Fúúúha. Čo napísať k tejto knihe? Ťažko sa mi k nej vyjadruje. Pôsobila na mňa dosť zvláštne.
Hneď na začiatku som bola zarazená tým, ako tam hlavná hrdinka stále hovorila, že by chcela byť upírkou. Dobre, povedala som si, že predsa len je to staršia kniha, ešte to nebolo také populárne a ani takí nároční čitatelia, ako teraz. No, ale to akosi neprestávalo a prichádzali ďalšie podivné veci. To, keď niekto zistí v nejakej knihe, že jeho priateľ/ka je upír a ani to s ním nehne, som si už zvykla, ale tu všetci rozprávali o upíroch, ako by to bola bežná záležitosť.
Raven, to je hlavná hrdinka, bola skrz na skrz zarytá gotička. Čierne oblečenie, čierne líčenie, všetko čierne, ako sa na gotičku patrí. Teda, ja naozaj neviem, ťažko sa mi posudzuje, čo je u vyznávačov gotiky normálne a čo nie, pretože som taká nikdy nebola, ale miestami mi to pripadalo až moc prehnané. Ako tam opisovala, že zbožňuje tmu, starý strašidelný dom, netopierov (hlavne netopierov fúúj) a iné podivné veci. Nikto to nijak zvlášť nekomentoval. Boli tam síce nejaké blbé poznámky na jej adresu, ale skôr to brali ľudia ako žart a ona dokonca ako pochvalu. To, že bola outsiderka a mala až jednu kamarátku, ktorá nebola tiež populárna, vám je asi jasné. Ono je to tak trochu už klasika, v týchto knihách. Skôr ma zarazilo, že to ako ju opisovali, mi k nej vôbec nesedelo. Keby boli všetci vyvrheli takí ako ona, tak potom by boli všetci spokojní. Veď ju tam každý poznal a aj sa s ňou normálne bavili, až na jedného chalana, ktorý jej stále robil zle, ale pri tom ju bozkával a pozýval na rande. Divné, no nie? A to som nespomenula, že bol obľúbeným športovcom na škole. Aj ja by som chcela byť taká neobľúbená.
Najpodivnejší na celej knihe zo všetkých podivností boli "ľudia", čo sa prisťahovali do toho strašidelného domu, ktorý Raven tak uctievala. Podivná rodina, s mladým sedemnásť ročným synom a strašidelným komorníkom. A tu už nám bolo jasné, kde sa začne nová láska. Aby autorka nekazila "partu" ostatných autoriek, ktoré neuznávajú rodičovský dozor, hneď si spravila priestor a poslala preč Alexandrových (to je ten nový divný chlapec) rodičov a on tým pádom ostal domá sám a jeho komorník. To, že sa do seba zaľúbili na prvý pohľad, fajn. To, že obaja zbožňovali netopierov, tmu a divné veci, fajn. Ale to, že o sebe hovorili ako o spriaznených dušiach a láske na večnosť, keď sa poznali dohromady jeden deň, bolo moc. Nie! Pardon. Moc bolo až to, keď to hovorila doma rodičom a tí ju v tom ešte podporovali. K tomu ako si hneď po tom, čo uvidela Alexandra myslela, že je upír sa nevyjadrujem. Ona tým bola presvedčená a dokonca prvý krát išla za ním s tým, že chcela, aby ju pokúsal. Ja neviem, možno som divná, ale keď vidím chlapca celého v čiernom a vidím ho večer, to mi ešte nedáva dôvod myslieť si, že je upír. Tak isto ako nebudem počas splnu sedieť doma len preto, aby na mňa náhodou niekde z rohu nevyskočil vlkolak.Rodičia. To je ďalšia podivnosť. Oni totiž zorganizovali privítaciu párty pre nových susedov. To je fajn a dokonca milé, ale nie, keď sa nesie v duchu upírskej tematiky a všetci musia byť oblečení v čiernom. Pripadalo im to ako úžasný nápad, lebo aj tak o tých nových stále hovorili, že sú upíri, lebo chodia von len za tmy, a že od kedy sa nasťahovali, tak do mestečka prišli netopiere, ktoré tam nikdy neboli. A že tie netopiere nespomínam len tak. Oni tam budú mať aj väčšiu úlohu, ale to si už musíte prečítať.
Celkové hodnotenie si už asi viete domyslieť, ak ste si prečítali celý článok. Kniha mi prišla dosť detinská, ale miestami to prebili celkom vtipné momenty. Niektoré udalosti mi prišli pritiahnuté za vlasy, pretože to sa podľa mňa bežne nestáva, ale to bola v podstate celá kniha. Nepochopila som dobre správanie Tylera, toho chlapca, ktorý jej stále robil zle. Buď to mal byť ten detský spôsob, ako povedať dievčaťu že sa vám páči, ktorý sa robí v tretej triede na základnej škole, alebo trpel schízou a sám nevedel, ktorá bije.
Kniha je strašne krátka a dá sa prečítať za chvíľu. Ak od nej nečakáte veľa, tak sa na nej môžete pobaviť. Môžem vám povedať, že napätie ani žiadnu akciu tam nečakajte, lebo by ste sa toho nikdy nedočkali.
Aj keď to nebolo najlepšie umelecké dielo, určite si prečítam aj ďalší diel, len pre zaujímavosť, ako to bude pokračovať. Možno nakoniec motyka vystrelí a príbeh naberie na sile.
Hodnotila by som to teda 3*. A to len pre to, že som sa aspoň celkom pobavila, keď už nič iné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára