Dobrá kniha = zlý film, PREČO?

Hneď na začiatku chcem upozorniť, že tento článok je len môj subjektívny názor, ktorý sa nezakladá na faktoch, iba na mojich dojmoch a postrehoch.

Už dlhšie mi vŕtala v hlave myšlienka, prečo sú filmy podľa fantasy kníh pre mládež väčšinou také nevydarené? Česť výnimkám, Harry Potter je samostatná kapitola :D

Urobila som si menšiu osobnú rekapituláciu a pokúsila som sa zistiť, v čom to asi bude. A tu je môj skromný názor, PREČO?.

Prvý problém by som nazvala "MENEJ JE VIAC". Je to otrepaná fráza, ale naozaj pravdivá. Najlepšie je to možné pozorovať na sérií Twilight. Viem, že väčšina z vás má na film a knihy už alergiu a pri počutí toho názvu má chuť skákať z okna, ale ja to risknem. Musela som to sem dať, lebo vďaka Twilightu mám teraz tento blok a v podstate s ním to všetko začalo. Určite nie som jediná. Ale teraz k veci.
Súmrak, či už kniha alebo film, určite nie sú umelecké diela, ale v tej dobe keď frčali, som z nich bola nadšená a nehanbím sa za to. Dokonca sa k ním rada vraciam. Ale čo sa týka filmu, môžeme vidieť ako kvalita ďalším dielom upadá. Prvý diel bol veľmi jednoduchý, prirodzený, s menším rozpočtom. Nikto nepredpokladal taký obrovský úspech aký zožal. A to bolo na filme, to super. Jednoduchosť. So slávou pribudol aj rozpočet a tiež veľa, veľa "skvelých" efektov, ktoré boli síce výborne spracované, ale filmom vôbec neprospeli. Less is More <=>
Do tejto kategórie by som priradila aj film Rubinrot. Ten nebol určený širokému publiku, a preto naň nebol vynaložený žiaden nátlak s očakávaniami od fanúšikov po celkom svete. Tam je vidno tú jednoduchosť, kde sa tvorcovia zamerali skôr na to, aby diváka zaujal dej príbehu a nie žiadne efekty. Určite by som išla radšej do kina na tento film, ako napríklad Nádherné bytosti.

Tu už prichádza druhý problém. Po Súmraku sa s filmami pre mládež podľa knižnej predlohy akoby roztrhalo vrece a každý si chcel natočiť nový fenomén a sériu, ktorá by opäť na niekoľko rokov sypala peniažky do vrecka. A tak vznikli Nádherné bytosti, Mesto kostí či Upírska akadémia.
Ak nie je film dobrý, zvyčajne to je chyba režiséra, hercov alebo zlého scenára. Ja som si všimla ešte jeden spoločný faktor, ktorý mi vadí a objavuje sa vždy v prípade týchto fantasy filmov.

Keď čítate knihu, máte výhodu vlastnej predstavivosti a všetky tie nadprirodzené bytosti a a javy si môžete predstaviť podľa seba a vždy si to predstavíte tak, aby to bolo pre vás prijateľné a brali tie veci s najväčšou vážnosťou. Dej vám potom príde reálnejší. Naopak, vo filme tú možnosť nemáte a musíte brať len to, čo vám filmári vytvorili. Vtedy prichádza k sklamaniu, že to nebolo podľa vašich predstáv. Aspoň u mňa tomu tak je. Potom som si však uvedomila, že väčšinou to urobia správne, len ja som si to zle predstavovala.
Napríklad v Meste kostí. Knihy boli super, najmä svojim humorom a prepracovanosťou, ale keď som videla film, prišlo mi to trochu detské? Neviem ako to opísať. Proste to nadprirodzeno na mňa pôsobilo komicky a nedokážem ten film brať vážne. A keď sa k tomu pridá zlý zostrih a scenár ako v Upírskej akadémií je to katastrofa. Fantasy príbehy sú zradné v tom, že medzi nimi a rozprávkou, je len veľmi tenulinká hranica.

Opačný prípad sú filmy podľa dystópií. Hunger Games či Divergencia. Sú to vymyslené príbehy, ale nie nutne nereálne. Preto, akékoľvek úlety čo si autor vymyslel sa dajú prepáčiť a uveriť im. Väčšina deju je postavená na problematike nejakého zlého systému, a tak sa tam nemusí klásť veľký dôraz na medziľudské vzťahy alebo problém, či toho ohavného démona zabijem magickým rituálom za pomoci slepačej nôžky, alebo poprosím iné, ohavné, zubaté stvorenie, ktoré by to spravilo za mňa. Preto tu nehrozí veľa situácií, na

ktorých by sa dalo pohorieť. Najväčší problém, ktorý sa môže vyskytnúť, je v nepochopení deja, ak nie je divákovi poskytnutých dostatok informácií, ako napr. v Hunger Games. To súdim podľa ľudí, s ktorými som to pozerala a nečítali knihu. Vraveli, že bez mojich komentárov a vysvetlení k určitým veciam, by toho veľa nepochopili, a že keby to pozerajú sami, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by ich film nebavil. Čo sa týka Divergenice, tá ešte v našich kinách nebola, ale poniektorí nedočkavci ju už mali možnosť vidieť. Ja som jedna z nich a môžem povedať, že sa mi film veľmi páčil a určite ho všetkým odporúčam pozrieť. Už sa teším, keď si ho budem môcť vychutnať v kine vo všetkej paráde tak, ako sa patrí.

Poďme si to zhrnúť:
Fantasy filmy: Ich najväčším kameňom úrazu je tá nadprirodzená stránka. Hrozí, že aj prepracovaný, vysokorozpočtový film, bude pôsobiť ako nevydarený, béčkový film pre deti. Keď ho budete pozerať s

niekym, kto nečítal knihu podľa ktorej bol natočený a vy ste mu ju vychválili do nebies, môže sa stať, že po dopozeraní takéhoto nepodarku, sa vás budú ľudia pýtať, či ste si istý, že tá kniha bola fakt taká skvelá. Je to veľmi nepríjemný a trápny pocit.
Ďalší problém, efekty. Čo na tom, že film nemá ani hlavu ani pätu a nezainteresovaný človek vôbec nevie o čo v deji ide, hlavne, že tá nadprirodzená príšera vypadá ako ozajstná.

Čo nám z toho vyplýva? Treba čítať a nie pozerať filmy, ale to už všetci dávno vieme :D Takže, zas raz článok, kde sme sa nič nové nedozvedeli ;)
A čo vy? Páčia sa vám filmové spracovania fantasy kníh? Áno či nie, v oboch prípadoch by ma zaujímalo prečo.

Filmy ktoré som porovnávala:
Mesto kostí
Upírska akadémia
Súmrak
Nádherné bytosti
Rubinrot
Hry o život
Divergencia