Recenzia: Divergencia (Veronica Roth)

Anotácia:

Chicago, ďaleká budúcnosť.
Beatrice Priorová žije v spoločnosti rozdelenej na päť frakcií. Na rozhodovacej ceremónii si všetci šestnásťroční vyberajú frakciu, ktorej zasvätia zvyšok života. Beatrice má len dve možnosti: zostať so svojou rodinou, alebo ju navždy opustiť, aby mohla byť sama sebou. Rozhodnutím napokon prekvapí všetkých vrátane seba. Zmení si meno na Tris a usiluje sa obstáť v tvrdej konkurencii, aby si vybojovala miesto v novom živote. Hľadá skutočných priateľov a zamotáva sa do vzťahu s chvíľami neodolateľným, inokedy neznesiteľným chlapcom.
Keď Tris objaví sprisahanie, ktoré môže zničiť jej navonok dokonalú spoločnosť, záhadná schopnosť jej buď pomôže zachrániť ľudí, ktorých miluje, alebo... 

Kvalitné recenzie na toto dielo nájdete na mnohých internetových stránkach a blogoch, preto píšem len “mini“-recenziu, také stručné zhrnutie mojich pocitov po dočítaní tohto dystopického príbehu. Mám za sebou už pár kníh rovnakého žánru, áno, musím sa priznať, ako u mnohých z vás, tak aj u mňa to odštartovali viac-menej Hry o život. (no skôr viac ako menej:-) Dostali sa mi do uší mnohé názory, ktoré sa vo väčšine prípadov rozchádzali, práve z dôvodu porovnávania týchto dvoch diel. Na knihu som sa veľmi tešila a tieto protichodné kritiky spôsobili, že sa nedočkavé tešenie premenilo na menšie obavy. A keď už to mám teraz za sebou, môžem si spokojne vydýchnuť....:-)

Od prvého momentu ako som ju vzala do ruky a pol hodinu neustále obracala, sa mi zapáčila. Nehovoriac o tom, ako som ju každému ukazovala ako keby som si kúpila diamantové hodinky a tým som si vyslúžila nechápavé pohľady na niekoho mierne retardovaného...ale o tom potom. To je daň za náš knižný cwok-house, v ktorom žijeme.  

Čo sa týka samotnej knihy, je to zvláštne, ale napriek tomu, že sa do polovice príbehu takmer nič neudialo, sa mi strany obracali veľmi rýchlo. Aby ste ma nepochopili zle, dej sa vyvíjal od prvej strany, ale išiel dlho v rovnakom tempe s menšími odchýlkami. Túto stagnáciu naopak vyvažovali postavy a vzťahy medzi nimi, ktoré to všetko oživovali. Charakter hlavnej hrdinky Beatrice, alias Tris, sa doslova vyvíjal s príbehom. Bolo pozoruhodné sledovať  jej osobnostný rast. Z šedej myšky sa postupne stávala odvážna žena s  pevnými zásadami, ktoré dávala najavo pri tých správnych príležitostiach. Aj keď boli situácie, pri ktorých viedla vo svojom vnútri malú vojnu, navonok sa vždy snažila zachovať si svoju tvár.  Bola tvrdá ale srdce mala na správnom mieste, a dokázala, že rozum a cit si nemusia vždy protirečiť.  Vedľajšie postavy boli tiež veľmi dobre prepracované, možno až tak, že sa vedľajšími ani nedajú nazvať. Všetko dokopy dávalo knihe ten správny náboj. 

Čo sa týka romantickej zápletky, tá ma naozaj milo potešila a dokonca prekonala moje očakávania. V diele takéhoto žánru som nečakala pravdupovediac žiadne srdcervúce ťuťuli-muťuli.  No teraz  možno  preháňam, ani v Divergencii to nebolo  “srdcervúce“ a už vôbec nie to druhé spojenie.  Žiadne uslzené vreckovky teda nečakajte.  Ale... zato sa môžete tešiť na krásne vyvíjajúci sa vzťah medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa jeden druhému začnú páčiť a neboja sa to povedať  nahlas. Trisin “Don-Juan“ (krycie meno aby som neprezrádzala dej) bol síce tvrdý a v niektorých prípadoch by sa ľahšie dalo pohnúť s dubom ako s ním, ale naopak vedel byť veľmi nežný.  Veril v jej schopnosti a aj keď o nich ani v najmenšom nepochyboval , snažil sa ju vždy chrániť. A práve pre tento pocit bezpečia a domova, ktorý Tris zaplavoval v jeho prítomnosti,  sa dalo doňho tak ľahko zamilovať.

Takže nakoniec môžem túto knižku pripísať na zoznam k ďalším, ktorých druhé pokračovanie je ešte veľmi ďaleko ale stojí za to! A samozrejme, na ktoré sa veľmi teším...:-)

Na záver ešte moje tri osobné SURPRISE, ktoré mi kniha pripravila:

1.     Romantická zápletka, ktorú som spomínala vyššie.

2.     Musím pochváliť vydavateľstvo Slovart a ich pani prekladateľku za naozaj skvelý    slovenský preklad!!!

3.     Hlavná hrdinka oplývala sarkazmom. Wow!!!  Na ukážku dávam malú chuťovku: „Keď Štyri odíde, znervózniem. Nechať nás s Ericom mi pripadá ako najať deťom opatrovateľku, ktorá vo voľnom čase najradšej brúsi nože.“

Anndy