Tak čo, ako ste odpovedali? Ani to nebolo až také ťažké, však?
apríla 24, 2014
Kto to hovorí? - Test/správne odpovede
Ak vás zaujíma ako ste odpovedali vo Veľkonočnej súťaži, môžete si svoje odpovede overiť v tomto teste. Spravila som to takouto formou, aby si to mohli vyskúšať aj tí, čo sa do súťaže nezapojili alebo nevedeli správne odpovede.
apríla 23, 2014
ADD YOURS: Knižná edícia (APRÍL)
Aj ja som sa nechala strhnúť touto reťazovkou ktorú spustila do sveta Judit z MAWOB.
Ak sa budete chcieť zapojiť aj vy TU si môžete nájsť všetky potrebné informácie ktoré k tomu potrebujete.
Otázky čo si Judit na nás vymyslela mi dali celkom zabrať pretože som sa musela silno nad viacerými zamyslieť. Nechcela som dávať stále tie isté knihy ktoré sa na každom blogu opakujú ale niekedy sa to proste nedalo.
Autor, od ktorého by som si prečítala aj telefónny zoznam.
Ak sa budete chcieť zapojiť aj vy TU si môžete nájsť všetky potrebné informácie ktoré k tomu potrebujete.
Otázky čo si Judit na nás vymyslela mi dali celkom zabrať pretože som sa musela silno nad viacerými zamyslieť. Nechcela som dávať stále tie isté knihy ktoré sa na každom blogu opakujú ale niekedy sa to proste nedalo.
Autor, od ktorého by som si prečítala aj telefónny zoznam.
Hneď prvá otázka bola riadny oriešok. V tomto prípade nedokážem podať jednoznačnú odpoveď, pretože keď som sa pozrela do svojej zbierky zistila som, že skoro od žiadného spisovateľa som nečítala viac než dve knihy či série, takže som nemala z čoho vyberať a porovnávať. Nakoniec som sa rozhodla, že najpravdepodobnejším autorom od ktorého budem čítať v budúcnosti asi všetko je John Green, pretože jeho tvorba ma uchvátila. Čítala som síce len dve knihy, ale už teraz viem, že ostatné budú rovnako kvalitné.
Autor ktorého tak neznášam, až ho milujem.
V tomto bode väčšinou každý dáva Cassandru Clare a ani sa im nečudujem. Tiež to tak cítim, ale pre mňa je väčšmi nenávidená a zároveň milovaná, J.K Rowlingová. Knihy od Cassandry čítam teraz ako dospelá, takže sa so stratami postáv dokážem zmieriť, ale na tú traumu, ktorú mi spôsobila Rowlingová keď odstránila Siriusa, potom Dumbledora a v siedmom diely polovicu knihy, nikdy nezabudnem. Moje detské idoly boli nenávratne preč a spolu s nimi aj koniec môjho krásneho dectva. Svet bez Dumbledora už nebude nikdy ako predtým.
Kniha, kvôli ktorej som jednu noc vôbec nespal/a.
Fúú, tak to sa mi už celkom dlho nestalo. Nie že by som nečítala nič také dobré, ale jednoducho vždy zaspím, či chcem alebo nechcem. Už to nie je ako za mlada :D Ak by som mala povedať poslednú, pri ktorej sa mi to stalo, tak Měděný jezdec od Paulliny Simonsovej ma dokázal držať pri živote do skorých ranných hodín, ale ak mám určiť jednu, pri ktorej som nespala vôbec a musela som ju dočítať za každú cenu, bol Nov od Stephenie Meyerovej. Bolo to na začiatku Twilightovského šialenstva a neviem si predstaviť, ako by som dokázala zaspať s myšlienkou, že tá kniha leží len tak vedľa mňa a ja si v klude spím. Nemysliteľné. Najpodivnejšie na tom bolo to, že táto kniha ma bavila zo všetkých najmenej, ale čítala som ju ako zmyslov zbavená len z princípu, že to bol "úžasný" TWILIGHT.
Kniha, na ktorú sa odhodlávam už roky.
Táto otázka bola pre mňa asi najľahšia a nemusela som pri nej vôbec rozmýšľať. Jednoznačná odpoveď je Meno vetra. Tak dlho ju už chcem prečítať, až je to smiešne. Dokonca som ju raz mala doma požičanú z knižnice a ani to ma nedonútilo sa do nej pustiť. Pred termínom než som ju musela vrátiť som sa odhodlala na pár strán, kým som si neuvedomila, že už to aj tak nemá zmysel. Kamarátka ma stále bombarduje s tým, aká to je úžasná kniha a že si ju musím prečítať. Verím, že je super a viem, že by sa mi to páčilo, jednoducho si k sebe nevieme nájsť cestu. :( Ale raz si ju určite prečítam, to sľubujem.
Postava, ktorá mi zlomila srdce.
Ťažko vybrať jednu. Vo väčšine kníh ktoré prečítam, sa nájde niekto, kto mi zlomil srdce. No, možno jeden trochu vytŕča. Alexander Bělov z knihy Letní zahrada. V prvých dvoch knihách bol pre mňa dokonalosť sama. Poznať ho, tak ho uctievam a zrazu prišla tretia kniha a moje ilúzie o dokonalosti sa rozplynuli. Strašne som bola z neho sklamaná. Viem, že si prežil strašné veci, ale to ako sa správal bolo otrasné. Chvíľkami som si priala, aby v tej vojne radšej zomrel ako hrdina a stelesnenie dokonalosti, než aby sa teraz po svete ponevieral ako troska bez emócií. Aj keď si to na konci trocha vyžehlil, už to nikdy nebude pre mňa ten božský Alexander.
Hrdina, ktorý ma zruinoval pre všetkých ostatných.
V tomto bode budem strašne "originálna" :D Nemôžem napísať iné meno než Adrian Ivashkov. Milujem ho a na tom sa nikdy nič nezmení. Uvažovala som ešte nad menom Will Herondale, ale Adrian je proste best. Chlapci s dobrým humorom to je moje ;)
Hrdinka, ktorá ma sklamala.
Takých je viac, ale napíšem také, čo sa často nespomínajú. Jedna je tá, čo urobila hroznú vec, ktorou ma úplne zničila. Opustila úžasného chlapa. Viac sa dočítate pri otázke nižšie. Kvôli spoileru napíšem to meno tak, aby nebolo vidieť, ale kurzorom si to môžete zviditeľniť Diana Hollandová zo série Luxus. Ďalšia hrdinka ktorá ma sklamala, bola Grace zo série Vlci z Mercy Falls. Bola nudná, nevýrazná a žila si len ten svoj svet, ktorý zahŕňal vlkov. Nebavilo ma čítať o nej, nič čo spravila nebolo zaujímavé. Toto dievča má u mňa nula bodov.
Knižný pár, ktorý nie je pár ale mal by byť, pretože by mi to urobilo hroznú radosť!
Najťažšia otázka zo všetkých. Pri nej som si vééééľmi dlho namáhala svoje závity, ale nakoniec som na niečo prišla. Ide o trochu iný vzťah. Tí dvaja raz boli spolu, potom chvíľu nie a celú sériu som čakala len na to, kedy už budú konečne oficiálne spolu a nikto im v tom nebude brániť a namiesto toho som dostala šok, ktorý som rozdýchavala ešte niekoľko dní po prečítaní. Najprv som si myslela, že mám zlé vydanie, alebo mi niekto prepísal strany. Ale nie! Ona sa naozaj po tom všetkom čím si prešli na neho vykašľala a odišla preč. Vzťah, ktorý bol úžasný a kvôli ktorému som tu sériu čítala, sa nakoniec nekonal. Takže áno, týchto dvoch by som určite chcela mať spolu. O koho ide? Je to spoiler, takže ak si to chcete prečítať, prejdite kurzorom na koniec riadku. Ide o sériu Luxus od Anny Godbersen.Henry Schoonmaker a Diana Holland.
Za filmové spracovanie ktorej knihy by som dal/a svoju pravú obličku?
Už minule som tu písala článok o filmoch podľa YA fantasy kníh, a tak určite viete, že za tieto filmy by som obličku určite nedala. Ale je jeden kniha ktorú by som si strašne rada pozrela sfilmovanú. Zdieľam rovnaký názor ako Judit a chcela by som vidieť Medeného jazdca. Myslím, že by to mohol byť krásny, dojemný príbeh, tak ako aj kniha. Malo by to všetky prvky, ktoré mám na filmoch rada. Obdobie 2 sv. vojny, mladú lásku, dobré postavy, silný príbeh. Podľa mňa by to na filmovom plátne mohol fungovať.
Otázka na telo: Môj najväčší knižný prehrešok
Neviem, či sa to dá považovať za prehrešok, ale ja to tak beriem. Séria Škola noci, je moje prekliatie!!! Absolútne ma nebaví, vždy sa pri tom len rozčúlim, a aj tak som dokázala tomu obetovať toľko času a peňazí. Doteraz nechápem, ako som si mohla kúpiť 7 kníh, keď mi bolo po prvej jasné, že ma to nebude baviť. Najhoršie na tom celom je, že aj keď si to uvedomujem, už minule som rozmýšľala, že si kúpim ďalšie diely :D Asi by som mala vyhľadať odbornú pomoc, lebo toto nie je v poriadku. :D
Ak by vás zaujímali aj iné odpovede z ADD YOURS:
Ak by vás zaujímali aj iné odpovede z ADD YOURS:
|
apríla 22, 2014
Veľkonočná súťaž...poznáme víťaza ;)
Včera som nemala kedy zverejniť výsledky súťaže, keďže som bola na chate uprostred ničoho, ale dnes už musím jednému z vás spraviť radosť.
Mali ste správne odpovedať na osem otázok. Boli medzi nimi aj ľahké a aj ťažšie, ale myslím si, že sa to dalo zvládnuť aj tým, čo niektoré knihy nečítali. Odpovede sa dali nájsť aj na nete, ak by ste sa s tým trocha pohrali. Bola som naozaj prekvapená, že niektorí ste si to naozaj museli vyhľadať a dať si s tým námahu, čo ma teší, lebo ja som väčšinou taká lenivá, že ak niečo v nejakej súťaži neviem, tak sa na to jednoducho vykašlem, než by som to mala vyhľadávať.
Do súťaže sa vás zapojilo dosť a väčšina z vás odpovedala na všetko správne. Problém vám robili dva citáty z Kam zmizla Aljaška a Iba jeden deň. Iba tam ste niektorí spravili chyby. Správne odpovede sem nebudem písať, ale v priebehu dnešného dňa alebo možno až zajtra sem hodím test, kde si budete môcť správne odpovede zistiť a ešte raz si to vyskúšať. Takto si to budú môcť skúsiť aj tí, čo sa do súťaže nezapojili.
Mali ste správne odpovedať na osem otázok. Boli medzi nimi aj ľahké a aj ťažšie, ale myslím si, že sa to dalo zvládnuť aj tým, čo niektoré knihy nečítali. Odpovede sa dali nájsť aj na nete, ak by ste sa s tým trocha pohrali. Bola som naozaj prekvapená, že niektorí ste si to naozaj museli vyhľadať a dať si s tým námahu, čo ma teší, lebo ja som väčšinou taká lenivá, že ak niečo v nejakej súťaži neviem, tak sa na to jednoducho vykašlem, než by som to mala vyhľadávať.
Do súťaže sa vás zapojilo dosť a väčšina z vás odpovedala na všetko správne. Problém vám robili dva citáty z Kam zmizla Aljaška a Iba jeden deň. Iba tam ste niektorí spravili chyby. Správne odpovede sem nebudem písať, ale v priebehu dnešného dňa alebo možno až zajtra sem hodím test, kde si budete môcť správne odpovede zistiť a ešte raz si to vyskúšať. Takto si to budú môcť skúsiť aj tí, čo sa do súťaže nezapojili.
Ale teraz poďme už k víťazovi súťaže. A tou sa stáva...
MOONLIGHT
Tá získava knihu podľa vlastného výberu do 12€, ktorú si bude môcť vybrať kedykoľvek v priebehu roka 2014.
Gratulujem a dúfam, že som ti touto drobnosťou spríjemnila tento škaredý a upršaný deň. ;)
apríla 18, 2014
Miesta na knihy nie je nikdy dosť ;)
Všetkým prajem krásny, sviatočný a slnečný piatok :D Ani neviete, ako závidím každému kto je doma a môže si tento deň užívať. Keby nemusím trčať v práci, tak určite vybehnem niekam do lesa na prechádzku so psom, alebo sa vyvalím na záhradu s knihou a budem chytať bronz :) V každom prípade, je to krásna predstava, ale nereálna.
Ale poďme k téme. Ako som už raz spomínala, dostalo sa mi tej pocty, že som získala od MT nábytku krásnu knižnicu a chcem sa vám s ňou pochváliť, aká je úžasná.
Keďže v mojej izbe nastal teraz obrovský chaos, lebo nábytok čo tam mám, predávam, ale ešte si ho nevyzdvihli, tak mi neostalo miesto pre túto novú nádheru. Mám ju postavenú v strede izby a ledva sa tam
hýbem :D Keďže som musela starý nábytok vypratať, tak som musela všetky knihy strategicky poukladať na zem, ako môžete vidieť na obrázku v pravo. Našťastie mi medzi tým prišla táto nová knižnica a niektoré knihy som mohla preložiť na čestné miesto kam patria, ostatné sa budú musieť uspokojiť ešte so stolom, kým nebudem mať ďalšie nové police.
Vždy som sa rada kochala pohľadom na moje knihy, keď som ich mala pekne poukladané na policiach, a teraz keď ich vidím všade po izbe, je mi skoro do plaču. :/ Ale keď už budem mať celú izbu hotovú, ako má byť, tak to bude stáť za to a určite sa vám s tým pochválim. Mám v pláne veľa, veľa políc a knižníc, lebo miesta na knihy nie je nikdy dosť. :D
Tu sa môžete pozrieť ako vypadá moja nová krásna knižnica. Narýchlo som do nej naukladala prvé knihy čo mi prišli pod ruku, aby to malo nejaký efekt, ale určite to usporiadanie ešte pomením :) Ospravedlňujem sa za kvalitu fotky, ale môj telefón hrozne fotí a normálny foťák mám pokazený, takže čo už :( Nebudeme si tu klamať so mňa fotografka nikdy nebude a určite by to nebolo lepšie, keby to fotím aj s najkvalitnejším fotoaparátom na svete :D
Čo hovoríte, že je krásna? Na tejto fotke to možno ani tak nevynikne, ale je naozaj parádna a dokonca sa tam vošlo oveľa viac kníh, ako som najprv čakala. Krásna a aj praktická. ;)
A čo vy? Máte dosť miesta pre svoje knihy?
apríla 17, 2014
RC: Panika (Lauren Oliver)
Anotácia: Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...
Wau! Panika ma zasiahla, spôsobila presne to, čo sa od nej čaká. Strach z neznáma, strach o život, strach zo zlyhania.
Otváram knihu...nádych...prvá strana...50. strana...strana 170...KONIEC...výdych.
Lauren Oliver opäť predviedla skvelú šou a ukázala, že písať naozaj vie a séria Delírium nebola len náhoda. Za seba môžem povedať, že sa mi to určite páčilo viac ako Delírium, z čoho som bola sama prekvapená. Do knihy som sa púšťala s pochybnosťami. Mala som (ne)šťastie na nie zrovna pozitívne ohlasy a tiež som sa bála, aby tam nebolo toľko opisov, ktorými autorka v Delíriu nešetrila. Našťastie sa moje obavy nepotvrdili.
Málo kedy sa mi stane, že ma kniha chytí od prvej strany a tejto sa to podarilo. Od začiatku ma vtiahla do víru Paniky. Heather sa nečakane prihlási do hry a dobrodružstvo sa môže začať.
Téma nebezpečnej hry Paniky bola fantastická, len neviem, či by sa to dalo reálne aj uskutočniť, ale to ide teraz bokom. Panika je hra len pre silné povahy a v stávke je naozaj všetko. Vaše nočné mory sa stanú skutočnosťou a do každej úlohy idete s nasadením života. Ak sa vzdáš prehráš, ak ideš do toho, ešte nič nie je isté. Len odvaha nestačí musíš byť lepší ako ostatní. Víťaz je len jeden a ten berie všetko. Poriadny balík
peňazí má dobre presvedčovacie schopnosti, a nie jeden sa dá zlákať, aj keď je hra nad jeho schopnosti. Paradoxom je, že tí najsilnejší a najodhodlanejší hráči tam nešli kvôli peniazom, ale niečo dokázať sebe, aj ostatným.
Heather potrebovala peniaze, aby sebe a svojej sestre zabezpečila lepší život. Ich matka sa o ne nestarala a viac ju zaujímal párty život plný alkoholu a drog. Cez to všetko nebola jej matka tým spúšťačom, ktorý ju prinútil sa do tejto nebezpečnej hry pustiť, ale sklamanie v láske. Heather bola zaujímavá hrdinka, ale trochu hlúpučka. Podstatné je, že to nebolo až také zlé, aby ma to rozčuľovalo. Mala aj dobré momenty.
Ďalším súťažiacim bol Dodge. Aj jeho príbeh sme mali možnosť sledovať podrobnejšie. Kapitoly sa väčšinou striedali, raz z pohľadu Heather, a raz z pohľadu Dodga. Takisto aj Dodga priviedlo do hry niečo iné než peniaze, i keď aj tie sa mu hodia. Išiel tam s jediným cieľom, a to pomstiť svoju sestru. Dodge sa mi páčil. Bol to typický mladý chalan, s tým jednoduchým myslením (nechcem nikoho uraziť), že všetko je buď čierne alebo biele a zamyslieť sa nad vecou trochu hlbšie nehrozí. Na druhej strane bol veľmi všímavý a určité veci mu docvakli veľmi rýchlo. Možno to bude aj tým, že príliš všetko neriešil, a tak videl veci, ktoré iní prehliadali.
Tiež nemal v živote na ružiach ustlané. Časté sťahovanie, chorá sestra a stále bez priateľov. Panika mení ľudí, životy, proste všetko, a tak sa Dodge spriatelí s Heather a jej priateľmi Nat a Bishopom. Obaja majú v knihe svoje dôležité miesto. Nat je tiež v hre a náhodou aj Dodgeova tajná láska a Bishop je najlepší kamarát, na ktorého sa môžete spoľahnúť v každej situácií a morálna podpora vždy a všade.
Samotná téma knihy bola zaujímavá. Hra, ktorá mala v každom vzbudiť paniku, je niečo iné ako som v poslednej dobe čítala a držalo ma to počas čítania neustále v napätí. Stále som čakala čo bude ďalšia úloha, ako sa s ňou súťažiaci popasujú. Nútilo ma to obracať strany a tak to má byť. Keby nemusím pracovať, tak knihu určite zhltnem na jeden raz. Ale okrem hry sa mi na knihe páčilo, že hlavné postavy mali reálne problémy a životy. Nikto z nich nebol dokonalý a každý robil chyby. Možno to znie čudne, ale radšej čítam takéto tvrdé a trochu smutnejšie príbehy, lebo sú reálnejšie. Je zaujímavejšie sledovať aký ma niekto trpký život, ale dokáže s ním bojovať ako niekto, čo si žije spokojne a rieši len umelo vytvorené nepodstatné problémy. Život nie je fér.
Ak ste sa dostali až sem, určite ste pochopili, že sa mi kniha páčila. Áno, páčila a odporúčam ju každému. Dobré zvládnuté postavy so zaujímavými príbehmi a téma, ktorá vás zaujme hneď od prvého momentu. Jediné, čo sa mi až tak nepáčilo bol koniec, ale na to som si už u Lauren zvykla. Nepáčilo sa mi ako zakončila Delírium a v Panike som bola tiež trochu sklamaná. Vystupňovalo sa to s dobrým napätím, ktoré mohla využiť viac. Možno by nebolo zlé trocha zaexperimentovať a urobiť na konci niečo šokujúce, namiesto toho patetického klišé. Nemôžem mať všetko, však :D Aj tak to bolo dobré.
Ak ste knihu nečítali, nechajte sa aj vy strhnúť Panikou a určite neoľutujete. Ja som si to poriadne užila a nemôžem inak, ako dať knihe 5*.
Za knihu moc, moc, moc ďakujem spoločnosti Albatros media. Neváhajte a kúpte si ju TU.
Všimnite si tú obálku. Nie je nádherná? A ten matroš, keď ju držíte v rukách...paráda ;)
Wau! Panika ma zasiahla, spôsobila presne to, čo sa od nej čaká. Strach z neznáma, strach o život, strach zo zlyhania.
Otváram knihu...nádych...prvá strana...50. strana...strana 170...KONIEC...výdych.
Lauren Oliver opäť predviedla skvelú šou a ukázala, že písať naozaj vie a séria Delírium nebola len náhoda. Za seba môžem povedať, že sa mi to určite páčilo viac ako Delírium, z čoho som bola sama prekvapená. Do knihy som sa púšťala s pochybnosťami. Mala som (ne)šťastie na nie zrovna pozitívne ohlasy a tiež som sa bála, aby tam nebolo toľko opisov, ktorými autorka v Delíriu nešetrila. Našťastie sa moje obavy nepotvrdili.
Málo kedy sa mi stane, že ma kniha chytí od prvej strany a tejto sa to podarilo. Od začiatku ma vtiahla do víru Paniky. Heather sa nečakane prihlási do hry a dobrodružstvo sa môže začať.
Téma nebezpečnej hry Paniky bola fantastická, len neviem, či by sa to dalo reálne aj uskutočniť, ale to ide teraz bokom. Panika je hra len pre silné povahy a v stávke je naozaj všetko. Vaše nočné mory sa stanú skutočnosťou a do každej úlohy idete s nasadením života. Ak sa vzdáš prehráš, ak ideš do toho, ešte nič nie je isté. Len odvaha nestačí musíš byť lepší ako ostatní. Víťaz je len jeden a ten berie všetko. Poriadny balík
peňazí má dobre presvedčovacie schopnosti, a nie jeden sa dá zlákať, aj keď je hra nad jeho schopnosti. Paradoxom je, že tí najsilnejší a najodhodlanejší hráči tam nešli kvôli peniazom, ale niečo dokázať sebe, aj ostatným.
Heather potrebovala peniaze, aby sebe a svojej sestre zabezpečila lepší život. Ich matka sa o ne nestarala a viac ju zaujímal párty život plný alkoholu a drog. Cez to všetko nebola jej matka tým spúšťačom, ktorý ju prinútil sa do tejto nebezpečnej hry pustiť, ale sklamanie v láske. Heather bola zaujímavá hrdinka, ale trochu hlúpučka. Podstatné je, že to nebolo až také zlé, aby ma to rozčuľovalo. Mala aj dobré momenty.
Ďalším súťažiacim bol Dodge. Aj jeho príbeh sme mali možnosť sledovať podrobnejšie. Kapitoly sa väčšinou striedali, raz z pohľadu Heather, a raz z pohľadu Dodga. Takisto aj Dodga priviedlo do hry niečo iné než peniaze, i keď aj tie sa mu hodia. Išiel tam s jediným cieľom, a to pomstiť svoju sestru. Dodge sa mi páčil. Bol to typický mladý chalan, s tým jednoduchým myslením (nechcem nikoho uraziť), že všetko je buď čierne alebo biele a zamyslieť sa nad vecou trochu hlbšie nehrozí. Na druhej strane bol veľmi všímavý a určité veci mu docvakli veľmi rýchlo. Možno to bude aj tým, že príliš všetko neriešil, a tak videl veci, ktoré iní prehliadali.
Tiež nemal v živote na ružiach ustlané. Časté sťahovanie, chorá sestra a stále bez priateľov. Panika mení ľudí, životy, proste všetko, a tak sa Dodge spriatelí s Heather a jej priateľmi Nat a Bishopom. Obaja majú v knihe svoje dôležité miesto. Nat je tiež v hre a náhodou aj Dodgeova tajná láska a Bishop je najlepší kamarát, na ktorého sa môžete spoľahnúť v každej situácií a morálna podpora vždy a všade.
Samotná téma knihy bola zaujímavá. Hra, ktorá mala v každom vzbudiť paniku, je niečo iné ako som v poslednej dobe čítala a držalo ma to počas čítania neustále v napätí. Stále som čakala čo bude ďalšia úloha, ako sa s ňou súťažiaci popasujú. Nútilo ma to obracať strany a tak to má byť. Keby nemusím pracovať, tak knihu určite zhltnem na jeden raz. Ale okrem hry sa mi na knihe páčilo, že hlavné postavy mali reálne problémy a životy. Nikto z nich nebol dokonalý a každý robil chyby. Možno to znie čudne, ale radšej čítam takéto tvrdé a trochu smutnejšie príbehy, lebo sú reálnejšie. Je zaujímavejšie sledovať aký ma niekto trpký život, ale dokáže s ním bojovať ako niekto, čo si žije spokojne a rieši len umelo vytvorené nepodstatné problémy. Život nie je fér.
Ak ste sa dostali až sem, určite ste pochopili, že sa mi kniha páčila. Áno, páčila a odporúčam ju každému. Dobré zvládnuté postavy so zaujímavými príbehmi a téma, ktorá vás zaujme hneď od prvého momentu. Jediné, čo sa mi až tak nepáčilo bol koniec, ale na to som si už u Lauren zvykla. Nepáčilo sa mi ako zakončila Delírium a v Panike som bola tiež trochu sklamaná. Vystupňovalo sa to s dobrým napätím, ktoré mohla využiť viac. Možno by nebolo zlé trocha zaexperimentovať a urobiť na konci niečo šokujúce, namiesto toho patetického klišé. Nemôžem mať všetko, však :D Aj tak to bolo dobré.
Ak ste knihu nečítali, nechajte sa aj vy strhnúť Panikou a určite neoľutujete. Ja som si to poriadne užila a nemôžem inak, ako dať knihe 5*.
Za knihu moc, moc, moc ďakujem spoločnosti Albatros media. Neváhajte a kúpte si ju TU.
Všimnite si tú obálku. Nie je nádherná? A ten matroš, keď ju držíte v rukách...paráda ;)
apríla 15, 2014
Zľavy, zľavy a stále tie zľavy ;)
Na bux.sk prišli opäť so zaujímavými akciami. Tentokrát sú zamerané na:
Tu môžete nájsť zaujímavé kúsky ako napríklad:
Tessa Grattonová - Mágia krvi 4,52€
Tessa Grattonová - Strážkyňa krvi 6,95€
Dan Wells - Potomkovia 4,52€
Maureen Johnsonová - Šialenstvo 5,79€
Novinka Sally Greenová - Polozlý 9,52€
Zlatá edícia Christopher Paolini - Odkaz dračích jazdcov 22,75€
Môj TIP Patrick Rothfuss - Strach múdreho muža 10,90€
V tomto prípade nejde až o tak výrazné zľavy, ale stoja za pozornosť, pretože tieto knihy sú naozaj výborné.
Anders de la Motte - Hra 7,63€
Knihy od Larsa Keplera 10,43€
Steig Larson séria Millennium - každá kniha za 11,83€
A veľa iných...
Skoro som zabudla :/ ABC knihy majú opäť akciu POŠTOVNÉ ZADARMO, tak ju nesmiete zmeškať. Milujem poštovné zadarmo ;) Je to pre mňa ako droga. Vždy keď zbadám toto slovné spojenie, som ako očarovaná a musím ísť nakupovať. ACH, čo už so mnou :D
Skoro som zabudla :/ ABC knihy majú opäť akciu POŠTOVNÉ ZADARMO, tak ju nesmiete zmeškať. Milujem poštovné zadarmo ;) Je to pre mňa ako droga. Vždy keď zbadám toto slovné spojenie, som ako očarovaná a musím ísť nakupovať. ACH, čo už so mnou :D
Akcia platí do stredy 16.4.2014
apríla 14, 2014
Veľkonočná súťaž je tu!!!
Ahoj všetci. Sľubovala som súťaž a tu ju máte ;)
Nechcem tu veľmi vykecávať, lebo tieto omáčky aj tak skoro nikto nečíta a ak aj číta, tak ho to veľmi nezaujíma.
V sviatočnom období, je už tak nejak zaužívaným zvykom usporadúvať na blogoch súťaže. Každý si chce uctiť svojich čitateľov a niečim ich odmeniť a ja samozrejme patrím medzi nich.
Veľká noc je tu a spolu s ňou súťaž. Ako je už na tomto blogu zvykom, aby ste vyhrali, budete pre to musieť niečo urobiť. Ale aby ste nepovedali že som zlá, prichystala som si pre vás niečo ľahšie. Snažila som sa to spraviť tak, aby sa mohol zapojiť naozaj každý. Ak nebudete niektorý z výrokov vedieť, dajú sa nájsť aj na tomto blogu, či už v recenzií alebo medzi knižnými hláškami.
Teraz niečo k pravidlám:
- Zapojiť sa môže každý so slovenskou alebo českou adresou
- Súťaž trvá od dnes 14.4. do nedele 20.4. 2014
- Víťaz môže byť ten, kto odpovie na všetky otázky správne. Odpovede píšte do formulára nižšie
- Jediná podmienka pre vstup do súťaže je, byť GFC nasledovateľom tohto blogu
- V odpovedi píšte kto to povedal. Len samotný názov knihy nestačí
Asi vás zaujíma, o čo to vlastne budete súťažiť, však? Rozmýšľala som nad rôznymi cenami, ale nič také ma nenapadlo, s čím by som potešila všetkých. Nakoniec som dospela k názoru, že najlepšie je nechať to na víťaza, nech si určí sám, čo si bude želať. Iste vám už došlo, že to bude kniha podľa vlastného výberu, ale pozor, trochu to zmením. Víťaz si bude môcť VYBRAŤ KNIHU PODĽA VLASTNÉHO VÝBERU do 12 € (400 kč), KEDYKOĽVEK V PRIEBEHU ROKA 2014
A teraz už sa pustite do súťaženia. :)
apríla 10, 2014
Etiketa & špionáž (Gail Carrigerová)
Anotácia: Naučiť sa správne ukloniť je jedna vec.
Naučiť sa správne ukloniť a zároveň pritom vrhnúť nôž je však niečo celkom iné.
Vitajte v akadémii pre mladé dámy!
Štrnásťročná Sophronia dokáže svoju úbohú mamu poriadne potrápiť. Rozoberanie hodiniek či lezenie po stromoch ju totiž zaujíma oveľa viac než to, ako sa treba náležite správať v spoločnosti – a jej rodina môže iba dúfať, že nikto nikdy neuvidí jej príšernú poklonu. Jej mama zúfalo túži po tom, aby sa z jej dcéry stala pravá dáma. A tak Sophroniu zapíše do Prípravnej akadémie mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov.
Sophronia čoskoro príde na to, že jej mama ani zďaleka netuší, kam to vlastne svoju dcéru poslala. V škole mademoiselle Geraldine sa totiž mladé dámy pripravujú... na všetko. Okrem tanca, obliekania a etikety si osvojujú aj základy špionáže a učia sa, ako rozptýliť pozornosť protivníka alebo ho dokonca zniesť zo sveta – samozrejme, vo všetkom uplatňujú iba najzdvorilejšie spôsoby.
Sophroniu a jej kamarátov čaká strhujúci prvý rok na novej škole.
Zaujímavá a veľmi zvláštna kniha. Na môj vkus bola možno trochu detská, ale to je môj osobný problém a nič to nemení na tom, že spracovaná bola dobre. Preto sa pri písaní článku pokúsim odosobniť a byť čo najviac objektívna.
Na knihu som sa tešila, pretože je to steampunk a veľa kníh tohto druhu som nečítala.
Spojenie mechanických strojov a 19. storočia je veľmi osviežujúce. Perfektne to dopĺňa atmosféru a obohacuje dej.
Začiatok čítania som mala trocha chaotický. Dlho som sa dostávala do štýlu akým bola kniha písaná. Stále sa mi plietlo, kto čo povedal a kto si čo myslí. Najviac mi aj tak dali zabrať mená postáv. Tie boli šialené. Viem, že keby ich chcem vysloviť nahlas, sa mi to nepodarí a určite si za pár dní nespomeniem ani na jedno, ale k tejto knihe to pasovalo dokonale. Iné (normálne) mená by sa mi tam vôbec nehodili, keďže celá kniha bola crazy.
Od prvej kapitoly až po poslednú sa tam niečo dialo. Nie takým tým štýlom, že vám to berie dych a nedovolí vám to odložiť knihu, ale tým štýlom, že sa ani chvíľu nenudíte a stále vás niečím dokáže dej upútať. Či už to je strojmi od výmyslu sveta, veľmi netradičným vyučovaním, alebo riešením záhad.
Veď uznajte, koho už by len nezaujímalo ako odohnať vlkolaka vejárom a kedy je najvhodnejší čas omdlieť, či ktorý jed je najúčinnejší na zabitie svojho prvého manžela? Bez týchto informácií nemôže predsa žiadna mladá dáma existovať.Otráviť niekoho je dovolené, ale ak sa neviete správne ukloniť, je to neodpustiteľné.
Hlavnou témou príbehu bolo, že sa hlavná hrdinka Sophronia snaží s pomocou priateľov vyriešiť záhadu tajného predmetu, ktorý každý chce dostať a len jedna osoba vie, kde je.
Bavilo ma zisťovať spolu s nimi o aký predmet ide a ako ho získať. V niektorých situáciach sa mi Sophronia zdala až príliš bystrá a niekedy zas príliš naivná, čo mi k jej veku sedelo omnoho viac.
V príbehu bolo celkom dosť postáv, ale každá tam zohrala svoju úlohu a niečo do príbehu priniesla. Všetky boli jedinečné a hlavne sa mi nezlievali do jednej. Iba jedna postava sa mi nezdala a vôbec som jej význam nepochopila. Riaditeľka školy, mademoiselle Geraldine, ako by tam ani nepatrila. Dúfam, že v pokračovaní sa o nej dozvieme niečo viac.
Ak by som mala vybrať jednu postavu, ktorá mi naopak utkvela v pamäti, bol to kapitán Nail, ktorý sa tam často nevyskytoval, ale niečim ma zaujal. Bola by som rada, ak by v pokračovaní dostal viac priestoru.
Sophronia mala myslím len štrnásť rokov, preto sa dalo čakať, že žiadne milostné príbehy sa tu nebudú konať. Boli tam jemné náznaky flirtovania, ale to je asi tak všetko. Myslím, že príbeh bol dostatočne rozmanitý, že milostná zápletka v tomto prípade ani nebola potrebná, ale do budúcna by bolo fajn, ak by sa tam niečo vyvinulo, pretože sú tam celkom zaujímavé typy, ktoré by mi mohli zamiešať karty. Neviem, čo je na tom pravdy, ale už sa ku mne dostali nejaké reči, že v pokračovaní by sa mal objaviť dokonca ľúbostný trojuholník. Ja len dúfam, že to bude medzi tými troma čo si myslím. Ale nechajme sa prekvapiť, čo na tom bude pravdy.
Zhrnula by som to asi následovne. Ak by som mala o pár rokov menej, určite by som bola z knihy nadšená. Spojenie vtipného a zaujímavého deja so svojským humorom, vytvorilo jeden zaujímavý celok. Všetko fungovalo ako malo. Myslím, že kniha zaujme každého, nezávislé na veku, ale každého inak. Mladšie ročníky to určite dokáže strhnúť, ale mne tam stále niečo chýbalo. Čítanie ma bavilo, bolo to príjemné odreagovanie, ale ...
Keď sa na to pozriem objektívne a posudzujem kvalitu knihy, odporúčam prečítať, bolo to dobré. Dala by som knihe 4,5*. Ak máte radi tento funny štýl, bez nejakej vážnejšie problematiky, choďte do toho.
Ak vás zaujíma môj subjektívny názor, tak nemôžem dať viac ako 3*. Všetko bolo ok, len to bolo pre mňa trošku detské :( Čo už...už nie som najmladšia a strašne často na to viem zabudnúť.
Naučiť sa správne ukloniť a zároveň pritom vrhnúť nôž je však niečo celkom iné.
Vitajte v akadémii pre mladé dámy!
Štrnásťročná Sophronia dokáže svoju úbohú mamu poriadne potrápiť. Rozoberanie hodiniek či lezenie po stromoch ju totiž zaujíma oveľa viac než to, ako sa treba náležite správať v spoločnosti – a jej rodina môže iba dúfať, že nikto nikdy neuvidí jej príšernú poklonu. Jej mama zúfalo túži po tom, aby sa z jej dcéry stala pravá dáma. A tak Sophroniu zapíše do Prípravnej akadémie mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov.
Sophronia čoskoro príde na to, že jej mama ani zďaleka netuší, kam to vlastne svoju dcéru poslala. V škole mademoiselle Geraldine sa totiž mladé dámy pripravujú... na všetko. Okrem tanca, obliekania a etikety si osvojujú aj základy špionáže a učia sa, ako rozptýliť pozornosť protivníka alebo ho dokonca zniesť zo sveta – samozrejme, vo všetkom uplatňujú iba najzdvorilejšie spôsoby.
Sophroniu a jej kamarátov čaká strhujúci prvý rok na novej škole.
Zaujímavá a veľmi zvláštna kniha. Na môj vkus bola možno trochu detská, ale to je môj osobný problém a nič to nemení na tom, že spracovaná bola dobre. Preto sa pri písaní článku pokúsim odosobniť a byť čo najviac objektívna.
Na knihu som sa tešila, pretože je to steampunk a veľa kníh tohto druhu som nečítala.
Spojenie mechanických strojov a 19. storočia je veľmi osviežujúce. Perfektne to dopĺňa atmosféru a obohacuje dej.
Od prvej kapitoly až po poslednú sa tam niečo dialo. Nie takým tým štýlom, že vám to berie dych a nedovolí vám to odložiť knihu, ale tým štýlom, že sa ani chvíľu nenudíte a stále vás niečím dokáže dej upútať. Či už to je strojmi od výmyslu sveta, veľmi netradičným vyučovaním, alebo riešením záhad.
Veď uznajte, koho už by len nezaujímalo ako odohnať vlkolaka vejárom a kedy je najvhodnejší čas omdlieť, či ktorý jed je najúčinnejší na zabitie svojho prvého manžela? Bez týchto informácií nemôže predsa žiadna mladá dáma existovať.Otráviť niekoho je dovolené, ale ak sa neviete správne ukloniť, je to neodpustiteľné.
Hlavnou témou príbehu bolo, že sa hlavná hrdinka Sophronia snaží s pomocou priateľov vyriešiť záhadu tajného predmetu, ktorý každý chce dostať a len jedna osoba vie, kde je.
V príbehu bolo celkom dosť postáv, ale každá tam zohrala svoju úlohu a niečo do príbehu priniesla. Všetky boli jedinečné a hlavne sa mi nezlievali do jednej. Iba jedna postava sa mi nezdala a vôbec som jej význam nepochopila. Riaditeľka školy, mademoiselle Geraldine, ako by tam ani nepatrila. Dúfam, že v pokračovaní sa o nej dozvieme niečo viac.
Ak by som mala vybrať jednu postavu, ktorá mi naopak utkvela v pamäti, bol to kapitán Nail, ktorý sa tam často nevyskytoval, ale niečim ma zaujal. Bola by som rada, ak by v pokračovaní dostal viac priestoru.
Sophronia mala myslím len štrnásť rokov, preto sa dalo čakať, že žiadne milostné príbehy sa tu nebudú konať. Boli tam jemné náznaky flirtovania, ale to je asi tak všetko. Myslím, že príbeh bol dostatočne rozmanitý, že milostná zápletka v tomto prípade ani nebola potrebná, ale do budúcna by bolo fajn, ak by sa tam niečo vyvinulo, pretože sú tam celkom zaujímavé typy, ktoré by mi mohli zamiešať karty. Neviem, čo je na tom pravdy, ale už sa ku mne dostali nejaké reči, že v pokračovaní by sa mal objaviť dokonca ľúbostný trojuholník. Ja len dúfam, že to bude medzi tými troma čo si myslím. Ale nechajme sa prekvapiť, čo na tom bude pravdy.
Zhrnula by som to asi následovne. Ak by som mala o pár rokov menej, určite by som bola z knihy nadšená. Spojenie vtipného a zaujímavého deja so svojským humorom, vytvorilo jeden zaujímavý celok. Všetko fungovalo ako malo. Myslím, že kniha zaujme každého, nezávislé na veku, ale každého inak. Mladšie ročníky to určite dokáže strhnúť, ale mne tam stále niečo chýbalo. Čítanie ma bavilo, bolo to príjemné odreagovanie, ale ...
Keď sa na to pozriem objektívne a posudzujem kvalitu knihy, odporúčam prečítať, bolo to dobré. Dala by som knihe 4,5*. Ak máte radi tento funny štýl, bez nejakej vážnejšie problematiky, choďte do toho.
Ak vás zaujíma môj subjektívny názor, tak nemôžem dať viac ako 3*. Všetko bolo ok, len to bolo pre mňa trošku detské :( Čo už...už nie som najmladšia a strašne často na to viem zabudnúť.
Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media.
apríla 07, 2014
Dobrá kniha = zlý film, PREČO?
Hneď na začiatku chcem upozorniť, že tento článok je len môj subjektívny názor, ktorý sa nezakladá na faktoch, iba na mojich dojmoch a postrehoch.
Už dlhšie mi vŕtala v hlave myšlienka, prečo sú filmy podľa fantasy kníh pre mládež väčšinou také nevydarené? Česť výnimkám, Harry Potter je samostatná kapitola :D
Urobila som si menšiu osobnú rekapituláciu a pokúsila som sa zistiť, v čom to asi bude. A tu je môj skromný názor, PREČO?.
Prvý problém by som nazvala "MENEJ JE VIAC". Je to otrepaná fráza, ale naozaj pravdivá. Najlepšie je to možné pozorovať na sérií Twilight. Viem, že väčšina z vás má na film a knihy už alergiu a pri počutí toho názvu má chuť skákať z okna, ale ja to risknem. Musela som to sem dať, lebo vďaka Twilightu mám teraz tento blok a v podstate s ním to všetko začalo. Určite nie som jediná. Ale teraz k veci.
Súmrak, či už kniha alebo film, určite nie sú umelecké diela, ale v tej dobe keď frčali, som z nich bola nadšená a nehanbím sa za to. Dokonca sa k ním rada vraciam. Ale čo sa týka filmu, môžeme vidieť ako kvalita ďalším dielom upadá. Prvý diel bol veľmi jednoduchý, prirodzený, s menším rozpočtom. Nikto nepredpokladal taký obrovský úspech aký zožal. A to bolo na filme, to super. Jednoduchosť. So slávou pribudol aj rozpočet a tiež veľa, veľa "skvelých" efektov, ktoré boli síce výborne spracované, ale filmom vôbec neprospeli. Less is More <=>
Do tejto kategórie by som priradila aj film Rubinrot. Ten nebol určený širokému publiku, a preto naň nebol vynaložený žiaden nátlak s očakávaniami od fanúšikov po celkom svete. Tam je vidno tú jednoduchosť, kde sa tvorcovia zamerali skôr na to, aby diváka zaujal dej príbehu a nie žiadne efekty. Určite by som išla radšej do kina na tento film, ako napríklad Nádherné bytosti.
Tu už prichádza druhý problém. Po Súmraku sa s filmami pre mládež podľa knižnej predlohy akoby roztrhalo vrece a každý si chcel natočiť nový fenomén a sériu, ktorá by opäť na niekoľko rokov sypala peniažky do vrecka. A tak vznikli Nádherné bytosti, Mesto kostí či Upírska akadémia.
Ak nie je film dobrý, zvyčajne to je chyba režiséra, hercov alebo zlého scenára. Ja som si všimla ešte jeden spoločný faktor, ktorý mi vadí a objavuje sa vždy v prípade týchto fantasy filmov.
Keď čítate knihu, máte výhodu vlastnej predstavivosti a všetky tie nadprirodzené bytosti a a javy si môžete predstaviť podľa seba a vždy si to predstavíte tak, aby to bolo pre vás prijateľné a brali tie veci s najväčšou vážnosťou. Dej vám potom príde reálnejší. Naopak, vo filme tú možnosť nemáte a musíte brať len to, čo vám filmári vytvorili. Vtedy prichádza k sklamaniu, že to nebolo podľa vašich predstáv. Aspoň u mňa tomu tak je. Potom som si však uvedomila, že väčšinou to urobia správne, len ja som si to zle predstavovala.
Napríklad v Meste kostí. Knihy boli super, najmä svojim humorom a prepracovanosťou, ale keď som videla film, prišlo mi to trochu detské? Neviem ako to opísať. Proste to nadprirodzeno na mňa pôsobilo komicky a nedokážem ten film brať vážne. A keď sa k tomu pridá zlý zostrih a scenár ako v Upírskej akadémií je to katastrofa. Fantasy príbehy sú zradné v tom, že medzi nimi a rozprávkou, je len veľmi tenulinká hranica.
Opačný prípad sú filmy podľa dystópií. Hunger Games či Divergencia. Sú to vymyslené príbehy, ale nie nutne nereálne. Preto, akékoľvek úlety čo si autor vymyslel sa dajú prepáčiť a uveriť im. Väčšina deju je postavená na problematike nejakého zlého systému, a tak sa tam nemusí klásť veľký dôraz na medziľudské vzťahy alebo problém, či toho ohavného démona zabijem magickým rituálom za pomoci slepačej nôžky, alebo poprosím iné, ohavné, zubaté stvorenie, ktoré by to spravilo za mňa. Preto tu nehrozí veľa situácií, na
ktorých by sa dalo pohorieť. Najväčší problém, ktorý sa môže vyskytnúť, je v nepochopení deja, ak nie je divákovi poskytnutých dostatok informácií, ako napr. v Hunger Games. To súdim podľa ľudí, s ktorými som to pozerala a nečítali knihu. Vraveli, že bez mojich komentárov a vysvetlení k určitým veciam, by toho veľa nepochopili, a že keby to pozerajú sami, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by ich film nebavil. Čo sa týka Divergenice, tá ešte v našich kinách nebola, ale poniektorí nedočkavci ju už mali možnosť vidieť. Ja som jedna z nich a môžem povedať, že sa mi film veľmi páčil a určite ho všetkým odporúčam pozrieť. Už sa teším, keď si ho budem môcť vychutnať v kine vo všetkej paráde tak, ako sa patrí.
Poďme si to zhrnúť:
Fantasy filmy: Ich najväčším kameňom úrazu je tá nadprirodzená stránka. Hrozí, že aj prepracovaný, vysokorozpočtový film, bude pôsobiť ako nevydarený, béčkový film pre deti. Keď ho budete pozerať s
niekym, kto nečítal knihu podľa ktorej bol natočený a vy ste mu ju vychválili do nebies, môže sa stať, že po dopozeraní takéhoto nepodarku, sa vás budú ľudia pýtať, či ste si istý, že tá kniha bola fakt taká skvelá. Je to veľmi nepríjemný a trápny pocit.
Ďalší problém, efekty. Čo na tom, že film nemá ani hlavu ani pätu a nezainteresovaný človek vôbec nevie o čo v deji ide, hlavne, že tá nadprirodzená príšera vypadá ako ozajstná.
Čo nám z toho vyplýva? Treba čítať a nie pozerať filmy, ale to už všetci dávno vieme :D Takže, zas raz článok, kde sme sa nič nové nedozvedeli ;)
A čo vy? Páčia sa vám filmové spracovania fantasy kníh? Áno či nie, v oboch prípadoch by ma zaujímalo prečo.
Filmy ktoré som porovnávala:
Mesto kostí
Upírska akadémia
Súmrak
Nádherné bytosti
Rubinrot
Hry o život
Divergencia
Už dlhšie mi vŕtala v hlave myšlienka, prečo sú filmy podľa fantasy kníh pre mládež väčšinou také nevydarené? Česť výnimkám, Harry Potter je samostatná kapitola :D
Urobila som si menšiu osobnú rekapituláciu a pokúsila som sa zistiť, v čom to asi bude. A tu je môj skromný názor, PREČO?.
Súmrak, či už kniha alebo film, určite nie sú umelecké diela, ale v tej dobe keď frčali, som z nich bola nadšená a nehanbím sa za to. Dokonca sa k ním rada vraciam. Ale čo sa týka filmu, môžeme vidieť ako kvalita ďalším dielom upadá. Prvý diel bol veľmi jednoduchý, prirodzený, s menším rozpočtom. Nikto nepredpokladal taký obrovský úspech aký zožal. A to bolo na filme, to super. Jednoduchosť. So slávou pribudol aj rozpočet a tiež veľa, veľa "skvelých" efektov, ktoré boli síce výborne spracované, ale filmom vôbec neprospeli. Less is More <=>
Do tejto kategórie by som priradila aj film Rubinrot. Ten nebol určený širokému publiku, a preto naň nebol vynaložený žiaden nátlak s očakávaniami od fanúšikov po celkom svete. Tam je vidno tú jednoduchosť, kde sa tvorcovia zamerali skôr na to, aby diváka zaujal dej príbehu a nie žiadne efekty. Určite by som išla radšej do kina na tento film, ako napríklad Nádherné bytosti.
Tu už prichádza druhý problém. Po Súmraku sa s filmami pre mládež podľa knižnej predlohy akoby roztrhalo vrece a každý si chcel natočiť nový fenomén a sériu, ktorá by opäť na niekoľko rokov sypala peniažky do vrecka. A tak vznikli Nádherné bytosti, Mesto kostí či Upírska akadémia.
Ak nie je film dobrý, zvyčajne to je chyba režiséra, hercov alebo zlého scenára. Ja som si všimla ešte jeden spoločný faktor, ktorý mi vadí a objavuje sa vždy v prípade týchto fantasy filmov.
Keď čítate knihu, máte výhodu vlastnej predstavivosti a všetky tie nadprirodzené bytosti a a javy si môžete predstaviť podľa seba a vždy si to predstavíte tak, aby to bolo pre vás prijateľné a brali tie veci s najväčšou vážnosťou. Dej vám potom príde reálnejší. Naopak, vo filme tú možnosť nemáte a musíte brať len to, čo vám filmári vytvorili. Vtedy prichádza k sklamaniu, že to nebolo podľa vašich predstáv. Aspoň u mňa tomu tak je. Potom som si však uvedomila, že väčšinou to urobia správne, len ja som si to zle predstavovala.
Napríklad v Meste kostí. Knihy boli super, najmä svojim humorom a prepracovanosťou, ale keď som videla film, prišlo mi to trochu detské? Neviem ako to opísať. Proste to nadprirodzeno na mňa pôsobilo komicky a nedokážem ten film brať vážne. A keď sa k tomu pridá zlý zostrih a scenár ako v Upírskej akadémií je to katastrofa. Fantasy príbehy sú zradné v tom, že medzi nimi a rozprávkou, je len veľmi tenulinká hranica.
Opačný prípad sú filmy podľa dystópií. Hunger Games či Divergencia. Sú to vymyslené príbehy, ale nie nutne nereálne. Preto, akékoľvek úlety čo si autor vymyslel sa dajú prepáčiť a uveriť im. Väčšina deju je postavená na problematike nejakého zlého systému, a tak sa tam nemusí klásť veľký dôraz na medziľudské vzťahy alebo problém, či toho ohavného démona zabijem magickým rituálom za pomoci slepačej nôžky, alebo poprosím iné, ohavné, zubaté stvorenie, ktoré by to spravilo za mňa. Preto tu nehrozí veľa situácií, na
ktorých by sa dalo pohorieť. Najväčší problém, ktorý sa môže vyskytnúť, je v nepochopení deja, ak nie je divákovi poskytnutých dostatok informácií, ako napr. v Hunger Games. To súdim podľa ľudí, s ktorými som to pozerala a nečítali knihu. Vraveli, že bez mojich komentárov a vysvetlení k určitým veciam, by toho veľa nepochopili, a že keby to pozerajú sami, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by ich film nebavil. Čo sa týka Divergenice, tá ešte v našich kinách nebola, ale poniektorí nedočkavci ju už mali možnosť vidieť. Ja som jedna z nich a môžem povedať, že sa mi film veľmi páčil a určite ho všetkým odporúčam pozrieť. Už sa teším, keď si ho budem môcť vychutnať v kine vo všetkej paráde tak, ako sa patrí.
Poďme si to zhrnúť:
Fantasy filmy: Ich najväčším kameňom úrazu je tá nadprirodzená stránka. Hrozí, že aj prepracovaný, vysokorozpočtový film, bude pôsobiť ako nevydarený, béčkový film pre deti. Keď ho budete pozerať s
niekym, kto nečítal knihu podľa ktorej bol natočený a vy ste mu ju vychválili do nebies, môže sa stať, že po dopozeraní takéhoto nepodarku, sa vás budú ľudia pýtať, či ste si istý, že tá kniha bola fakt taká skvelá. Je to veľmi nepríjemný a trápny pocit.
Ďalší problém, efekty. Čo na tom, že film nemá ani hlavu ani pätu a nezainteresovaný človek vôbec nevie o čo v deji ide, hlavne, že tá nadprirodzená príšera vypadá ako ozajstná.
Čo nám z toho vyplýva? Treba čítať a nie pozerať filmy, ale to už všetci dávno vieme :D Takže, zas raz článok, kde sme sa nič nové nedozvedeli ;)
A čo vy? Páčia sa vám filmové spracovania fantasy kníh? Áno či nie, v oboch prípadoch by ma zaujímalo prečo.
Filmy ktoré som porovnávala:
Mesto kostí
Upírska akadémia
Súmrak
Nádherné bytosti
Rubinrot
Hry o život
Divergencia
apríla 03, 2014
Mesačná chvastačka - MAREC
Usporadúva JUDIT
Je začiatok nového mesiaca a to znamená, že je čas pochváliť sa tým predchádzajúcim. A že sa mám čím pochváliť, veď uvidíte. Marec som mala štedrý, čo ma veľmi teší, ale čo ma naozaj neteší je, že strašne v poslednej dobe zanedbávam čítanie. Každá nová kniha je pre mňa obrovská radosť a zároveň starosť, kedy to stihnem prečítať.
Začnem prírastkami, ktoré som si zadovážila sama. Určite ste si všimli minulo-mesačné veľké zľavy a jednú takú, som využila v Albatros media. Keď som tam zbadala Ukolébavku od Sarah Dessenovej, tak som ju tam za takú výhodnú cenu rozhodne nemohla nechať. Ohnivé srdce od Richelle Mead, som proste musela mať ako správny fanúšik Upírskej akadémie a hlavne Adriana. :D Iba jeden rok bola povinnosť si kúpiť a mať doma. Ten cirkus okolo knihy mi inak ani nedovoľoval. Po prečítaní prvého dielu, by som možno s kúpou ešte chvíľu počkal. Určite to teraz nie je mojou prioritou.
Ďalšie nové krásky v mojej knižnici sú od Slovartu. Myslím, že k ním vôbec netreba komentár. Cassandra Clare je základ každej knižnice fanúšikov YA fantasy. Mesto padlých anjelov som už čítala v originále, ale raz si to určite prečítam aj v slovenčine. Experiment na mňa kričí vždy, keď sa naň pozriem a mám pocit, že už dlho nevydržím ten nátlak a pustím sa do neho skôr, ako skončím s momentálne rozčítanou knihou. Mimochodom, tá obálka je famózna.
Nakoniec, tri dámy od Albatros media. Ešte som ich nečítala, ale každopádne sa čoskoro dozviete môj názor na ne, keďže sú to recenzné výtlačky. Etiketa & špionáž teraz čítam a zatiaľ to vypadá celkom dobre. Na Paniku sa už naozaj teším, lebo som zvedavá, či Lauren Oliver dokázala preskočiť latku, ktorú si nastavila. Od Pádu anjelov mám veľké očakávania, vzhľadom na dobré recenzie.
No, a teraz mi povedzte, kedy to mám všetko stihnúť?! A to mám ešte resty z minulého mesiaca. Od dnes si dávam záväzok, že začínam s poctivým čítaním. Žiadne seriály a filmy, čo mi zaberajú čas. :D Držte palce ;)
apríla 02, 2014
Sľubovali Iba jeden deň, bol z toho mesiac
Okolo knihy Iba jeden deň a jej pokračovania, Iba jeden rok, sa strhlo hotové šialenstvo. Samá chvála aké sú obe úžasné. Samozrejme, že ma premohla zvedavosť a musela som si obe zaobstarať, nech aj ja zažijem tú čitateľskú senzáciu. A tak som sa pustila do Iba jeden deň
Ich rozhovory boli sto bodové. Mám vo zvyku si poznačiť niektoré dialógy alebo frázy, ktoré ma v knihe zaujmú a tu som mala potrebu vypísať skoro každú vetu.
Willem bol tak správne uletený. Potešilo ma, že z neho autorka nespravila klasický prípad "zlého" chlapca, ale vsadila na tajomnú a záhadnú stránku. Kto je? Čo má za lubom? Myslí to vážne, alebo sa len zahráva? Tieto otázky mi stále blúdili hlavou a to neznámo ma príjemne dráždilo. Och, a tá chémia medzi nimi. Všetko fungovalo na sto percent. Toho, že ten deň v Paríži raz skončí, som sa desila asi viac ako Lulu. Netušila som, že ten koniec bude mať ešte horšie následky, než som čakala.
Prešiel jeden deň v Paríži a tiež jeden deň v práci, kedy som stihla túto časť knihy prečítať a nasledovalo veľa zdĺhavých a pomerne nezáživných dní. Z knihy, ktorú iní prečítali za deň, sa pre mňa stal mesiac trvajúci boj.
Skončili prázdniny a začala škola - nová škola, noví ľudia, nová depresívna Allyson. Žiadne skvelé dialógy, len podrobný a trochu aj zbytočný popis dní a každého mesiaca v škole bez priateľov a rodiny. Allyson ma miestami rozčuľovala, ale vedela som ju aj pochopiť. V podstate, sa hľadala a nezvládala už nátlak rodiny a k tomu ešte to sklamanie v láske...niet divu, že ju to psychicky rozhádzalo a zmenilo. Uzavrieť sa do seba a odohnať od seba každého, je asi ten najjednoduchší spôsob ako utiecť pred pravdou, ale vôbec nie účinný. Aj tak to človek vždy dostihne a môže sa stať, že potom už nebude nikto, koho by ste mohli odstrkovať. Ako som povedala, táto jej zmena sa mi nepáčila, ale bola to prirodzená reakcia.
Prebojovať sa týmto úsekom, mi pripadalo ako večnosť. Dokázala som prečítať vždy len pár strán a musela som knihu odložiť. Nevedela som sa prinútiť pokračovať. Potom sa na chvíľu zasvietilo svetielko nádeje, že to začne naberať dobrý smer. Allyson sa na kurze o Shakespearovi zoznámila s Deem, s ktorým sa po dlhej dobe začala cítiť dobre. Konečne si našla priateľa. Jeho postava bola zaujímavá, ale nedokázala zastrešiť celý dej, preto opäť svetielko zhaslo a nastala doba temna.
Táto už našťastie nebola tak príšerné dlhá. Opäť Allyson spravila niečo, s čím vo mne prebudila zvedavosť a chuť čítať. Rozhodla sa postaviť pravde a nájsť odpovede. Kde inde začať hľadať než v Paríži? Najprv si však musela na výlet zarobiť, a tak si našla prácu. To bol pre mňa zlomový moment, kedy ma znova začal príbeh baviť.
Posledné strany, kedy bola Allyson v Európe, som taktiež zhltla na posedenie a neviem, či som nebola napätá a zvedavá viac, či nájde Willema, ako ona sama. I keď sa objavovali nové a nové indície, kde ho hľadať, mala som pocit, že skôr by objavila bájnu Atlantídu, než našla jedného, holandského chlapca. On bol ako prízrak.
Potom prišiel koniec knihy a skoro aj môj. Takto ukončiť knihu, by malo byť trestné. Našťastie, som mala poruke hneď pokračovanie. Neviem a ani nechcem si predstaviť, čo museli zažívať všetci tí, ktorí boli z knihy nadšení a po dočítaní museli čakať na pokračovanie.
Anotácia: Keď čerstvá maturantka Allyson, dievča z dobrej americkej rodiny, stretne počas výletu do Európy na netradičnom pouličnom predstavení Shakespearovej hry Večer trojkráľový bezstarostného holandského herca Willema, poriadne to medzi nimi zaiskrí. A keď ich osud na druhý deň znovu zvedie dohromady, Allyson urobí niečo nečakané a úplne bláznivé: zmení svoje cestovné plány a vyberie sa s Willemom do Paríža. Po jedinom spoločne strávenom dni a noci sa iskra rozhorí a horí jasným plameňom... až kým sa Allyson nezobudí a zdesená nezistí, že Willem je preč a s ním nielen jej drahé hodinky, ale aj sny o veľkej láske.
Za jediný deň sa Allysonin život prevráti naruby. Pred ňou je rok sebaobjavovania – ako poslušná dcéra podľa priania rodičov nastúpi na vysokú školu a pripravuje sa na budúce povolanie. Plná nezodpovedaných otázok a pochybností sa počas prázdnin vydá na cestu po odpovede – a to rovno do Paríža. Uniká pred životom plným obmedzení, aby našla skutočnú vášeň, a možno dokonca aj pravú lásku. Veď tak nejako to písal aj sám Shakespeare, nie?
"Jeho tvár pripomínala oblečenie, aké nosia len výstredné dievčatá:navzájom nezladené časti, čo samostatne nefungujú, no spolu vytvárajú pôsobivý celok."Po prvých stranách mi bolo jasné, čo mali všetci na mysli. Z hlavnej hrdinky Allyson sa stala Lulu, a prežívala si svoj dokonalý jeden deň v Paríži, s dokonalým tajomným cudzincom Willemom. A ja som si to užívala spolu s nimi.
Ich rozhovory boli sto bodové. Mám vo zvyku si poznačiť niektoré dialógy alebo frázy, ktoré ma v knihe zaujmú a tu som mala potrebu vypísať skoro každú vetu.
Willem bol tak správne uletený. Potešilo ma, že z neho autorka nespravila klasický prípad "zlého" chlapca, ale vsadila na tajomnú a záhadnú stránku. Kto je? Čo má za lubom? Myslí to vážne, alebo sa len zahráva? Tieto otázky mi stále blúdili hlavou a to neznámo ma príjemne dráždilo. Och, a tá chémia medzi nimi. Všetko fungovalo na sto percent. Toho, že ten deň v Paríži raz skončí, som sa desila asi viac ako Lulu. Netušila som, že ten koniec bude mať ešte horšie následky, než som čakala.
Prešiel jeden deň v Paríži a tiež jeden deň v práci, kedy som stihla túto časť knihy prečítať a nasledovalo veľa zdĺhavých a pomerne nezáživných dní. Z knihy, ktorú iní prečítali za deň, sa pre mňa stal mesiac trvajúci boj.
"Musíš sa zamilovať, aby si bola zaľúbená, ale zamilovať sa neznamená byť zaľúbený."Z Lulu už bola opäť Allyson. Namiesto Európy, Amerika a miesto Willema, depresia.
Skončili prázdniny a začala škola - nová škola, noví ľudia, nová depresívna Allyson. Žiadne skvelé dialógy, len podrobný a trochu aj zbytočný popis dní a každého mesiaca v škole bez priateľov a rodiny. Allyson ma miestami rozčuľovala, ale vedela som ju aj pochopiť. V podstate, sa hľadala a nezvládala už nátlak rodiny a k tomu ešte to sklamanie v láske...niet divu, že ju to psychicky rozhádzalo a zmenilo. Uzavrieť sa do seba a odohnať od seba každého, je asi ten najjednoduchší spôsob ako utiecť pred pravdou, ale vôbec nie účinný. Aj tak to človek vždy dostihne a môže sa stať, že potom už nebude nikto, koho by ste mohli odstrkovať. Ako som povedala, táto jej zmena sa mi nepáčila, ale bola to prirodzená reakcia.
Prebojovať sa týmto úsekom, mi pripadalo ako večnosť. Dokázala som prečítať vždy len pár strán a musela som knihu odložiť. Nevedela som sa prinútiť pokračovať. Potom sa na chvíľu zasvietilo svetielko nádeje, že to začne naberať dobrý smer. Allyson sa na kurze o Shakespearovi zoznámila s Deem, s ktorým sa po dlhej dobe začala cítiť dobre. Konečne si našla priateľa. Jeho postava bola zaujímavá, ale nedokázala zastrešiť celý dej, preto opäť svetielko zhaslo a nastala doba temna.
Táto už našťastie nebola tak príšerné dlhá. Opäť Allyson spravila niečo, s čím vo mne prebudila zvedavosť a chuť čítať. Rozhodla sa postaviť pravde a nájsť odpovede. Kde inde začať hľadať než v Paríži? Najprv si však musela na výlet zarobiť, a tak si našla prácu. To bol pre mňa zlomový moment, kedy ma znova začal príbeh baviť.
"To isté platí o cestovaní. Nemôžeš sa priveľmi usilovať, lebo budeš mať pocit, že pracuješ. Musíš sa podvoliť chaosu. Nebrániť sa rôznym nehodám."Návrat do Európy, bol ako vyslobodenie so storočného spánku. Znova sa začala objavovať Lulu a jej spontánne a odvážne správanie. Ako pri každej dobrodružnej ceste, jej náhoda priviedla do cesty skupinu mladých, zaujímavých ľudí, ktorí jej v tom hľadaní odpovedí pomohli.
Potom prišiel koniec knihy a skoro aj môj. Takto ukončiť knihu, by malo byť trestné. Našťastie, som mala poruke hneď pokračovanie. Neviem a ani nechcem si predstaviť, čo museli zažívať všetci tí, ktorí boli z knihy nadšení a po dočítaní museli čakať na pokračovanie.
"Podľa mňa sa stále niečo deje, no ak sa tomu dianiu nepostavíš do cesty, minie ťa. Keď cestuješ, vystavuješ sa riziku. Vždy to nie je úžasné. Niekedy je to strašné. Ale inokedy..."Dúfam, že druhý diel bude lepší a konečne budem môcť aj ja pochopiť, prečo je kniha každým tak vyzdvihovaná. Jedno však musím uznať, aj keď mi kniha dala zabrať, Gayle Formanová je veľká pani spisovateľka. So slovami čaruje ako nikto iný :)
Anotácia: Keď čerstvá maturantka Allyson, dievča z dobrej americkej rodiny, stretne počas výletu do Európy na netradičnom pouličnom predstavení Shakespearovej hry Večer trojkráľový bezstarostného holandského herca Willema, poriadne to medzi nimi zaiskrí. A keď ich osud na druhý deň znovu zvedie dohromady, Allyson urobí niečo nečakané a úplne bláznivé: zmení svoje cestovné plány a vyberie sa s Willemom do Paríža. Po jedinom spoločne strávenom dni a noci sa iskra rozhorí a horí jasným plameňom... až kým sa Allyson nezobudí a zdesená nezistí, že Willem je preč a s ním nielen jej drahé hodinky, ale aj sny o veľkej láske.
Za jediný deň sa Allysonin život prevráti naruby. Pred ňou je rok sebaobjavovania – ako poslušná dcéra podľa priania rodičov nastúpi na vysokú školu a pripravuje sa na budúce povolanie. Plná nezodpovedaných otázok a pochybností sa počas prázdnin vydá na cestu po odpovede – a to rovno do Paríža. Uniká pred životom plným obmedzení, aby našla skutočnú vášeň, a možno dokonca aj pravú lásku. Veď tak nejako to písal aj sám Shakespeare, nie?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)