Clary, Jace & Sebastian (CoLS teaser)

Dátum vydania piatej knihy zo série The Mortal Instruments – City of Lost Souls sa nám pomaličky blíži, a autorka tohoto famózneho diela nás chce asi predtým ešte poriadne mučiť, formou rôznych spoilerov a teaserov. Jeden taký dlhší sa objavil na americkej stránke TMI Source, a ja som sa rozhodla zverejniť ho na našom blogu preložený do slovenčiny. Ide o scénu s Clary, Jaceom a Sebastiánom. Tí, čo nechcete pred prečítaním celej knihy prísť o žiadne prekvapenie, radšej sa do článku nepúšťajte!

Knižný trailer na toto piate pokračovanie vyjde 18. apríla. Cassandra tvrdí, že má tajomnú atmosféru (“Videla som len hrubý zostrih, ale bolo to rozhodne iné - a naozaj temné“). , tak sa necháme prekvapiť...:-D

Tu už spomínaný teaser:

__________________________________________________________________________

Clary bola v Jaceovej izbe, keď sa vrátil spolu so Sebastianom do domu. Počas svojho pátrania toho neobjavila veľa. V Sebastiánovej izbe nebolo nič, okrem niektorých zaujímavých kníh písaných v latinskom jazyku, a jej latinčina nebola postačujúca, aby si ich mohla prečítať. V izbe boli na stenách prišpendlené stránky, ktoré vyzerali, akoby boli vytrhnuté zo starých sprievodcov, ilustrované čierno-bielymi obrázkami, ale zdalo sa, že medzi nimi nie je žiadna súvislosť. V krbe ostali kúsky popola, ktorý vyzeral ako zvyšky spálených fotografií, ale rozpadli sa, keď sa ich snažila vytiahnuť.  

Jaceova izba bola vedľa, čistá ako špendlík, neobsahujúca takmer nič z jeho majetku. Boli tam iba buď zbrane, ktoré nepoznala, alebo knihy na policiach. Jeho skriňa bola plná oblečenia, ktoré bolo z veľkej časti nové: musel si ho kúpiť za posledný týždeň alebo tak, pretože z niekoľkých kusov ešte viseli cenovky. To oblečenie sa vôbec nepodobalo Jaceovmu štýlu. Vždy sa obliekal jednoducho –  veci, ktoré nosil boli prosté, farebne jednoliate, v ktorých sa cítil dobre, ale zároveň nevzbudzovali pozornosť. Bol nádherný natoľko, že jej nezáležalo na tom, čo nosí, pre ňu vyzeral úžasne aj keď mal len džínsy a tričko.  A veľa z tých vecí bolo aj teraz v jeho šatníku, ale tie tričká mali značkové štítky, na kabátoch a bundách viselo Burberry, Hugo Boss a Dolce & Gabbana.

Rovnako ako v Sebastianovom šatníku.

Rovnaké oblečenie, aké vždy nosieval Valentýn.

Zavrela dvere na skrini a posadila sa na Jaceovu posteľ, hovoriac sama sebe, že je to hlúposť. Značkové oblečenie by ju nemalo vôbec trápiť.  V jeho izbe bolo toľko iných vecí, ktoré boli typické pre Jacea – čistota, zaistené zbrane na bielizníku, zoradené v poradí podľa veľkosti, knihy na nočnom stolíku. Tenká dýka v knihe, ktorú vždy používal ako záložku, ani to sa nezmenilo. Fotografia ich dvoch prilepená na stene. Aj rovnaké citrusové mydlo v kúpeľni, ktoré vždy používal.

Počula kroky na schodoch, hlasy. Sebastiána: „Kde je?“

Sotva stihla zhasnúť svetlo, vrhla sa na posteľ a stočila sa do klbka s hlavou na vankúši, keď sa otvorili dvere. Jace stál uprostred dverí orámovaný svetlom z chodby a Sebastián stál za ním.

Zodvihla sa na lakti, ospalo žmurkala, aj keď jej srdce bilo ako o závod. „Vy ste sa práve vrátili?“

Jace obdaroval Sebastiána pohľadom, ktorý hovoril: Povedal som ti, že tu bude. „Nepočula si nás ísť po schodoch?“

Pokrútila hlavou. „Prepáč, som unavená. Myslím, že som ešte vyčerpaná z tej celej noci hore.“ Pozrela sa na Jacea rezervovane. „Cítila som sa trochu osamelá, a tak ma napadlo ľahnúť si do tvojej postele... “

Znie to, akoby som to myslela vážne? Jeho tvár sa uvolnila, ale Sebastian sa na ňu díval, a jeho pohľad ju prepaľoval ako číre sklo, a pritom sa veľmi bavil na tom, čo vidí.

Posadila sa, pohodila vlasy dozadu a natiahla sa po lampe na nočnom stolíku. „Nie - “ Začal Jace, ale ona už stihla zažať svetlo.

Stuhla. Obaja sa na ňu pozerali, Jace s určitými obavami a Sebastian so svojim obvyklým nepredvídateľným polo-úsmevom. Jeho tmavé oči sa stretli s jej očami so správou, ktorá sa vždy držala medzi nimi, správa, ktorú sa snažila neprečítať: My vieme, ty a ja. My poznáme pravdu.

Ale nič z toho nezapríčinilo to, prečo stuhla. Dôvod bol, že obaja boli postriekaní krvou – škvrna, ktorá sa tiahla cez Jaceovú tvár, jeho zafarbené rukávy a diera na jeho tričku, ktoré malo tmavé a stuhnuté okraje od zaschnutej krvi, aj keď koža pod ním bola nepoznačená. Avšak Sebastian – Sebastian mal krv dokonca aj v jeho bielo- strieborných vlasoch, a na jeho oblečení a na rukách ju mal takú hustú, že to vyzeralo, ako keby mal na sebe červené rukavice. Jeho strieborný náramok, ktorý nosil na zápästí ruky, teraz už zregenerovanej, bol tiež červený.

Clary počula svoj hlas akoby z veľkej diaľky. „Čo sa stalo?“

„Vbehli sme do menších problémov,“ povedal Sebastian. „Nič, čo by sme nemohli zvládnuť.“ Naklonil hlavu na stranu. „Si bledá ako duch, sestrička. Nehovor mi, že si nevidela horšie veci. Sme Lovci tieňov. To je to, čo robíme.“

„Samozrejme,“ odpovedala Clary mechanicky. „Len som nechcela, aby sa vám niečo stalo.“

„Nemáš sa čoho báť. Väčšina tej krvi ani nie je naša.“

Prehltla cez suché hrdlo. „Takže, koho teda je?“