Čo bolo a čo bude...

V posledných článkoch sa vždy len ospravedlňujem za (ne)aktivitu na blogu a vyhováram sa na nedostatok času. Pravda je však taká, že toho času mám naozaj menej ako kedysi, ale ani vo voľných chvíľach, kedy sa mi čítať dá, NEČÍTAM! Najsmutnejšie na tom je, že nečítam, lebo ma to NEBAVÍ! Aby som to uviedla na pravú mieru. Čítanie milujem, ale knihy ktoré mám čítať ma nebavia.

Pri poslednej recenzií ktorú som písala, som si povedala dosť. Končím s tým. Vybavím si posledné resty ktoré mám a od recenzných výtlačkov si dám pokoj. Prečo? Pretože, prevažná časť toho čo som čítala, boli knihy určené na zrecenzovanie a pre vekovú kategóriu mladých dospelých. Tým pádom som obchádzala knihy ktoré som si kúpila a ktoré si naozaj túžim prečítať. Keď som pred 5 rokmi začala s blogovaním, Young Adult knihy som zbožňovala. Hltala som jednu za druhou. Teraz už takým nadšením neoplývam.

Jednak sa mi všetky tie príbehy začali zlievať do jedného a málo ktorý vynikne natoľko, že si ho zapamätám a naozaj sa teším na pokračovanie. Veľkú rolu v tom určite zohráva aj môj vek. Nerada to priznávam, ale už dávno sa pri mojom veku nenachádza -násť. Logicky, už nepatrím medzi YA a ono sa to prejavuje. Už si tie príbehy nedokážem vychutnať a veľa vecí mi príde detinských. Vždy keď takú knihu čítam, snažím sa ju brať s nadhľadom, ale v mnohých prípadoch si neviem pomôcť. Asi vážne starnem. Dohodnime sa ale na oficiálnom stanovisku, že moja nechuť čítať YA literatúru je preto, že ma nebavil príbeh a nie z dôvodu môjho vysokého veku. ;)

Čo som chcela týmto ľahko ľutujúcim sa člnkom povedať?

Tým, že nečítam, automaticky ani neblogujem. A to ma zo všetkého štve najviac. Mám rada tento blog a všetko s ním spojené. Celú blogerskú komunitu a najmä svojich čitateľov. Nie je nad pocit, keď mi príde od vás koment, správa, či mail a nezáleží, či kladný alebo záporný.
Veľmi nerada by som blog zrušila a ani ho nechcem nechať len tak. Rozhodla som sa pre kompromis. Obmedzím recenzné výtlačky! Už dočítam len tie čo mám doma. Pár recenzných ešte plánujem, ale to len k už rozčítaným sériam a iba k tým, ktoré ma bavili. Inak sa plánujem zamerať čisto na knihy ktoré som si kúpila a nestihla ich prečítať. Samozrejme, že sa medzi nimi objavia aj pozostatky YA literatúry, ale predovšetkým to budú knihy určené pre dospelých a nejaká tá klasika, na ktorú sa teším asi najviac.

Keďže to všetko budú moje knihy, nebudem musieť každú jednu recenzovať. Zrecenzujem len tie, ktoré sa mi budú naozaj páčiť, alebo ak budem mať potrebu ju skritizovať. Nebudem musieť písať články na silu, len preto, lebo musím. Veľa ráz som nemala ani čo povedať, ale musela som recenziu napísať a stálo to za p...*.

Nesľubujem zlepšenie aktivity na blogu, ale posnažím sa, aby boli články obsahovo bohatšie a lepšie. Verím, že tento môj krok chápete a dúfam, že pár čitateľov mi tu ešte zostane, aj keď už sa nebudem venovať knihám, na ktoré ste boli zvyknutí.

Ak ste sa dostali až na koniec, gratulujem. Máte môj obdiv, že ste mrhali časom na tento príspevok o ničom, ale potrebovala som trochu uľaviť svojmu svedomiu, že vás zanedbávam. Príspevok je síce o ničom, ale aspoň som blog na chvíľu prebudila z dlhého letného spánku.
Ešte mi aj tematicky zapasoval k blížiacemu sa dátumu 31.8. kedy bude Deň neprečítaných kníh. Lepšiu chvíľu, kedy začať s očistou mojej knižnice, som si ani nemohla vybrať.

A čo vy? Plánujete osláviť Deň neprečítaných kníh? Ak hej, s akou knihou?

RC: PRÍĎ SA SO MNOU ROZLÚČIŤ (Cynthia Handová)

S autorkou Cythiou Hand sme sa už stretli pri anjelskej sérií Nadpozemská. Čo na ňu hovoria madžgy si môžete prečítať TU.

Už veľmi dlho sa snažím napísať pár slov ku knihe Príď sa so mnou rozlúčiť, ale stále neviem nájsť tie správne. Dnes som si povedala, že už to konečne musím urobiť, i keď som správne slová stále nenašla.

Tentokrát nebudem písať žiadne omáčky, ale prejdem rovno k veci. Začnem pekne od začiatku.

Nebudem klamať a rovno poviem, že kameňom úrazu, prečo mi čítanie trvalo tak dlho, bol práve začiatok. Prvých 70 strán som bojovala. Vôbec nikam sa príbeh neposúval. Stále som čítala len o depresívnej hrdinke. Zabil sa jej brat. Áno, je to strašné a nikdy si nechcem predstaviť aké to musí byť, takto prísť o brata. Jedného mám a verím, že to tak ostane ešte veľmi dlhý čas. Tiež beriem aj jej uzavretosť a dištanc od kamarátov. Viem, že v skutočnosti  by návrat k normálu trval asi dlhšie, ale ide o knihu a tam by som privítala rýchlejšie pokroky.

Dookola sa utápala v smútku a v podstate hovorila stále o tom istom, vždy len v inom podaní. Tieto smutné časti sa striedali s nejakou spomienkou z minulosti, ktorá sa spájala s bratom. Naozaj som uvažovala, či budem mať dosť síl pokračovať ďalej.

Som rada, že som ten boj vyhrala a vydržala som. Lexie sa konečne vracala späť do života. Začali vstupovať do príbehu aj iné postavy. Už to nebol len príbeh zo spomienok. Čo sa postáv týka, tie neboli zvlášť zaujímavé. Išlo viac-menej o spolužiakov zo školy. Bolo ich dosť. Kamarátky, ex frajer, ale aj bratovi priatelia. Z tých všetkých ma zaujali iba dve postavy. Susedka a jej starší brat Seth. Sethovi som fandila od začiatku, ale to som celá ja. Drsní chlapci, to je moje. Škoda, Lexie mala očividne iný vkus. :D

Nedá sa veľa napísať o postavách a v podstate ani k príbehu. Všetko sa to točilo najmä o náhlej samovražde brata Tya .  Zabil sa, a prečo to spravil, zostalo záhadou. Žiadny odkaz, nič. Ostala len kopa nezodpovedaných otázok a výčitiek. Lexie spájala všetky stopy, ktoré Ty zanechal a snažila sa prísť čo ho k tomu viedlo.

Tyovi už svojim pátraním síce nijak nepomôže, ale pre seba dokáže nájsť ako taký pokoj. Vráti sa späť do spoločnosti, v rodine sa dajú veci do poriadku a to hlavné, nájde odpustenie a lásku. Áno, aj v takom pochmúrnom príbehu ako tento, sa nájde niečo pre romantické srdiečko. Po Lexie idú hneď traja adepti. Vlastne dvaja, ten tretí ide po každej :D Čo sa mňa týka, z tých dvoch ma nezaujal ani jeden. Šprt, ani podivný outsider, nie je sú pre mňa. Takže, ani táto časť príbehu ma nijak nenadchla.

Po ťažkom začiatku sa kniha čítala ľahko. Stále ma nepresvedčila, že sa mi aj páči. Niektoré myšlienky boli zaujímavé a našlo sa aj pár miest, kde som sa pobavila, či mi išiel mráz po chrbte. Emóciami bol príbeh natrieskaný, ale väčšina z nich okolo mňa len prešla. To asi bude môj osobný,  momentálny problém, každopádne, ovplyvnilo to dojem z knihy.

Cez to všetko som knihe dala 3* z piatich. Nie som úplne bezcitná a tých pár emócií z knihy ktoré ma zasiahli, zanechali nejakú stopu. Začiatkom roka sa mi zabil kamarát a veľa spomienok sa mi vrátilo. Nebol to brat, ale otázky sú rovnaké. Prečo to spravil? Prečo nič nepovedal? Prečo....? Prečo...? Všetky prečo, na ktoré sa už nikdy nedozvieme odpoveď.

Ak máte o tento smutný príbeh záujem, môžete ho nájsť a kúpiť TU. Za poskytnutie výtlačku pekne ďakujem spoločnosti Albatros média. Zároveň sa ospravedlňujem za neskorú spätnú väzbu.

ANOTÁCIA: Smrť je všade okolo nás.

Len si ju nevšímame.
Kým nemusíme.

Kedysi bola Lexie naozaj šťastná – mala skvelého priateľa, chápavých rodičov a pohodového brata, s ktorým si vždy užila kopec zábavy a za každých okolností sa naňho mohla spoľahnúť. Patrila medzi najlepšie študentky a nechýbali jej ani kamaráti s podobnými záujmami. Všetko jednoducho klapalo. Teraz je z nej však len dievča, ktorého brat je mŕtvy. Lexie sa snaží dať svojmu životu po smrti Tya nový zmysel, no len ťažko sa jej darí prehrýzať vlastným smútkom a výčitkami. Napokon však objaví odkaz, ktorý Ty po sebe zanechal a ktorý by azda všetkým jeho blízkym mohol pomôcť urobiť krok ďalej.

Dojímavý príbeh, ktorý navždy zmení vaše vnímanie života a smrti. Od bestsellerovej autorky Cynthie Handovej.

RC: Aristoteles a Dante odhalují záhady vesmíru (Benjamin Alire Sáenz)

Do príbehu o dvoch dospievajúcich chlapcoch Arim a Dantem som sa púšťala s veľkými očakávaniami. Malo to prostý dôvod. Všetky recenzie komentáre a názory ktoré som čítala alebo počula, boli viac ako kladné. Kniha bola ospevovaná z každej strany a ja som sa jej už nevedela dočkať.

Neviem, ktorá zo záhad vesmíru sa udiala, ale už po prvých stranách som vedela, že sa s nadšením ostatných určite nestotožním. Pýtate sa, ako je to možné? Hneď vám to poviem.

Prvým a určite najdôležitejším dôvodom boli Ari a Dante. Nech som sa snažila akokoľvek, nevedela som si k nim nájsť cestu. Ani jeden mi nesadol. Nedokázala som im porozumieť. Naozaj som sa snažila, ale nešlo to. Dobre som si uvedomovala, že sú to mladí chlapci čo bojujú s dospievaním, sami so sebou a majú z toho strach. Ale hrozne mi vadili ich rozhovory a správanie. Boli iní ako ostatní, ale toto bolo moc. Dante bol šialený od začiatku, ale nech bol akokoľvek divný, jeho správanie korešpondovalo s tým ako komunikoval a ako sa prezentoval.

Ari bol úplne iný prípad. S ním som zvádzala neustáli boj. Keďže kniha bola písaná z jeho pohľadu a jeho postava ma iritovala od začiatku až do konca, bolo pre mňa naozaj ťažké držať knihu otvorenú a čítať. Možno by autor lepšie urobil, ak by knihu písal z pohľadu Danta miesto Ariho. Ten chalan nemal v sebe nič, čo by vo mne vzbudilo akékoľvek pocity. To, že mal v hlave bordel beriem, aj to, že bol samotár a všetky tie veci, ale nerozumiem, prečo keď sa s ním už niekto rozprával, správal sa ako blbec. Bol plný kontrastov. Niekedy nevedel povedať súvislú vetu, inokedy dával také "múdrosti", ktorým by neporozumel dospelý a nie to 15/16 ročný chlapec. Raz mal správanie a chápanie 8 ročného a otočím stranu, je z neho zatrpknutý starec. Dante bol síce akoby priletel z inej planéty, ale určite by čítanie z jeho strany príbehu bolo zaujímavejšie. 

Forma akou bola kniha písaná, bola druhým dôvodom prečo ma nebavila. Veľa, príliš veľa zbytočností. Nepodstatné veci, opakujúce sa veci. Načo? Aby sa príbeh natiahol? O 200 strán menej (nepreháňam) a príbehu by nič nechýbalo. 

Jediné, čo ma držalo pri čítaní, bola moja zvedavosť. Nie, že by som nevedela ako to skončí. To mi bolo jasné od začiatku, ale chcela som vedieť ako k tomu dôjde. Tu ma napadá hneď ďalšia vec, ktorú som si ani neuvedomila. Počas celej doby som čakala len na jeden moment. Na hlavnú záhadu vesmíru, ktorú mali spolu chlapci objaviť. Stalo sa tak až na úúúplnom konci. Teraz neviem, či to bolo dobre alebo zlé. Tým, že to bolo až na konci, sa mi knihu podarilo prečítať celú. Ak by sa to stalo už skôr, je možnosť, že by som nemala motiváciu pokračovať. Ale mohlo by to aj znamenať, že by sa predišlo mnohým zbytočnostiam a hneď by sa to lepšie čítalo.

To všetko je iba keby bolo keby. Príbeh je už napísaný tak ako je. Drvivej väčšine sa to tak páči a to je asi podstatné. Že ja patrím k tomu malinkému percentu nespokojných, knihe už určite neuberie na kvalite a reputácií, ktorú si získala u čitateľov po celom svete.

Dlho som sa na tento príbeh tešila a je mi ľúto ako to dopadlo. Ari a Dante nemali veľa priateľov a ja s nimi kamarátka takisto určite nebudem. 

Kniha mi v ničom nesadla, a preto nedostane ani moje odporúčanie. Nenechajte sa mojim negativizmom hneď odradiť. Internet je plný výborných hodnotení. Niečo na príbehu musí byť, čo si zamilovalo toľko ľudí, len mne to asi niekde uniklo. 

Ak máte o knihu záujem, môžete si ju kúpiť TU. Ďakujem spoločnosti Albatros media, ktorá mi ju poskytla.

Anotácia: Krásně poetický příběh o dospívání a přátelství od uznávaného autora.

Dante umí plavat. Aristoteles ne. Dante se umí vyjadřovat a je si jistý sám sebou. Ari hledá správná slova jen stěží a trpí nedostatkem sebedůvěry. Dante se ztrácí v poezii a umění. Ari je naštvaný teenager, který má bratra ve vězení. Dante je všeználek s nezvyklým pohledem na svět. 

Tihle dva kluci se potkají na koupališti a zdá se, že nemají zhola nic společného. Ale protože jsou oba samotáři, začnou spolu trávit čas a zjistí, že jejich přátelství je opravdu neobyčejné – takové, které změní životy a vydrží navždycky. A díky němu také Ari i Dante zjistí ty nejdůležitější pravdy o sobě samých a o tom, jakými lidmi by se chtěli stát.

ASPOŇ TROCHU NORMÁLNÍ (Trish Doller)

Za knihu ďakujem spoločnosti Albatros media

Aspoň trochu normální je útla knížočka, ale s bohatým príbehom. Je to krásny príklad toho, že menej je niekedy viac.
Všetko v knihe bolo vyvážené a všetky ingrediencie presne dávkované. Žiadne presladené romániky, či príliš trpké momenty. Je to obdivuhodné obzvlášť preto lebo príbeh je o veľmi citlivých témach a tam sa dá ľahko prepadnúť patetickosti.

Když se Travis vrátí domu z mise v Afghánistánu, zjistí, že jeho rodiče se rozvedli, bratr mu přebral přítelkyni a ukradl auto. A navíc ho pronásledují noční můry, v nichž stále dokola vidí smrt svého nejlepšího přítele. Zdá se, že jeho život je úplně v troskách. Pak ovšem potká Harper, svou dávnou kamarádku ze střední školy, s kterou se začne prodírat minovým polem rodinných problémů i posttraumatické poruchy. A konečně se zdá, že život by mohl být aspoň trochu normální. Travis suchý humor, smysl pro čest a povinnost i schopnost věřit v životě v to dobré, z něj dělají neobyčejného a neodolatelného hrdinu.

Povolanie vojaka nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou, to všetci veľmi dobre vieme. Hlavne vojaka slúžiaceho v cudzine, kde chráni svoju vlasť. A práve o jednom takom vojakovi táto kniha je. Travis sa vrátil z misie v Afganistane a nevrátil sa sám. Doniesol si veľa jaziev na tele aj na duši. Trauma ho prenasledovala kde sa pohol. Nič už nebolo ako predtým.

Toto všetko sú klasické rysy príbehov o vojakoch. Záleží už len na autorovi ako ich bude interpretovať. Ako som už spomínala na začiatku, Trish Dollerová to zvládla na jednotku. Nerobila žiadne extrémy. Neurobila z Travisa žiadnu trosku, ale ani hrdinu. Bol to chalan ktorý si prešiel peklom a za krátke obdobie zažil toho viac ako niekto nezažije za život. Rovesníci jeho veku, ktorí študujú na výške a ich najväčšie problémy sú dievčatá a párty, len ťažko pochopia čím si prešiel a ako sa jeho život zmenil. Preto jeho príchod domov nebol radostí. Pochopiteľne sa cítil viac doma s chlapcami z jednotky, i keď to znamenalo dennodenne nasadenie života.

Vojenský výcvik a pobyt v Afganistane spravil z chlapca muža. Bolo to cítiť z jeho chovania. Venoval sa matke konečne sa postavil otcovi a neriešil zbytočnosti okolo vzťahov s bratom a bývalou priateľkou. Jeho príchod domov nebol len o návšteve, ale hlavne nariadenie od veliteľa, aby sa dal dokopy po útoku na jednotku, kde prišiel o najlepšieho priateľa. Z niečoho takého sa nedostáva ľahko a vždy je lepšie niekoho mať pri sebe. Našťastie stretol Harper a tá mu s tým pomohla bez toho, že by o niečom vedela.

Travis bol spracovaný vierohodne, ale Harper už bola trochu zidealizovaná. Bola také to bezchybné jednoduché dievča, ktoré sa často v knihách vyskytuje. Tak či onak, to nakoniec nebol až taký problém. Pretože príbeh nebol o nej a primárne ani o ich vzťahu. A to sa mi na knihe páčilo asi najviac. Nejaký románik nehral prím, stále išlo hlavne o Travisa, aby sa dal trochu dokopy.

Knihu som prečítala za pár hodín. Milo ma prekvapila. Vôbec som nečakala, že ma to tak zaujme. Tým, že bola kniha taká útla, musela byť písaná jednoducho. Preto dej plynulo napredoval a nebol tam priestor pre hluché, nudné miesta a omáčky. Jednoduchý, čistý príbeh bez zbytočností. Ideálne čítanie niekde na cesty. Kniha je spratná, easy a s dobrým dejom.

Ak sa niekam chystáte a neviete čo si pribaliť do tašky, Aspoň trochu normální je správna voľba. Ešte ju doma nemáte a chceli by ste? Nech sa páči, môžete si ju kúpiť TU.
Kniha ma prekvapila, ale moje hodnotenie už také prekvapivé nebolo. Páčila sa mi a 4* si zaslúži.

PIATA VLNA (Rick Yancey)

Piata vlna nepochybne strhla milióny fanúšikov po celom svete a zaplavila nie len kníhkupectvá, ale aj kinosály.
Z Piatej vlny sa stal fenomén ešte skôr, než vôbec uzrela svetlo sveta, preto niet divu, že sa nedávno objavilo aj filmové spracovanie.

Veľmi som chcela film vidieť, ale potom som si vstúpila do svedomia. Milujem knihy a snažím sa o nich aj blogovať, tak predsa nebudem pozerať najprv film. Hlavne, ak ide o tak vychvaľovanú knihu. Niečo podobné som si už povedala veľa ráz, ale tentokrát som to aj splnila. Hneď po prečítaní som si pozrela film a....neviem, či som spravila dobre.

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem na rovinu, že mňa Piata vlna nestrhla. Nie preto, že by kniha bola zlá, to určite nie, ale neoznačila by som ju výnimočnou ani najlepšou dystopiou akú som mala možnosť čítať.

Mala však iné prednosti. Veľkým plusom z môjho pohľadu bolo reálne spracovanie jednotlivých postáv a ich zmýšľanie. Kniha bola písaná z viacerých perspektív a tak bolo vidieť ako to autor dobre zvládol. Boli odlišné a vždy bolo jasné, ktorá postava nás sprevádza dejom. Všetci si prešli peklom, ale každý z nich to vnímal inak a vyrovnávali sa so situáciou v ktorej sa ocitli po svojom.
Cassie mala jasný a jediný cieľ, zachrániť svojho malého brata za každú cenu. Po tom, ako zabila prvého človeka, z obyčajného dievčaťa veľa nezostalo. Začala pochybovať o každom a o všetkom. I keď bola zúfala, s minimálnou šancou prežiť na planéte, ktorú obsadili mimozemšťania, nestrácala nádej. Potešilo ma, že aj keď sa Cassie vo veľa veciach zocelila, nestala sa z nej nepremožiteľná superhrdinka. Bez pomoci by zachrániť Sammyho nedokázala a bola si toho vedomá.
Ak ste už čítali nejakú z mojich recenzií, určite viete, že nie som fanúšik opisov. Nemám ich rada a ani zdĺhavé zamýšľanie sa hlavných postáv nad zbytočnosťami. Je cítiť, že túto knihu písal muž a nie žena. Bola trefná a bez väčších citových vydieraní čitateľa. Väčšina opisov, ktoré sa v knihe nachádzali, mali svoj význam. Hlavne, v prvej polovici knihy, kde bolo cítiť prepojenie starého života pred Príchodom Tých druhých a toho po. Veci, ktoré znamenali pre nás veľa, boli teraz nepoužiteľné a zbytočné, ale i tak sa ich Cassie nedokázala zbaviť.

Podobne na tom bol aj Ben Parish. Jedna z hlavných postáv. Miláčik dievčat, hviezda školy a tajná láska Cassie. Ten sa snažil byť tvrdý, ale nešlo mu to. Jeho ľudskosť stále prevládala, aj keď ho cvičili za profesionálneho zabijaka. Postava Bena Parisha mi sadla. Bol rozumný a tento štandard si zachoval počas celej doby. K tomuto chlapcovi ako aj k mnohým iným, by som rada povedala viac, ale nechcem spoilerovať. Kapitoly z pohľadu Bena či Evana, sú už v pokročilejšom deji a nerada by som vás pripravila o nejaké prekvapenie.
Evan. To je zvláštny prípad. S ním som sa ešte neskamarátila. Na niekoho môže pôsobiť tajomne a príťažlivo, ale mňa si tým nezískal. Podľa mňa bol čudný. Ten tip Edwarda Cullena. Od prvej sekundy ťa milujem a položím za teba aj život. Nonstop ťa sledujem a vôbec to nie je čudné. Keby z neho autor trochu uberie, bol by z neho fantastická postava.
Som si vedomá, že to patrí k YA, a tak musím s podobnými úletmi počítať. To už k tomu akosi patrí. Škoda. Možno viac drsnosti a surovosti namiesto takejto "romantiky" by neuškodilo. Pevne verím, že z trojky Cassie - Ben - Evan, sa nakoniec nevykľuje milostný trojuholník, lebo to by ma naozaj nepotešilo.

Kapitoly keď sme sa nachádzali na základni boli zaujímavé. Všetko bolo zamotané a aj keď budete od začiatku možno tušiť čo sa deje, až do poslednej chvíle budete mať pochybnosti o tom, kto je na akej strane.

Záver knihy ma dostal najviac. Nechýbala akcia napätie, proste všetko, čo ja môžem. Ocenila by som viac podobných momentov.

Zhodnotila by som knihu nasledovne. Páčila sa mi. Užila som si ju. Ale nie som z nej paf. Páčila sa mi natoľko, že určite sa pustím aj do pokračovania a to už čoskoro. Nápad z piatimi vlnami ako sa zbaviť ľudstva bol zaujímavý, ale veľa iných vecí mi pripadalo už podobných z iných príbehov. V každom prípade, som veľmi zvedavá na pokračovanie a skupinku mladých ľudí ako sa popasujú s inváziou.
Ak ste fanúšikom dystopií, Piatu vlnu by ste nemali preskočiť. Napísaná je kvalitne a príbeh zaujme. Pokiaľ nebudete očakávať mega príbeh, nemôžete byť sklamaný.
Moje hodnotenie knihy sú 3* , čiže dobré ;)  Ak máte o knihu záujem, môžete si ju za skvelú cenu objednať priamo TU.

Za knihu Veľmi ďakujem e-shopu Megaknihy.sk, že mi knihu venovali. A teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Menší dotaz k filmu. O tom, že bol film trochu iný, ani nebudem hovoriť, To je jasné, tak to býva vždy. Ale podľa mňa, filmu chýbala iskra. To niečo, čo robilo príbeh zaujímavým. Neviem to dobre vysvetliť. Možno som to nemala pozerať hneď po prečítaní, lebo som to mala čerstvo v pamäti a asi som bola zaujatá. Chcem len povedať, že som bola sklamaná. Iba toľko.