RECENZIA: Potomkovia (Dan Wells)

Anotácia: Píše sa rok 2076. Kira Walkerová, šestnásťročná začínajúca lekárka, žije v krajine rozdelenej občianskou vojnou, medzi ľuďmi zúfalo bojujúcimi o prežitie. Na ich záchranu však treba aj niečo viac než len liek proti smrtiacemu vírusu RM, ktorý vykynožil takmer celé ľudstvo. Nestačí už ani mier s potomkami, geneticky zostrojenými bytosťami, ktoré vírus vypustili. Ak sa ľudia chcú zachrániť, musia sa pozrieť na seba, na svoj svet, na všetky chyby, ktorých sa dopustili, a nájsť niečo, čo naozaj stojí za záchranu – vidieť v konci nový začiatok. Román Dana Wellsa Potomkovia je prvotriedny postapokalyptický triler, vzrušujúca, riskantná, rýchla jazda plná dobrodružstiev, lásky a napätia, ktoré nás neopustí do poslednej stránky a núti nás netrpezlivo čakať na ďalšie pokračovanie.

Neviem prečo, možno to bude tým, že som to čítala v nevhodnom čase, kedy už som presýtená všetkých tých dystopických diel, ale nemôžem si pomôcť, Potomkovia ma vôbec neuchvátili ako tomu bolo pri knihách podobného typu.
Začiatok nudný. Nič sa tam dokopy poriadne nedialo. Stále sa tam riešil jeden a ten istý problém, úmrtie novorodencov. Žiadna z postáv ma nezaujala a myslím tým aj hlavnú hrdinku Kiru, ktorá nebola ničím zaujímavá a vôbec som sa s ňou a vlastne z nikým v knihe nestotožnila.
V ďalšej časti, keď už to vypadalo, že sa začne niečo diať, som sa potešila, ale márne. V okamihu, ako sa Kira rozhodne zachrániť celý svet, bolo namieste čakať dobrodružstvo. Autor sa o to asi aj pokúšal, ale ku mne jeho snaha neprišla. Zlomové situácie a momenty, kedy by sa mi mal zastavovať dych, mali na mňa opačný účinok a to, že ten dych zo mňa išiel vo veľkom, v podobe dlhého zívania. Všetko bolo zbytočne zdĺhavo opisované, bez akýchkoľvek emócií a veľakrát som sa pristihla pri tom, že som prečítala celú stranu bez toho, aby som vedela o čom bola. Najsmutnejšie na tom bolo to, že mi nič neuniklo, ani nič nechýbalo, takže som mohla kľudne preskočiť pár strán a nič by sa nestalo. Lenže, ja som poctivá čitateľka a nikdy by som nič také neurobila. 
Časom však prišlo pre mňa milé prekvapenie a to, že som si celkom obľúbila jednu postavu, ktorú nebudem menovať, aby som nespoilerovala, lebo ako sa neskôr ukázalo, autor tú postavu nechal zomrieť.
V tretej časti, kedy som to pomaly, ale isto vzdávala, sa príbeh celkom postavil na nohy. Objavila sa na scéne nová postava v podobe záhadného Sama a ten to tam trochu rozprúdil a dodal šťavy. Už som sa začala aj preberať a sústrediť na to, čo čítam, aj keď sa nič nezmenilo na tom, ako to bolo nezáživne písane. Aspoň ten dej bol viac oživený, keď tam bol Sam.

Keby bola celá kniha aspoň taká ako bol koniec, bolo by to o niečom inom. Prišlo mi to, ako keby celú dobu nič a na konci sa udialo všetko. Boli tam prekvapujúce zvraty a odvážim si povedať, že miestami aj napínavé okamihy a celkom šokujúce ukončenie. Práve preto som ostala po prečítaní mierne zmätená a trochu v šoku, lebo som  netušila, čo si mám o knihe myslieť a ako sa k nej vyjadriť (nie že by som to teraz vedela). Preto som sa k nej nevyjadrovala hneď, ale až teraz s odstupom času. 

Moc ma to celé mrzí, lebo na knihu som sa vážne tešila a musím povedať, že som bola sklamaná. Je dosť možné, že to bude tým, že to písal autor a nie autorka a kedže som v poslednej dobe čítala knihy písane od ženských autoriek, som sa nevedela stotožniť s mužským štýlom písania a vžiť sa do jeho uhla pohľadu a vnímania rozličných situácií. Predsa len, ženy sú viac emotívnejšie a energickejšie než muži. Asi práve preto mi to prišlo také suché a fádne. A pri tom by to mohol byť taký pekný príbeh, lebo námet bol fantastický, len to prevedenia ma nechytilo a neuchvátilo tak, ako by si to taký dej zaslúžil.

Bola som trocha šokovaná, keď som si prečítala všetky recenzie a hodnotenia, lebo vo väčšine sú pozitívne. Na moment som premýšľala, či som nedostala náhodou nejakú inú knihu z iným obsahom, ale to by asi nebolo možné.

Keď som chcela knihu ohodnotiť na GR, mala som taký zvláštny pocit, že všetci to hodnotia štyrmi až piatimi*, a ja ich názor nezdieľam a hlavne nechápem, ale aj tak som proste nemohla a dala som tri. Aj to je si myslím, celkom dobrý výsledok na to všetko.
Nuž, asi nebola tá správna konštalácia hviezd pre mňa a knihu Potomkovia. 

Keď si to zhrnieme: Knihu už určite druhýkrát čítať nikdy nebudem a ani na pokračovanie sa neteším. Lenže, ja som osoba stráááášne zvedavá a tak si určite pokračovanie prečítam. Možno, nakoniec ostanem milo prekvapená. Pevne dúfam, že sa to zlepší. Treba dávať druhe šance ;)

Ak som týmto niekoho urazila, komu sa kniha páčila, sa ospravedlňujem. Nebol to môj zámer. Chcela som len vyjadriť svoj názor a ten bohužiaľ nie je príliš pozitívny.