júna 08, 2017

SIRÉNA (Kiera Cass)

Anotácia: Oceán zachránil Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy mu slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať sa a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná „odpykať si trest“ v samote… až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko, po čom kedy túžila. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú, alebo nie, spútava ich láska... Oceán však má svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Človek nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca. 

Sériu Selekcia od Kiery Cass pozná istotne väčšina, ale čo taká Siréna. Po veľkom úspechu Selekcie nám vydavateľstvo CooBoo prinieslo autorkinu prvotinu. Selekcia sa mi páčila, a tak som chcela skúsiť aj inú Cassovej knihu. Veľa určite zavážil aj fakt, že nič s podobnou témou som myslím ešte nečítala. (Malú morskú pannu nerátam 😉)
A tak som sa pustila do čítania Sirény, bez akýchkoľvek očakávaní. Aký bol výsledok? 

Môžem rovno povedať, že úspech Selekcie to určite mať nebude. Aspoň u mňa isto nie.
Vždy keď čítam knihu, predbežne si v hlave ukladám myšlienky o čom budem písať v recenzií. Často sa stane, že do poslednej strany neviem, čo si o knihe myslieť. Siréna bola úplne iný prípad. Hneď od začiatku som vedela čo sa mi páči a čo naopak nie.

Začalo to celkom dobre. S Kahlen sa stala siréna a keďže som nič také nečítala, bola som plná očakávania ako sa tej témy autorka chopí. Prvotné stroskotanie lode bolo dobre a potom to už išlo dole vodou. Lepšie povedané, zaseklo sa to na mŕtvom bode. Kde len začať?
Kahlen a ostatné sirény musia slúžiť Oceánií sto rokov za to, že im darovala život miesto utonutia. Po sto rokoch by bol ich dlh splatení a ony by sa mohli vrátiť medzi ľudí bez spomienok na predchádzajúci život. Dovtedy ale nemohli vydať medzi ľuďmi ani hláska, aby sa náhodou neprezradili. Hovoriť mohli len medzi sebou, alebo pri spoločnom spievaní každého polroka, keď museli Oceánií priniesť obete. 
Znie to celkom dobre, nie? Ale iba znie. Malo to pár nepodarených detailov. 

Ten najväčší problém celej knihy boli postavy. A nie len tá hlavná, ale všetky. Kahlen slúžila ako siréna už 80 rokov a stále bola zaseknutá v tridsiatych rokoch minulého storočia. Osemdesiat rokov žije a ešte nikdy nikoho ani len nepobozkala. Aaaach, tieto sladké YA už nedávam. Dobre, na to som si už zvykla, ale čo som ešte nezažila, aby vo mne jedna kniha nevyvolala žiaden pocit. Všetko, ale že všetko bolo ploché.
Autorka mala snahu aj o romantickú linku aj silný sesterský vzťah medzi sirénami. Boli tam depresie, smútok, výčitky, choroby, straty, ale žiadna emócia. Ďalej od stránky sa to nedostalo. Možno sa autorka snažila až moc vykresliť vzťahy alebo pocity, že to vyznelo neprirodzene. Stále opisovala ako sa majú sirény rady a jedna druhej sú oddané, až to bolo viac divné ako uveriteľné.
Najpodivnejší bol vzťah medzi Kahlen a Akinlim. (WTF! Akinli, čo je to za meno?!) Dohromady sa spolu stretli 3 krát. 3 KRÁT! Láska ako trám už bola na svete. Prečo? To fakt? Ale to nieee! To boli jediné myšlienky, čo mi vtedy išli hlavou. Kto už len niečo takéto môže brať vážne? A to sa spolu ani nebavili, keďže ona nemohla.
Samotný Akinli tiež nestál za veľa. Bola to len umelo vytvorená dokonalá postavička šitá na mieru, aby dostal dievčenské srdiečko. Nie toto naozaj nevyšlo. Počas príbehu sa tam veľa zaujímavých zvratov neudialo. Kahlen sa len ľutovala a spolu so sestrami sa pretĺkali životom. Koniec trochu príbeh oživil. Kahlen aj Akinli trpeli záhadnou chorobou a obaja umierali. Za seba môžem povedať, že mi bolo jedno ako sa to skončí a či sa zachránia. Dokonca som si hovorila, že by možno bolo aj dobre, ak by obaja zomreli. Ale to by nemohla byť romantická YA kniha, aby to skončilo tak tragicky. Neviem prečo sa toho autori tak boja. Námet Rómea a Júlie fungoval pred 400 rokmi a fungoval by aj teraz. Už je to jedno, knihe by to aj tak nepomohlo.

Nie, Siréna u mňa nefungovala. Aby som tento článok nezakončovala negatívne, pochvalu som si nechala na koniec. Jedno knihe musím nechať. Dobre a rýchlo sa to čítalo. Čo je dosť zvláštne, vzhľadom k tomu, že ma príbeh ničím nezaujal. Na druhú stranu, tým že to bolo také ploché, ani ničím nerušil. Viem si predstaviť, že násť ročné dievčatá by mohli toto dielo oceniť, ale ja už som dávno za touto hranicou. Cez to všetko, prečítala som to za pár hodín a celkom som sa pri knihe odreagovala.

Ak máte sestru, neter alebo dcéru v pubertálnom veku ešte niekde na základnej škole, Sirénu by istotne ocenila. Ak rada číta, už nemusíte rozmýšľať nad darčekom. Vhodná na letnú dovolenku niekde k moru. Ešte to bude mať aj nádych autentickosti niekde pri mori. Len nie na plavbu loďou. 😉
Ak by ste chceli knihu kúpiť, môžete to skúsiť TU.
Ďakujem Albatros media, že mi knihu poskytli. A vám ostatným prajem pekný zvyšok dňa. 💋😽


1 komentár:

  1. Povedená recenze :) Já Sirénu četla a líbila se mi :) Ale je pravda, že jsem čekala jen příjemnou oddechovku, nic víc :)

    OdpovedaťOdstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...