. "Máš ještě nějaké další holky? Musíme vytvořit seznam jmen holek, které teď musíš obvolat?"

Kyle popadl věšák, který stál u dveří, trhnutím z něj shodil bundy a otevřel dveře dokořán. Věšák držel nad hlavou, jako oštěp.

Za dveřmi byl Jace. Zamrkal. "Je tohle vážně věšák?"

Kyle ho s bouchnutím položil na zem a povzdechl si. "Kdybys byl upír, bylo by tohle mnohem užitečnější."

"Jo," řekl Jace. "Nebo kdybych byl někdo, kdo by sem přišel na návštevu tak s pěti  vrstvama oblečení."

Svatyne Ústavu

"Proč si myslíš, že chce Camille vidět Magnuse?" zeptal se Simon.

"Nevím," řekl Jace. "Možná chce od něj nějakou módní radu."

Ústav – Jaceuv pokoj

"Všechno co se ti stane je pro mě důležité! " Vykřikl Jace.

"No, tak to teda nevysvětluje, proč už jsi mi nezavolal. A, že když jsem tě viděla naposled, utekl jsi bez toho, abys mi řekl proč. Je to jako chodit s duchem." řekla Clary.

Jace mírně povytáhl koutky nahoru. "Ne tak docela. Isabele vlastně chodila s duchem. Mohla by ti vyprávět-"

"Nech toho," řekla Clary. "Byla to metafora.“

Svatyne Ústavu

"Tvoje bejvalka?" Alec vypadal překvapeně. A Marysa taky. Ani Simon nemohl říct, že by tohle čekal. "Tys chodil s upírkou? S holkou upírkou?"

"Bylo to před sto třiceti lety," řekl Magnus. "Od té doby jsem jí neviděl."

"Proč jsi mi to neřekl?" požadoval Alec.

Magnus si povzdechl. "Alexandře, žiju už stovky let. Byl jsem s muži i s ženami - s vílami, čarodějkami, upírkami a dokonce i s džinem nebo s dvěma." Úkosem se podíval na Marysu, která vypadala mírně řečeno zděšeně. "Až moc informací, co?"

Ústav – Jaceuv pokoj

Jace se zvedl ze země a vzal si svojí košili. Podíval se na Clary a skoro se zasmál. "Jestli půjdeme do Tichého města, měla by ses obléknout. Chci říct, že mně by vyhovovalo, kdybys chodila jenom v kalhotkách a podprsence, ale nevím, jestli by to ocenili Mlčenliví bratři. Zůstalo už jich jenom pár a já nechci, aby zemřeli na přílišné vzrušení."

U Kyla a Simona v byte

Simon se obrátil na Kyla. "Kolik jsi z tohohle rozhovoru slyšel?"

"Dost na to, abych pochopil, že jdeme na mejdan," řekl Kyle.

"Myslím, že dnes půjdeš jako moje rande." Simon si strčil telefon zpátky do kapsy.

"Jsem si dostatečně jistý svojí mužností na to, abych to přijal," řekl Kyle. "I když bychom si asi měli na sebe obléknout něco pěkného," zavolal na Simona, který se vracel zpátky do pokoje. "Chci, abys vypadal krásně."

Večírek v železárnách

"Co je?"zeptal se Simon a rozpačitě si žmoulal rukávy saka. "To vypadám tak zle?"

Kyle pokrčil rameny. "Nebudou žádné praskliny v zrcadlech, neboj."

Večírek v železárnách

Kyle se zatvářil ustaraně. "Je tady Maya? Je v pořádku?"

"Je tady,"řekla Isabele. "Ale jak se cítí není vůbec tvoje věc ..."

"Cítím se za ní zodpovědný," řekl Kyle.

"A kde přesně je tenhle tvůj pocit uložený? V kalhotách?"

Isabele mávla hubenou rukou. "Podívej, neobtěžuj jí, nesnaž se s ní mluvit a ani se na ní nedívej. Nebo tě přehnu vejpůl tolikrát, že budeš vypadat jako malinký origami vlkodlak."

"Takže," řekl Magnus konečně a přejel dlouhým bílým prstem po okraji skleničky. "Kyle. Slyšel jsem, že jsi Vlčí strážce. Vidím, že máš na sobě jejich medailonek. Co se na něm píše?"

"Beati bellicosi: Požehnaní jsou bojovníci."

"Dobrá organizace," řekl Magnus. "Znal jsem muže, který ji v roce 1800 založil. Woolsey Scott.“

Alec vydal znechucený zvuk. "S tím jsi taky spal?"

Magnusovi kočičí oči se rozšířily. "Alexandře!"

"No, nevím nic o tvé minulosti, nebo snad jo?" vrátil mu Alec. "Nikdy mi nic neřekneš.“

Magnusova tvář byla bez výrazu. V jeho hlasu ale byl slyšet podtón hněvu. "Znamená to teda, že kdykoliv se zmíním, že jsem někoho potkal, ty se mě automaticky zeptáš, jestli jsem s ním spal?"

Alec se tvářil tvrdohlavě. "Možná."

"No, kdysi jsem se setkal i s Napoleonem," řekl Magnus. "Neměli jsme spolu žádnou aférku. Na Francouze byl překvapivě prudérní."

Alec udělal rukama široké a rozmáchlé gesto. " Chci tím říct, možná, žes doufal v nějaký malý flirt s tímhle vlkodlačím klukem. Je vážně pěknej.“

Magnus si položil hlavu do dlaní.

"Nebo je tu taky spousta krásných holek, protože podle všeho se tvému vkusu meze nekladou. Je tu snad něco, do čeho bys nešel?"

"Do mořských panen," řekl Magnus do svých dlaní. "Vždycky jsou cítit po mořských řasách."

"Tohle není vtip," řekl Alec naštvaně. Odkopl židli, vstal od stolu a odkráčel do davu.

"Chceš se vrátit do Vídně?"

Alec neodpověděl. Jenom se otupěle díval před sebe.

"Nebo můžeme jet jinam," řekl Magnus. "Kamkoliv chceš. Do Thajska, Jižní Karolíny, Brazílie, Peru - ach počkej. Tam ne. Tam mám zakázaný vstup. Úplně jsem na to zapomněl. "

"Isabele." Normálně měl Magnus Alecovu sestru rád. Ale ne v tuhle chvíli. "Krásná, sladká Isabele. Mohla bys prosím odejít? Teď opravdu není ten správný čas."

Isabele se dívala z Magnuse na jejího bratra a pak zase zpátky. "Takže nechceš, abych ti řekla, že Camille právě utekla ze Svatyně a moje máma mě pověřila tím, abych tě našla a přivedla zpátky do Ústavu, abys jim jí pomohl najít?"

"Ne," řekl Magnus. "Nechci, abys mi to řekla."

"Fajn, tak to máš blbý," řekla Isabele.

"Nemůžu najít Simona." řekla Isabele.

"Řekl mi, že se hned vrátí. Už je to čtyřicet minut. Myslel jsem, že šel na záchod."

"Co jsi to za bodyguarda? Neměl bys s ním chodit i na WC?" zeptala se Isabele.

Kyle vypadal zděšeně. "Chlapi," řekl, "nechodí s dalšíma chlapama na záchod."

Isabele si povzdechla. "Skrytá panika z homosexuality snad nikdy nevymizí."

U Kyla a Simona v byte

"Tady," řekla Isabele a dala vizitku svému bratrovi. "Podívej se na to. Nepřijde ti to nějak divné?"

"Chceš říct kromě toho, že by žádná manažerka kapel nemohla mít zájem o Lewisovu příšernou skupinu?" zeptal se Alec a vzal vizitku mezi dva dlouhé prsty.

Neznáma budova – New York City

"Ale," řekl Simon a věděl, že zněl směšně, "on je mrtvý. Jace ho zabil."

Lilith položila svojí bílou ruku na rakev. "Je krásný, že?"

"Hm," řekl Simon a díval se s odporem na stvoření uvnitř rakve."Vážně. Není to můj typ."

"Netušil jsem, že jsi taková zastánkyně svobodné vůle," řekl Jace."A co takhle nechat nás teď všechny svobodně opustit tuhle střechu? Mě, Simona a Clary? Co na to říkáš, démonko? Je po všem. Už mě neovládáš. Neublížím Clary a Simon tě už nebude poslouchat. A ohledně toho kusu špíny, který se snažíš oživit. Navrhuju, aby ses ho zbavila dřív, než začne hnít. Jelikož už nevstane z mrtvých, řekl bych, že už je dávno po datu spotřeby."

S vrčícím úsměvem zlomila ostří v polovině. Jedna část se rozpadla na zářící prach a ta druhá -rukojeť a malý úlomek nože- temně zaplanul.

Lilith se usmála. "Chudák malý Michael," řekla. "Vždycky byl tak slabý."

Jace zalapal po dechu. Ruce zaťaté v pěsti svěsil podél těla. Vlasy měl zmáčené potem. "Ty a to tvoje machrování se jmény," řekl. "Znala jsem Michaela. Anděl Gabriel mi dělal vlasy. Byla jsem v kapele se všemi biblickými bytostmi."

"Ale byl jsi naštvaný," řekl Magnus. "Věděl jsem to. To je důvod, proč jsem se tak bál. Utéct a skočit rovnýma nohama přímo do nebezpečí jen kvůli tomu, že jsi na mě naštvaný-"

"Jsem Lovec stínů," řekl Alec. "Magnusi, tohle je to, co dělám. Není to kvůli tobě. Příště se zamiluj  třeba do nějakýho pojišťováka-"