Poviedka 2

Poznáte ten pocit keď niečo nesedí? Určite áno. Presne tento pocit som mala keď som na pláži uvidela stáť chlapca s čiernymi vlasmi a očami farby mora ako upiera oči smerom k vode, pričom sa s niekým rozpráva. Pomyslela som si že pravdepodobne tam niekto kúpe a keďže moja zvedavosť je niekedy až nehorázna, rýchlo som zišla s menšej terasy na balkóne a utekala sa prejsť po brehu. Veď prečo nespoznať nových ľudí? Bohužiaľ tento plán mal aj svoje slabé časti. Keď som okolo toho chlapca prechádzala, nedal vôbec najavo že si ma všimol. Milé, pomyslela som silno žeby to nebolo málo, chlapec rozprával nejakou divnou gréčtinou. Vrcholom však bolo že vo vode nikto nebol. Výborne. Ignorantský Grék s psychickou poruchou. Môj vkus zase nesklamal! Tak som sa otočila a vracala sa naspäť keď sa otočil a povedal: „Čau ! Nechceš sa ísť pozrieť do minulosti ? Dneska majú zľavy !“ Zdvihla som obočie a pokračovala v ceste dúfajúc že sklapne a začne sa zase rozprávať so svojím imaginárnym kamarátom. „Ale noták ! Hermesovi nejdú kšefty a tak sa rozhodol že staré je teraz v móde a dal super zľavy.“ Pleskla som si po čele že mi to skôr nenapadlo. On sa ma pýta na prehliadku v nejakom múzeu!„Hm...To by mohlo byť fajn keď to však nie je ďaleko.“(predsa má ta samomluva stále trochu desila).Zasmial sa:„Vidím že si vtipná, ale svojim spôsobom máš pravdu. Minulosť je vždy bližšie ako sa zdá. Poď za mnou, mali by sme ísť trošku ďalej, lebo Poseidón má na Herma v poslednom čase nervy, takže vravel že nechce mať s jeho kšeftami nič spoločné, veď vieš aký sú bohovia.“ Počkajte Bohovia?„Mimochodom ja som Percy,zrub číslo 3.Ty si z Od Hekaté nie? “ „Ako? “Tak vieš, vidíš ma aj keď mám na sebe hmlu od Hazel. Nechce aby ma Jason zabil keď ma stretne. Keď spal zavesil som ho dole hlavou s Empire state building. “ Zasmial sa ako keby sa vôbec nič nedialo. „ Ešte dobre že sa vyznám v Labyrinte inač by som bol asi mŕtvy.“ „Počkaj ty si niekoho zavesil z Empire State v spánku dole hlavou? Si normálny? “ „Ty nepoznáš Jasona? Veď vieš tie somsynZeusaovládamvzduchtedaviemlietaťveci? “pozrel sa na mňa s prekvapením.„Kedy si bola naposledy v tábore? “ „V akom tábore? “ Povedala som.„No do kelu! Ty nie si určená!“ Zdvihol zaťatú päsť k nebu.„To myslíte vážna čo dohoda? Kto vám najbližšie zachráni zadky pred Kronosom?“ Zahrmelo, Percy sa zatváril namrzene a pozrel sa na mňa.„Prepáč. Určite musíš byť zmätená, neskôr ťa vezmem do tábora, ale poďme si najprv zacestovať dobre?“ Čo som mala na to povedať? Snažila som sa nenápadne utiecť, ale Percy ma chytil za ruku a povedal:„Daj mesto? “„ Čo? “ Proste povedz nejaké mesto. “ „Tak Londýn? “ „Super! A dajme tomu nejaké to 19. storočie.“Vytiahol z vrecka nejakú starú mincu a vyhodil ju do vzduchu. Na zem už nedopadla. Zrazu sme sa ocitli v parku. Všetci ľudia boli oblečený v šatách, košeliach a mali klobúky. Teda až na jedného. Bol to pravdepodobne najkrajší chlapec akého som kedy videla, keď si odmyslím že nejakou čepeľou odháňal z jazera kačky, ktoré malé dievčatká na druhej strane jazera kŕmili koláčom ako keby sa nič nedialo. Pozrela som sa na Percyho ktorý sa tváril rovnako udivene.„Heš vy malé krvilačne beštie! Ešte ste nezažili Willa Herondalea v akcii! Ja vám ukážem!“ Oháňal sa tam ako predavačka po deťoch vo stánku so sladkosťami.„Hej kamarát kľud!“-zakričal Percy. „Chceš vystrašiť tie malé deti? Nemyslím že to bude príjemný zážitok keď tu naporcuješ tie kačky ktoré nikomu nič neurobili.“ „Kamarátko myslíš vážne! Myslíš že sa budem priateliť s nejakým  kačacím milovníkom?“ Povedal s strašidelným výrazom v bledomodrých očiach. Kačky som odjakživa tiež nemala rada a tak som povedala:„Nikdy never kačkám! Tiež ich neznášam.“ „No vidíš!“ povedal Will s úsmevom ktorý dostáva dievčatá do kolien, ale zachvíľu sa zarazil.„Počkaj vidíš? Ako to že ma vidíte! “Skríkol a rýchlo si vyhrnul rukáv na košeli pričom neveriacky pozeral na jedno z mnohých tetovaní na predlaktí. „Prečo sa dnes každý diví že ho vidím? “opýtala som sa už mierne podráždene.„Kde máte runy? Posiela vás Konzul? Ste s New Yorského inštitútu? Alebo vás poslal Magnus aby ste ma skontrolovali? Keď ho najbližšie stretnete odkážte mu že som stále urazený za jeho odchod do Brooklynu. Ani pohľadnicu neposlal.“ „ Neposlal nás žiaden Magnus ani Konzul či kto. Ja som z New Yorku ale o Inštitúte som nepočula ehm...ako sa vlastne voláš? “ Pozrel sa na mňa„ je z Grécka. “ Prekrútila som s očami. „Volám sa Barbora a príde ti že hovorím po Grécky? “ „Oh prepáč, niekedy to nerozlišujem veď vieš ako to chodí“...zarazil sa „teda ešte nevieš ale vysvetlím ti to.“ „O čom to melieš?„ spýtal sa Will a na čele sa mu vytvorila vráska. „Mal by som vás zobrať za Charlotte...Možno nie ste taký nevinný ako vyzeráte.“ „Povedal chlapec čo sa snaží zabiť kačky v parku“- odvrkol Percy.Will namieril čepeľ  na Percyho. „Neopováž sa ich obraňovať!“ Percy sa zasmial a vytiahol s vrecka pero:„Čo to je? “Spýtal sa Will.„Pozeraj a uč sa! “Percy stlačil nejaké tlačidlo či čo a pero sa zmenilo na krásny bronzový meč.„U anjela! “Skríkol Will. „Môžem sa naňho pozrieť? “opýtal sa. „Jasné “ povedal Percy,„ale opatrne.“„Že opatrne“ povedal Will naštvane. „Som najlepší Tieňolovec ,cvičený už od 12 rokov!“ „Tieňo čo? “spýtala som sa ale vtedy sme zrazu začuli divný zvuk podobný rozhlasu.„Tu George a Marta! Náš pán drahocenný Hermes nás poprosil...“ prerušil ju mužský hlas „Chceš povedať prikázal! “„Sklapni George!“ okríkla ho Marta „Aby sme vám oznámili že ceny cestovania do minulosti sa  s okamžitou platnosťou zvyšujú !To znamená že ak sa chcete vrátiť vyhoďte jednu zlatú drachmu do vzduchu. V prípade ak chcete pokračovať v prehliadke, musíte zaplatiť 1 drachmu každú minútu. S pozdravom Hermes!“ Vysielanie sa ukončilo.„To ako čo bolo? “ opýtal sa Will.„Ale nič“ povedal Percy... „To je typický Hermes,“ pozrel sa na mňa :„Mali by sme ísť, zostala mi už  len posledná drachma, Will prosím vráť mi Anaklusmus.“Will mu podal meč s nechápavým výrazom, pričom hundral: „Toto mi zase nikto neuverí, presne ako  minule keď tu behali tí divne oblečený ľudia s paličkami kričiac Wingardium Leviosa!!!“ S Percym sme sa zasmiali na  výraze v jeho tvári a posledný raz mu zakývali.