Jediný bozk a život sa navždy zmení...

Už ste zaregistrovali horúcu novinku, ktorá vyšla 18.3.2014 vo vydavateľstve Fragment?

Americká spisovateľka Jamie Reed prináša novú fantasy sériu o záhadných, príťažlivých a nebezpečných kambionoch. Starobylí duchovia túžiaci po životodarnej energii prežili až do dnešných dní. Kto sú kambioni a čo skrývajú pred svetom? To a omnoho viac sa dozviete v prvej časti mystickej série nazvanej Magická príťažlivosť.

Fascinujúci autorkin debut vtiahne čitateľa do príbehu o tajomných kambionoch a mladej žene vstupujúcej do sveta nadprirodzených síl.

Samara, hlavná hrdinka knihy, pracuje v knižnej kaviarni. Kvôli nevydarenému vzťahu jej rodičov sa chová cynicky, kedykoľvek príde na rad romantika. Je od prírody podozrievavá a za sarkazmom skrýva svoje skutočné pocity. Jej hlboko strážená osobnosť priťahuje nežiaducu pozornosť kolegu – tajomného Caleba.

Jeho uhrančivé fialové oči nenechajú chladnou takmer žiadnu ženu. V okamihu, keď na ulici vidí, ako zachraňujú život žene, ktorá sa iba krátko predtým bozkávala s Calebom, začína tušiť, že Caleb niečo skrýva.

Neskôr, keď sa okolo nej začnú diať desivé veci a v ohrození sa ocitne aj jej rodina, musí sa Samara rozhodnúť, či bude riskovať a urobí rozhodnutie, ktoré by navždy zmenilo jej život.

Anotácia: Sú záhadní, príťažliví a nebezpeční... sú kambioni.
Sedemnásťročná Samara pracuje v kníhkupectve, aby si zarobila na svoje prvé auto. Spolu s ňou tam pracuje aj Caleb, očarujúci a tajomný mladík, ktorého uhrančivé oči nenechajú chladnou takmer žiadnu ženu.Samara je jediná, ktorá cíti, že za jeho neodolateľným pohľadom sa skrýva nebezpečenstvo.Tajomstvo, ktoré Caleba obklopuje, privádza Samaru do sveta kambionov, v ktorom je príťažlivosť a atraktivita podmienkou prežitia.Keď sa navôkol začnú diať desivé veci a sú ohrození aj jej najbližší, musí Samara riskovať a urobiť rozhodnutie, ktoré možno navždy zmení jej život.

Ukážka z knihy: Keď som sa otočila, zbadala som Caleba, ktorý sa nečinne flákal, rovnako ako keď som ho videla naposledy.

Teraz sedel na lavičke pri okne a držal si hlavu v dlaniach. Na chrbát mu cez okno dopadalo popoludňajšie slnko, takže to vyzeralo, akoby mal okolo hnedých vlasov zlatistú svätožiaru. Chcela som ho ako obyčajne ignorovať, ale všimla som si, že sa jeho telo zachvieva nebadanými otrasmi. Žeby plakal? Nebodaj sa už so svojou novou mačičkou stihol aj pohádať? Vidieť chalana plakať ma odpudzovalo. Lenže nevidela som nijaké slzy, ani že by si ich utieral. Jeho telo sa knísalo dopredu a dozadu a takmer som čakala, že ma začne prosiť o drobné. Akú dlhú mal vôbec prestávku?

Prišla som k nemu a poklepala ho po pleci. „Hej, Caleb, si v pohode?“

„Hej,“ zamumlal spoza svojich rúk. Našťastie som z neho necítila nijaký alkohol, ale rozhodne vyzeral, akoby mal opicu. Lenže tak vlastne vyzeral skoro stále.

Caleb jednou rukou zašmátral po slnečných okuliaroch, ktoré mal zavesené vo výstrihu trička, a druhou si tienil oči, hoci nebolo jasné, či pred bodavým svetlom žiariviek, alebo od hanby. Tiež mi nebolo jasné, odkiaľ sa berú fialové záblesky, ktoré mu presvitali pomedzi prsty.

Na zlomok sekundy sa jeho oči rozžiarili tak, že keď rýchlo odvrátil hlavu, nechali za sebou svetielkujúci pruh purpurovej farby ako jemnú hmlu. Celkom zaujímavý trik na niekoho, kto podľa vlastných slov nenosí kontaktné šošovky.

Caleb vstal a zarazil sa, keď si všimol môj ohromený výraz. Prešliapol z nohy na nohu a prehrabol si vlasy, snažil sa celú vec zahrať dostratena, ani keby som ho nachytala s rozopnutým rázporkom, a nie s problémami so zrakom. Mala som z toho zlý pocit.

Spravila som krok dozadu. „Si si istý, že si v poriadku? Nie je ti zle?“

Moja otázka ho rozosmiala, ale bol to neveselý, suchý smiech. „Ani nevieš ako,“ odpovedal mi a odkráčal naspäť k svojmu stanovišťu.

Mama ma učila neodsudzovať ľudí, ale tento človek bol fakt čudný. Nevedela som o ňom síce takmer nič, ale vďaka tomu bolo jeho čudáctvo ešte hmatateľnejšie. Mala som tušenie, že nevedieť nič o Calebovi Bakerovi je asi to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, a tak som sa vrátila k svojej práci a dúfala, že ma niečo rozptýli. Lenže už bolo neskoro. Moja zvedavosť, tá hladná príšera, sa prebudila a nedá mi pokoj, kým ju neuspokojím.