Predám, vymením...darujem

Často krát sme objavili na webových stránkach a blogoch články a rebríčky najlepších kníh a sérií.

Tieto naše obľúbené “No. 1“ poctivo zdobia naše domáce knižnice, a keby sa dá, vložili by sme ich do vitrínky a vystavovali ako korunovačné klenoty.  Avšak, za týmito klenotmi  sa u mnohých z nás skrývajú aj  ich nevydarené kamošky.  Knihy, ktoré sa aj napriek dobrým hodnoteniam a recenziám, stali našimi nočnými morami, za ktoré sme utratili nemalú sumu peňazí a ukrátili sa o drahocenný čas.

A práve takýmto knihám by sme sa chceli v tomto príspevku venovať, a možno trochu dopomôcť  druhým s ich rozhodovaním.  Chceli by sme pripomenúť, že tento článok je o NAŠICH osobných knižných omyloch a nechceme ním uraziť tých, ktorí si v ňom našli svoje obľúbené série. Pretože ako sa vraví „Sto ľudí, sto chutí“.

Článok sa nám podaril vytvoriť spoločne,  pretože zdieľame rovnaké pocity a názory.  V tomto prípade sme nerobili ani rebríček od “zlej...po najhoršiu“, lebo každá bola svojím spôsobom  pre nás utrpením.  A tu je naša spomínaná  “naj“  päťka:

Séria Nesmrteľní od Alyson Noёl.  Prvá kniha – Budiš, druhá – OK, nádej, že sa to hádam nejako pohne. A potom...rýchly pád do tmy. Doslova nás zasypala lavína nudy.  V tomto prípade nešlo ani tak o hlavnú hrdinku Ever. Skôr sa jednalo o jej sladkého rytiera Damena. Nádherný, bohatý a sexuálne neuspokojený (áno, také utrpenie si pre neho autorka pripravila). Celý svoj nesmrteľný život nerobil nič iné, len čakal na Ever, kým  v každom zo svojich reinkarnovaných životoch dospeje do veku 16 rokov. Naozaj vyčerpávajúce a obdivuhodné. Ale čo bolo – to bolo, dôležitá je prítomnosť, a v tej Damen pre zmenu sedí doma na zadku a z príbehu sa akosi postupne vytráca. Ale čo iné mu chudákovi ostáva, Ever si aj tak robí všetko po svojom. Damen – zlatko, mal by si si vedieť trochu dupnúť, nech si zaujímavejšia knižná postva...

Škola noci. O tejto sérií sme už čo to popísali a niektorý už naše názory určite poznáte. Zaprisahali sme sa, že sa k tejto téme už nebudeme vyjadrovať, ale keďže sme sa rozhodli napísať takýto článok, nemali sme na výber. Táto séria sem jednoznačne patrí. Doteraz nechápeme ako sme sa dokázali premôcť a prečítať sedem kníh ktoré nás, dovolíme si povedať rozčuľovali a hlavne nebavili. Nestotožňovali sme sa s hlavnou hrdinkou a ani s vedľajšími postavami. Dialógy, ktoré viedli medzi sebou nám pripadali detinské a trochu trápne.  Možno to bolo spôsobené nie dobrým slovenským prekladom ale určite to nebudeme čítať ešte raz v inom jazyku, len preto, aby sme to zistili. Za pozitíva, ktoré nás držali pri čítaní a nevzdali to, bola celkom zaujímavá myšlienka príbehu, len bohužiaľ zle napísaná a netradičné poňatá viera.  Aj keď máme len niečo po dvadsiatke, na túto sériu sme už asi pristaré :(

Alexandra Adornetto a jej  Záblesk. Toto bola pre nás jedna z vysoko očakávaných kníh roku 2011. S vysokým očakávaním však prišlo aj veľké sklamanie.  Tešili sme sa na strhujúci príbeh o anjeloch a boja dobra so zlom. Hovorili sme si „Konečne je tu niečo nové než upíry, vlkolaci a iné zubaté príšery“. Anjelov sme sa dočkali, len ten strhujúci príbeh tam chýbal. Bethany mala byť anjel vyslaný na Zem neznalý ľudských citov a zmýšľania. To sa však autorke nepodarilo vytvoriť a z Bethany urobila len obyčajnú teenagerku.  Myslela len na seba a na svoje potreby a nepočúvala varovanie svojich súrodencov. To nám ako správanie anjela určite neprišlo. Nič zaujímavé sa tam celú dobu nedialo, len jej milostný vzťah so spolužiakom a prechádzky po pláži. Žiadna akcia - ale Budiš. Aspoň ten vzťah mohol byť zaujímavý a nie urobiť z Xaviera väčšieho anjelika než bola ona sama a úplne nevýraznú postavu. A k tomu,  že spomínanej akcie sme sa dočkali až na posledných pár stranách sa ani nevyjadrujeme. Všetko sa to odohralo tak rýchlo, že sme si ani nestihli uvedomiť, že sa vôbec niečo deje.  Dávame však autorke ešte druhú šancu a prečítame si druhý diel. Dúfame, že tento krát to bude lepšie.

Kniha Pořád mi pijov krev. Túto knihu sme čítali strašne dávno a bola tak veľmi o NIČOM, že už ani nevieme, o čom vlastne bola.  Upírskych kníh je veľmi veľa a dlhú dobu bude ešte táto tematika na knižné trhy pribúdať. Umenie písania spočíva v tom, že dobrý autor vie aj z tejto – už teraz otrepanej – témy, urobiť  napriek tomu jedinečný príbeh.  Kimberly Pauley  sa to však nepodarilo. K tejto sérii sa preto obraciame chrbtom a nedočká sa od nás ani druhej šance.

Úpírske denníky a Temné vízie. Čo myslíte, čo majú tieto dve série spoločné okrem toho že ich napísala L. J. Smithová? Dej o ničom, postavy nudné, dialógy trápne.  Myšlienka príbehov ako taká je veľmi zaujímavá, ale pri nej to aj končí. Autorka má síce obdivuhodné nápady, no nevie ich akosi rozvinúť, pohnúť sa s nimi ďalej. A pritom by sa mohol dej odvíjať toľkými rôznymi smermi.  V prípade denníkov, tento problém vyriešil seriál, ktorý sa s myšlienkou popasoval, a vytvoril tak to, čo sa samotnej autorke nepodarilo.  V neposlednom rade nám ešte prekáža, že autorka nevie opísať milostné vzťahy, a jej tendencia – spájať hlavnú hrdinku s mužskými postavami, ktoré predstavujú stelesnené dobro.

 AMEN!!!

Ak ste sa dostali až sem, tak blahoželáme... Na záver ešte pár slov.

K tomuto nie moc lichotivému príspevku nás inšpirovala Judit (My alternative world of books), ktorá napísala článok o troch najlepších sériách a ich tajnej ingrediencii. My sme sa rozhodli vziať to z toho opačného konca. Keď sme sa na to spätne pozreli, zistili sme, že to, čo majú spoločné všetky tieto knihy, je NUDNÝ MUŽSKÝ HRDINA!!!

....Hold, žena potrebuje poriadneho CHLAPA.